Zimné uskladnenie zeleniny

zimne uskladnenie zeleniny

Väčšina záhradkárov skladuje dopestovanú zeleninu v komorách a pivniciach. V týchto priestoroch, najmä ak sú zapustené do zeme, sa dá udržať optimálne nízka teplota a vyššia vlhkosť vzduchu. V komorách by sme však mali upraviť okná proti prenikaniu slnečného žiarenia a urobiť ventilačný komín.

Skladovacie priestory
Veľkosť a tvar skladovacieho priestoru si každý zvolí podľa množstva a druhu skladovaných plodín. Nie je dobré skladovať spolu niektoré druhy zeleniny a ovocia, napr. jablká a hrušky ľahko naberú pach kalerábu alebo zemiakov. Pri skladovaní je čistota a dodržiavanie hygienických požiadaviek veľmi dôležité, pretože sú významnou súčasťou ochrany plodín pred skladovacími chorobami. Dezinfekciou znižujeme množstvo mikróbov v sklade. Najčastejšie používame 20 percentné vápenné mlieko, do ktorého pridáme 5 percent modrej skalice. Na 1 m2 steny sa spotrebuje asi liter vápenného mlieka. Veľmi účinným prostriedkom proti baktériám a plesniam je aj síra – dobre utesníme všetky otvory a sklad vysírime. Na 1 m3 priestoru skladu treba spáliť 7 g síry. Po 24-hodinovom vysírení je veľmi dôležité dôkladne niekoľko dní vetrať, pretože zostatok síry by poškodil skladované plodiny.

Akú zeleninu skladujeme

Väčšina zeleninových druhov je nevhodná na dlhodobé skladovanie, pretože rýchlo podlieha skaze. Medzi ne patrí napríklad šalát, hrášok, struková fazuľka, rajčiaky, karfiol a iné. Uchovávame ich niekoľko dní v čerstvom stave v chladničke. Sú však aj druhy zelenín, ktoré môžeme skladovaním udržať v dobrom stave aj celú zimu. Úspech skladovania závisí najmä od pestovania, odrody, spôsobu a času zberu, pozberovej úpravy a podmienok skladovania. Straty pri skladovaní sa pohybujú okolo 15 až 40 percent.

Ako na to

Zeleninu môžeme skladovať v debne vystlatej polystyrénom. Musíme ju však navzájom oddeliť (napríklad zabalením do mikroténu), aby si navzájom neodovzdávali pachy. Kto má dobrú pivnicu, môže zeleninu uskladňovať v malých hrobliach z mierne vlhkého piesku (výška a šírka okolo 60 cm, dĺžka podľa možností). Koreňovú zeleninu bez vňate zrovnáme do hroblí tak, aby po bokoch vyčnievala asi štvrtina s vňaťovým srdiečkom.

Veľkým hlávkam kapusty a kelu odstránime voľné okrajové listy a spolu s koreňovým balom ich ukladáme do piesku v studenej pivnici tak, aby sa nedotýkali. Môžeme ich uložiť bez koreňa do debničiek, ale vyžadujú častejšiu kontrolu. Niektorí pestovatelia vešajú kapustu a kel za koreň dolu hlávkami v chladnej a dostatočne vlhkej miestnosti.

Koreňová zelenina

So zberom koreňovej zeleniny na zimné uskladňovanie sa netreba ponáhľať, pretože korene najviac narastajú v poslednom období vývinu. Predčasne pozberané korene sú menej trvácne. Zberáme ich vždy pred príchodom mrazov a za suchého počasia. Korene zbavujeme zeminy a vňať ručne odkrútime tak, aby sme nepoškodili srdiečko. Na dlhodobé uskladňovanie vyberáme len celkom zdravé, nepopraskané a nepoškodené, dobre vyvinuté korene. Pred uložením ich necháme obschnúť pri teplote asi 15 °C.

Mrkva

V zimnom a jarnom období je významným zdrojom provitamínu A. Je náchylná na vädnutie, vyrastanie, zaparenie a na mikrobiálne choroby najmä pri vyššej teplote skladovania. Dobre vyvinutú mrkvu zberáme od októbra do príchodu mrazov. Očistené a preschnuté korene uložíme do pivnice alebo do menších dobre vetraných hroblí v záhradke. V pivnici chránime skladovanú mrkvu pred vädnutím tak, že ju zasypávame vlhkým pieskom, perlitom alebo prikryjeme fóliou. Môžeme kombinovať presypávanie pieskom v otvorených plastových vreckách. Optimálna teplota je 0 °C a relatívna vlhkosť vzduchu 90 až 95 percent.

Petržlen, zeler a cvikla
Petržlen koreňový zberáme neskôr ako mrkvu. Ľahšie znáša mrazy. Uskladňujeme ho alebo hrobľujeme podobne ako mrkvu. Zeler buľvový zberáme pred príchodom prvých mrazov. Buľvy vyrýľujeme, očistíme a vňať opatrne odkrútime. Korienky skrátime na 3 cm, uskladňujeme ich voľne v prepravkách alebo odstránime vňať a uložíme v hrobli alebo v pivnici do debničky.

Červená repa – cvikla je citlivá na namrznutie a poškodenie. Na uskladnenie vyberáme buľvy s priemerom 5 až 7 cm. V pivnici v piesku vydržia do skorej jari.

Hlúbová zelenina

Na uskladnenie vyberáme odrody s dobrou trvanlivosťou, plody dobre vyvinuté a nepoškodené, nenamrznuté a zdravé. Porasty nesmú byť prehnojené dusíkom. Predčasne pozberané hlávky vädnú, oneskorený zber zapríčiňuje ich praskanie a opadávanie listov. Nesmieme ich skladovať spoločne s ovocím (jablká), pretože sú citlivé na etylén, vydychovaný dozrievajúcimi plodmi.

Kapusta hlávková

Uskladňuje sa pomerne jednoducho. Zberáme ju čo najneskôr, ale pred príchodom silnejších mrazov. Najvhodnejšia veľkosť hlávok je okolo 2 kg, nadmerné hlávky sú na uskladnenie nevhodné. Menšie zásoby kapusty ukladáme s hlúbom a koreňmi do zazimovacích jám alebo do vlhkého piesku v pareniskách. V pivniciach hlávky naukladáme do pyramíd tak, aby hlúby smerovali dovnútra. Väčšie množstvá uskladňujeme s hlúbom skráteným na 3 cm, voľne uložené v hrobliach alebo pivniciach na polici alebo v prepravkách. V suchším miestnostiach zakrývame hlávky fóliou. Optimálna teplota je –1 až 0 °C, relatívna vlhkosť vzduchu 90 až 95 percent. A stredne intenzívne vetranie.

Kel hlávkový

Uskladňujeme podobne ako kapustu hlávkovú, má však kratšiu trvácnosť. Zberáme ho čo najneskôr, vždy počas bezmrazových dní. Na uskladnenie vyberáme hlávky väčšie ako pol kilogramu, odstraňujeme len napadnuté a žlté listy.

Kaleráb

Počas celej zimy a na jar je zdrojom cenných nutričných látok. Odrodu Gigant môžeme bez veľkých strát uchovať do mája, dobrú skladovateľnosť majú aj odrody modrého kalerábu. Zber a skladovanie začína od polovice októbra, pričom odstránime listy a vytriedime malé buľvy. Ukladáme ich aj s koreňmi do vlhkého piesku v jamách, pareniskách či pivniciach. Väčšie množstvá uskladňujeme bez koreňov v prepravkách alebo založené do piesku. Optimálna teplota je okolo 0 °C a relatívna vlhkosť vzduchu 90 percent.

Rajčiaky
Pred príchodom prvých mrazov musíme obrať všetky rajčiaky, zrelé aj nezrelé. Zrelé skonzumujeme alebo spracujeme. Zelené roztriedime na úplne vyvinuté, ale nedozreté, ktoré uložíme v jednej vrstve do debničiek. Uložíme ich na miesto s izbovou teplotou. Tu budú postupne dozrievať. Rajčiaky môžu postupne dozrievať aj tak, že celé rastliny vyberieme zo zeme aj s koreňom a plodmi a prenesieme ich do chráneného priestoru. Výhodné je zavesiť celé rastliny koreňom hore v skleníku, vo fóliov­níku, prípadne vo vhodnej komore.

Paprika

Ak máme dobre vetranú studenú pivnicu môžeme si uchovať čerstvé papriky až do Vianoc. Vyvinuté, zdravé papriky aj so stopkou uložíme do vlhkého piesku tak, že stopkami ich zapichujeme do piesku, pričom dbáme na to, aby sa papriky vzájomne nedotýkali. Počas skladovania udržujeme piesok vlhký. Pivnica musí byť dobre vetrateľná, vydezinfikovaná a nesmie premrznúť.

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Cibuľa a cesnak
Na uskladnenie sú vhodné len cibule dopestované z jarnej sejby. Pestované zo sadzačky a z jesennej sejby sa tiež môžu skladovať, ale majú len polovičnú uchovateľnosť. Vybrané cibule s vňaťou necháme na hriadke alebo pod vzdušným prístreškom dozrieť. Cibuľu skladujeme v suchých, chladných a dobre vetrateľných priestoroch. Môžeme ju uložiť aj na povale vo vrstve slamy, aby nezmrzla. Nemali by sme ju uskladniť vo vlhkej pivnici. Optimálna teplota na uskladnenie je 2 až 3 °C pri vlhkosti 65 až 75 percent. Malé množstvá cibule a cesnaku môžeme uchovať zavesené vo vencoch na suchom mieste.

Cesnak sa zberá a uskladňuje podobne ako cibuľa. Treba ho zberať zavčasu, inak sa uvoľňujú strúčiky a ľahko sa kazí. Lepšie sa uchovávajú odrody z jarnej výsadby, napríklad Japo, Prim a Dakar. Z jesenných je vhodný Záhorský, ale vydrží len do januára. Optimálna teplota na skladovanie je 0 až 4 °C a vlhkosť nesmie byť vyššia ako 60 až 70 percent.

Tekvice
Niektoré poddruhy tekvíc môžeme skladovať aj cez zimu. Vhodná je tekvica figolistá, tekvica na pečenie, tekvica obrovská a cukety. Skladovať môžeme len dobre vyzreté, zdravé a nepoškodené plody. V studenej pivnici ich rozložíme na dlážku tak, aby sa vzájomne nedotýkali. Teplota nesmie klesnúť pod bod mrazu. Mladé plody patizónov, cukiet a tekvíc sú svojou konzistenciou a vysokým obsahom vody podobné uhorkám a preto sú náchylné na vädnutie a hnitie. Optimálne sa uchovávajú pri teplote 7 až 10 °C. Najvhodnejšia je chladnička, kde vydržia 2 až 3 týždne.

Text: Ing. Katarína Kettmannová
Foto: autorka a archív vydavateľstva JAGA
Zdroj: časopis Urob si sám

Komentáre

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.