image 41675 25 v1
Galéria (8)

Elixír zdravia: Pestovať červenú repu sa skutočne vyplatí!

Cvikla výrazne podporuje zdravé fungovanie mnohých orgánov tela, patrí medzi tzv. funkčné potraviny, ktoré pomáhajú modernému človeku prekonať nástrahy civilizačných ochorení. A pritom ide o veľmi skromnú a prispôsobivú zeleninu, ktorá je schopná rásť v každej záhrade.

Galéria

Červená repa
Červená repa
Červená repa
Červená repa
Červená repa
Červená repa
Červená repa

Zdravie zakliate v cvikle

Cvikla je výborný antioxidant zhášajúci voľné radikály. Významný obsah vlákniny uľahčuje prácu črevám a pomáha pri detoxikácii organizmu. To má priaznivý vplyv aj na kožné choroby. Okrem toho žiaduco spomaľuje vstrebávanie glukózy, čo je vhodné pre diabetikov, ba znižuje aj hladinu cholesterolu v krvi a obmedzuje jeho vstrebávanie z črevného obsahu.

Jej (aj keď nie celkom rekordný) obsah železa má výrazný protianemický efekt (proti chudokrvnosti), je stimulátorom tvorby červených krviniek v kostnej dreni. Významne posilňuje aj obranyschopnosť organizmu, potláča zápaly a má aj protireumatické účinky.

Asi 15 % populácie má po skonzumovaní cvikly červený moč a niekedy aj stolicu. Je to normálny jav a zároveň aj test, ktorý avizuje, že máte v tele nedostatok železa, čo je spôsobené jeho nedostatkom v strave alebo vplyvom nedostatočného vstrebávania železa z tráveniny v črevách.

Obsah zásaditých prvkov (horčík, vápnik, draslík, sodík) robí cviklu zásadotvornou – tak chráni organizmus pred prekyslením. Cvikla pomáha aj pri odplavovaní prebytku kyseliny močovej z organizmu, ktorá dnou a zápalmi ohrozuje najmä kĺby. Navyše, červená repa stimuluje tvorbu žalúdočných štiav a udržiava v rovnováhe činnosť žalúdka.

Protirakovinový výskum upozornil na to, že konzumácia cviklovej šťavy môže pomôcť zmenšiť rakovinové nádory. Je tiež pomocným prostriedkom pri liečbe leukémie, má aj protimalarický účinok. Pre svoj virostatický efekt zlepšuje stav postihnutých boreliózou a kliešťovou encefalitídou. Dobre pôsobí pri menštruačných a klimakterických problémoch.

Okrem uvedeného cvikla obsahuje dôležité stopové prvky, ako sú meď, mangán, zinok, selén, rubídium a cézium, vitamíny B1, B2, B3 a B6, ďalej kyselinu listovú, betakarotén, cholín a biotín – spoločne sú výbornou výživou pre nervy, pomáhajú celej nervovej sústave a slizniciam. Pružnosť a pevnosť ciev zasa podporuje prítomný rutín.

Cvikla obsahuje aj silný antioxidant a omladzovač organizmu resveratrol, ktorý sa nachádza najmä v červenom víne. Ten pôsobí ako výrazný ochranca srdca, tiež ako lapač voľných radikálov.
Za jej tradičným „krvavým“ sfarbením sa skrýva betakyanín (cvikla obsahuje 300 až 600 mg/kg), ktorý sa v potravinárskom priemysle používa ako prírodné farbivo (E 162). Betakyanín je účinný antioxidant, je to tiež významné pečeňové tonikum.

Novším objavom je prítomnosť hepatoprotektívnej kyseliny oleanovej v celom príbuzenstve Bety vulgaris (nájdeme ju aj v nechtíku, bazalke či listoch olivovníka). Táto kyselina je antioxidant, brzdí zápaly, mutagenitu, pôsobí antibakteriálne (Candida), antihyperglykemicky (cukrovka). Je významne účinná pri poškodeniach pečeňového tkaniva alkoholom (cirhóza), paracetamolom a ďalšími hepatotoxínmi, pomáha pri chronických hepatitídach.

Cviklová kúra

Ak si chceme celkovo posilniť organizmus, jeho obranyschopnosť a „vygumovať“ niektoré drobnejšie zdravotné problémy, je vhodné skúsiť kúru z cviklovej šťavy. Začíname dennou dávkou 650 ml, ktorú popíjame cez deň po dúškoch celý týždeň. Denná dávka v 2. týždni je 500 ml, v 3. týždni 400 ml a v 4. týždni 250 ml denne. Najkratší čas tejto kúry je jeden mesiac, bežne však trvá 2 až 3 mesiace 2-krát do roka. Môžeme však použiť aj šťavu zmiešanú z rovnakých dielov cviklovej a mrkvovej šťavy a vody – s tým, že denne pijeme až 1 l.

Bylinná krv

Bylinná krv je názov pre zmes štiav, mala by podporiť liečbu krvných i onkologických chorôb. Denná dávka, ktorú by sme mali popíjať, sa skladá z 200 ml cviklovej šťavy, 100 ml mrkvovej šťavy, 100 ml kapustnej šťavy, 100 ml prevarenej šťavy z čiernej bazy, 50 ml zelerovej šťavy (muži) alebo petržlenovej (ženy) a 50 ml šťavy z koreňa púpavy.

Dvojčervené víno na imunitu

Na zlepšenie imunity si môžeme urobiť dvojčervené víno: 120 g cvikly rozmixujeme, zalejeme 0,7 l červeného vína, zamiešame, uzavrieme a necháme 7 dní pri izbovej teplote lúhovať. Prefiltrujeme a skladujeme v chlade a tme. Užívame po 50 ml 1-krát denne pred obedom.

Pestovať cviklu je jednoduché

Keďže cvikla má nízke nároky na teplotu, môžeme ju bez problémov pestovať prakticky všade, kde je pôda dostatočne zásobená humusom a základnými živinami, len nesmie byť čerstvo pohnojená maštaľným hnojom. Po cvikle alebo príbuzných zeleninách (špenát, mangold) vysievame cviklu znovu až po 3 rokoch. Pestujeme ju teda v tzv. druhej trati, najlepšie po strukovinách alebo zemiakoch.

Pôdu treba dobre zásobiť kompostom obohateným hlavne o draslík, fosfor a stopové prvky, vo vápenitej pôde nesmie chýbať bór, inak cvikla trpí hnilobou hornej časti buľvy a listov.

Pretože cvikla je nitrofilnou rastlinou schopnou vo väčšej miere akumulovať dusičnany prijaté z pôdy, lepšie je neprihnojovať ju dusíkom. Pestujeme ju na plnom slnku, aby sme tak podporili premenu dusičnanov prijatých z pôdy na zdravé bielkoviny.

Keď chceme dopestovať kvalitné a jemné buľvy, tak cviklu treba pravidelne zavlažovať (pôda však nesmie byť premokrená) a kypriť.

S výsevom semien na jar sa veľmi neponáhľame, stačí, keď ich vysievame od apríla do konca júna. Skoré jarné podchladené rastlinky totiž vybiehajú do kvetu a netvoria šťavnaté buľvy. Semeno vysievame do riadkov vzdialených 25 až 30 cm, do ryhy hlbokej 2 cm. Keď rastlinky vytvoria 2 až 3 lístky, jednotíme ich na vzdialenosť 10 až 15 cm; ak však chceme dopestovať babyrepu, jednotíme len na vzdialenosť 7 cm (buľvičky zberáme, keď majú priemer 3 až 5 cm).

Na jeseň musíme cviklu pozberať ešte pred príchodom mrazov – je veľmi citlivá na namrznutie. Podoberieme ju vidlami tak, aby sme ju nepoškodili, lebo by nám z nej vytiekla šťava a začala by hniť. Rukou vykrútime listy, ale tak, aby sme nepoškodili listové srdiečko. Buľvy založíme v pivnici (s teplotou 1 až 2 °C) do vlhkého piesku (ten občas mierne navlhčíme, aby sme zabránili vysychaniu cvikly).

Celkové vegetačné obdobie cvikly podľa odrôd je 3 až 4 mesiace, ale babyrepu možno zberať už aj 9 týždňov po výseve.

Repa v skratke

Červená repa zvaná cvikla (Beta vulgaris subsp. vulgaris) je dvojročná rastlina, ktorá v 1. roku tvorí v pôde a sčasti aj nad zemou jedlé buľvy. Kvitne a semená tvorí až v 2. roku. Buľvy sú hlavnou konzumnou časťou, a ak nie je prehnojená dusíkom, možno konzumovať aj jej listy. Čepele listov, ale najmä ich dlhé stopky bývajú výrazne sfarbené načerveno. Krvavočervená dužina mladej cvikly je jemná, chutná a šťavnatá, naopak, staršia či prerastená cvikla (s priemerom väčším ako 10 cm), ako aj cvikla pestovaná pri nedostatočných závlahách je vláknitá, tuhá a celkovo menej chutná. U nás sa preferuje cvikla s jednoliato červenou dužinou, existujú však aj odrody so žltou dužinou či so svetlo- a tmavočervenými kruhmi.

Osvedčené odrody

Medzi staršie odrody patrí guľatá a rovnomerne vyfarbená ’Betina‘ či valcovitá ’Renova‘. Tradičnou výnosnou poloneskorou odrodou je ’Červená guľatá‘ s intenzívne fialovým povrchom a výbornou krvavočervenou dužinou. ’Kahira‘ má plocho-guľovitú buľvu, ’Alexis‘ je poloneskorá až neskorá odroda tvoriaca valcovité buľvy, ktorej dužina je červená bez výrazných kruhov, má veľmi jemnú chuť. Žltočervená ’Burpees Golden‘ je nová odroda so svetlohnedou buľvou a žltou dužinou, takisto má jemnú chuť.

Červené zdravie na tanieri 

Boršč na päť spôsobov

Zeleninový základný

Najprv si pripravíme zeleninu – 250 g ošúpanej cibule nakrájame na kolieska; 500 g rajčín obaríme horúcou vodou, ošúpeme a nakrájame na kúsky; 2 strúčiky cesnaku ošúpeme a nasekáme najemno; 750 g cvikly ošúpeme a nastrúhame nahrubo; 3 zelerové stopky očistíme a nakrájame na plátky; 750 g zemiakov ošúpeme a nakrájame na stredne veľké kocky; 500 g kapusty nakrájame na tenké pásiky.

Cibuľu podusíme na masle, pridáme všetku zeleninu a 15 minút dusíme, prilejeme 0,5 l zeleninového vývaru, pridáme soľ, čierne korenie, štipku cukru, 2 polievkové lyžice citrónovej šťavy a varíme asi 30 minút. Na tanieri posypeme bylinkami a pridáme kyslú smotanu alebo zákvas.

Strukovinový boršč

Uvaríme si namočenú fazuľu alebo bôb vo väčšom množstve vody. Vodu zlejeme a použijeme ako vývar do predchádzajúceho receptu, ktorého suroviny použijeme aj v tomto recepte. Po uvarení zeleniny pridáme do polievky uvarenú fazuľu alebo bôb, dochutíme, ozdobíme a podávame.

Mäsový boršč

Mäso nakrájame na kocky a podusíme na cibuľke. Zalejeme zeleninovým alebo hubovým vývarom a uvaríme. Vývar z mäsa použijeme do základného receptu a zeleninu v ňom uvaríme. Potom pridáme uvarené mäso, dochutíme a podávame.

Hubový boršč

Nakrájané huby podusíme na cibuľke, zalejeme vývarom z húb alebo zeleninovým vývarom a uvaríme. Vývar z húb použijeme na uvarenie zeleniny zo základného receptu. Potom vložíme uvarené huby, dochutíme a podávame.

Rybací boršč

Použijeme ryby, ktoré nemajú svalové kostičky. Očistené ryby a nakrájané na kúsky uvaríme vo vode. Rybací vývar použijeme na uvarenie zeleniny zo základného receptu. Potom vložíme do polievky uvarené ryby, dochutíme a podávame.

Červeno-zelená pochúťka

Ošúpanú cviklu nakrájame na hrubšie kolieska, obojstranne ich opečieme na pomastenej panvici alebo na grile, necháme trochu vychladnúť. Potom ich omáčame z oboch strán v tatárskej omáčke, obalíme v nastrúhaných orechoch s korením. Súčasne si na pare pripravíme ružičky brokolice. S tými servírujeme upravenú cviklu a všetko posypeme nastrúhanou ovčou hrudkou.

Cviklovo-zemiakové pyré

Pripravíme si klasické zemiakové pyré, ktoré zmiešame v pomere 1 : 1 s podusenou a rozmixovanou cviklou. Podávame ako prílohu.

Červené pusinky

Do hustejšieho zemiakovo-cviklového pyré z predchádzajúceho receptu pridáme 1 vajce a zahustíme mletými lieskovcami. Cestom naplníme vrecúško s ozdobnou trubičkou a na vymastený plech urobíme malé pusinky. Pečieme ich vo vyhriatej rúre pri 200 °C asi 10 minút. Podávame ako prílohu.

Hrianky s cviklou

Uvarenú cviklu nastrúhame s cesnakom, primiešame majonézu alebo tatársku omáčku a zmes natrieme na čerstvo opečené hrianky.

Pšenová omeleta s koreňovou zeleninou

140 g pšenovej múky zmiešame so 0,25 l mlieka, pridáme trochu soli a zahrievame na malom plameni, až kým zmes nezhustne. Necháme ju vychladnúť.

Ošúpeme 400 g cvikly a 400 g mrkvy. Na masle podusíme nadrobno nakrájanú cibuľu a cviklu nakrájanú na kocky. Mrkvu nakrájame na kolieska, pridáme k zelenine, prilejeme trochu zeleninového vývaru, okoreníme muškátovým orieškom a mierne povaríme.

Do pšenovej kaše pridáme 4 žĺtky, z bielkov vyšľaháme sneh, ktorý tiež zamiešame do kaše. Na panvici rozohrejeme maslo a postupne na ňom upečieme 4 omelety (opekáme ich z oboch strán dozlata). Povarenú zeleninu zahustíme asi 10 g pšenovej múky, necháme povariť, vmiešame 2 lyžice jemného tvarohu a 2 lyžice kyslej smotany a upravenú zeleninu navŕšime na omelety.

Cvikla s chrenom

Umytú cviklu uvaríme v slanej vode, necháme vychladnúť, ošúpeme a nahrubo nastrúhame. Na 250 g cvikly pridáme asi 3 lyžice nastrúhaného chrenu a šťavu z jedného citróna. Podávame k pečenému mäsu.

Francúzska cviklová omáčka

Asi 400 g očistenej cvikly nakrájame na kocky, posolíme ju a spolu so strúčikom roztlačeného cesnaku, s trochou čierneho korenia a 1 dcl červeného vína podusíme domäkka. Potom rozmixujeme a zahustíme zápražkou.

Miešaný cviklový šalát

Uvaríme si cviklu, ošúpeme ju a nakrájame na kocky. Pridáme rovnaké množstvo jabĺk, takisto pokrájaných na kocky. Primiešame nasekané orechy, dochutíme citrónovou šťavou, feniklom a čiernym korením.

Cviklový nápoj

Spolu rozmixujeme 100 ml cviklovej a mrkvovej šťavy, 1 polievkovú lyžicu citrónovej šťavy, 100 ml kefíru, trochu soli a čierne korenie. Mix nalejeme do vysokých pohárov na kocky ľadu a ozdobíme stonkami petržlenu.

Plnená cvikla

Najskôr 2 stredne veľké cvikly uvaríme v šupke v slanej vode, necháme vychladnúť, ošúpeme a vydlabeme ich vnútro. Z bryndze, naklíčených semiačok, cukrovej kukurice, nasekanej červenej cibule, prípadne kôpru a z trochy citrónovej šťavy vymiešame zmes, ktorou naplníme cvikly. Vydlabanú dužinu rozmixujeme, okoreníme drveným feniklom a čiernym korením a zahustíme mletými orechmi a pridáme na tanieri ako dip k plnenej cvikle.

Zemiakovo-cviklové placky

Použijeme 1 cibuľu, 750 g zemiakov, 2 vajíčka a 600 g cvikly. Cviklu môžeme použiť surovú alebo ju celú kratšie povaríme, ošúpeme a spolu s ošúpanými zemiakmi nastrúhame alebo rozmixujeme a necháme na site odkvapkať. Potom pridáme najemno nakrájanú cibuľu, vajcia a zamiešame.

Cesto ochutíme nastrúhanou biocitrónovou kôrou, 2 lyžicami citrónovej šťavy, soľou, čiernym korením a ďumbierom. Na rozohriatej pomastenej panvici vytvoríme vždy z 1 lyžice cesta malé placky, ktoré opekáme 3 až 4 minúty z každej strany. Podávame posypané strúhaným oštiepkom s bylinkami alebo s bryndzou.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám 6/2017

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám a nebudeme na ňu nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov.

Ak sa vám nechce zakaždým zadávať meno a email, využite možnosť prihlásiť sa.

Kde sa diskutuje