Ako si vypestovať priesady

ako si vypestovat priesady

Rastliny s dlhým vegetačným obdobím a citlivé druhy predpestúvame, to znamená, že najskôr ich vysievame pod sklo a neskôr vysádzame do voľnej pôdy. Ponúkame vám návod, ako sa dopracovať k vlastným priesadám.

10 krokov
k predpestovaniu sadiva

1. Na vysievanie používame drevené alebo plastové debničky hlboké 5 až 6 cm. Na malé množstvo semien postačia aj črepníky s priemerom 9 až 13 cm alebo rašelinové zakoreňovače. Na dno nádoby dáme drenážnu vrstvu štrku hrubú 1 až 1,5 cm – slúži na to, aby nadbytočná voda pri zálievke mohla vsiaknuť do spodných vrstiev.
2. Na drenážnu vrstvu dáme zeminu – nesmie obsahovať zárodky chorôb a škodcov, má byť jemná a chudobná na živiny. Dá sa kúpiť v špecializovaných predajniach (s označením na výsev) alebo môžeme použiť upravenú zeminu zo záhrady.
3. Semená sejeme riedko a čo najrovnomernejšie. Z hustej sejby sa pri rozsádzaní rastlinky od seba veľmi zle oddeľujú, sú slabé a dlhé, náchylné na choroby. Drobné semienka sejeme naširoko, väčšie sa niekedy sejú do riadkov. Veľké semená (uhorky, tekvice) môžeme siať aj priamo do rašelinových zakoreňovačov. Niektoré firmy dodávajú na trh tzv. obaľované semená – každé je obalené vrstvičkou substrátu obohateného živinami. Sú síce drahšie, ale kvalitnejšie ako bežné osivo. Zvyčajne sa vysievajú samostatne.
4. Semená zasypeme preosiatou zeminou alebo pieskom. Semeno má byť prikryté asi troj- až päťnásobnou vrstvou zeminy, ako je jeho hrúbka.
5. Opatrne zalejeme vodou izbovej teploty.

Test klíčivosti
V miske na papierovú utierku alebo vatu navlhčenú vlažnou vodou vložte aspoň 30 semien. Misku uzavrite v plastovom vrecúšku a umiestnite na svetlé miesto s teplotou približne 20 °C. Ak vyklíči 70 až 90 % semien – osivo je veľmi kvalitné; menej ako 70 % – je použiteľné, ale vysievajte hustejšie; pod 40 % – výsev je ne­efektívny.
Koreňová zelenina potrebuje na klíčenie 15 až 25 dní, petržlen až  30 dní, ostatná zelenina vyklíči už za 4 až 10 dní.

6. Nádoby dáme na svetlé a teplé miesto na okenný parapet, do teplého skleníka alebo pareniska. Veľa druhov semien klíči pri teplote 15 až 18 °C, niektoré druhy však potrebujú vyššie teploty. Debničky môžeme prikryť tabuľou skla.
7. Zalievame vtedy, keď povrch zeminy začína vysychať.
8. Keď rastlinky vzídu, odstránime sklený kryt – v tomto období potrebujú veľa svetla, aby boli silné a zdravé.
9. Keď sú už semenáčiky dosť veľké (okrem klíčnych lístkov majú aj prvý pár pravých listov), treba ich rozsadiť (pikírovať) pomocou rozsádzacieho kolíka alebo zahroteného drievka. Rastlinky vyberáme opatrne, aby sme nepoškodili korienky. Sadíme ich hlbšie, ako rástli predtým – klíčne lístky by mali byť tesne nad povrchom pôdy. Veľmi dlhé kolovité korienky môžeme pri presádzaní trochu skrátiť, čo núti rastlinku, aby si utvorila rozvetvenejšie korene. Semenáčiky v rašelinových zakoreňovačoch nemusíme pikírovať, len ich vysadíme do väčších črepníkov.
10. Rastlinky po presadení polejeme vodou, do ktorej môžeme pridať fungicíd. Na polievanie použijeme krhličku s jemným kropáčikom. Nádobu alebo črepníky s rozsadenými rastlinkami znova postavíme do skleníka alebo na okenný parapet. Zo začiatku vyžadujú viac tepla a mierne zatienenie. Len čo začnú opäť rásť, teplota sa môže znížiť na pôvodnú hodnotu, vyžadujú však viac svetla a častejšie vetranie.

Ako si upraviť zeminu zo záhrady na predpestovanie sadeníc?
Zeminu na predpestovanie zeleninových alebo kvetinových sadeníc si pripravujeme už na jeseň zo záhradného kompostu, pôdy a piesku. Cez zimu ju skladujeme a v predjarí v nej môžeme pestovať sadenice.
Ak sme si zeminu nepripravili na jeseň, môžeme tak urobiť v zimných mesiacoch, keď nemrzne. Zemina, hoci pripravená z kvalitných substrátov, nemusí zabezpečiť pestovateľský úspech, ak je infikovaná zárodkami škodcov a semenami burín. Pri pestovaní sadeníc v takejto pôde často padajú klíčne byliny a zahnívajú. Preto treba záhradnú zeminu tepelne dezinfikovať – buď horúcou parou, čo je však v záhradkárskych podmienkach ťažko realizovateľné, alebo suchým teplom v elektrickej, plynovej či klasickej rúre tak, že ju rozložíme na plech a zahrievame 20 až 30 minút pri teplote 70 až 80 °C. Potom ju necháme ochladiť na izbovú teplotu a pred sejbou osiva primerane upravíme jej vlhkosť.
Zeminu môžeme tepelne dezinfikovať aj vonku: nad ohník položíme na štyri koly plech a na ňom rozhrnieme pripravenú zeminu. Pri zohrievaní sa z nej musí pariť, treba ju premiešavať. Čas je rovnaký ako pri príprave v rúre.



Na umiestnenie pareniska v záhrade je vhodné nezatienené miesto, pokiaľ možno chránené pred studenými vetrami.

Parenisko

S jeho pomocou môžeme rastlinám predĺžiť vegetačné obdobie takmer od konca zimy až do neskorej jesene. Môžeme si v ňom predpestovať zeleninové aj kvetinové priesady na výsadbu na voľné záhony. Cez leto sa dá využiť aj na pestovanie chúlostivejších druhov zeleniny, ako sú uhorky, rajčiaky či melóny. A v zime sem možno umiestniť materské rastliny chryzantém alebo zakoreňovať cibuľové kvetiny určené na rýchlenie.

Konštrukcia
Aj keď sa dá kúpiť hotové parenisko, väčšina záhradkárov uprednostňuje vlastnú výrobu. Konštrukciu pareniska tvorí drevený rám, ktorý sa v rohoch pritlčie k stĺpikom upevneným v zemi. Veľkosť rámu sa určí podľa počtu pareniskových okien. Pre rodinnú záhradku postačia dve až štyri okná s rozmermi 150 × 100 cm (jedno okno). Bočné steny rámu by mali mať sklon asi 10 % na juh, aby bolo parenisko dobre osvetlené a z okien mohla odtekať dažďová voda.

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Obľúbené sú aj pareniská s prenosným rámom – v lete, keď ho nepotrebujeme, ho jednoducho len odložíme.

Vykurovanie pareniska

V minulosti jestvoval jediný spôsob na zabezpečenie vyššej teploty v parenisku – založiť tzv. teplé parenisko s pomerne hrubou vrstvou konského hnoja. Ak nemáme hnoj, môžeme použiť odpadový materiál (lístie, slamu, odpadky organického pôvodu) – odporúča sa vlhčiť ho teplou vodou. Na vyhrievanie môžeme použiť aj technické prostriedky: olejovú lampu, elektrický ohrievač s termostatom a iné.

Ak v noci klesá teplota hlboko pod 0 °C, musíme parenisko obložiť hnojom, slamou alebo lístím, na sklo položíme polystyrén alebo staré deky a koberce.

Keď je slniečko a teplo, parenisko vetráme (pod okno na rám položíme vetrací kolík). Tak ako parenisko rýchlo chladne, tak sa aj rýchlo prehrieva. Tomu môžeme zabrániť zatienením okien, napríklad vrecovinou.



Fóliovník

Zhotovíme ho pomocou fólií z PVC. Ide o vyššiu stavbu, ktorá by v strede mala mať výšku približne dva metre, aby sme sa v nej mohli pohodlne pohybovať. Rozoberateľná konštrukcia, na ktorú sa napína fólia, musí byť pevná. Môže byť drevená v kombinácii s kovovými rúrkami alebo celokovová. Jednotlivé oblúky, ktoré sú zakotvené v spodnom, základnom ráme, sú od seba vzdialené jeden meter. Na čelách sú dvere, ktoré slúžia aj na vetranie. Takéto stavby sa obyčajne nevykurujú, ale napriek tomu sa v týchto podmienkach prirýchli zelenina až o tri týždne, najmä teplomilné druhy (rajčiaky, papriky, uhorky, melóny, hlúboviny a iné). Šírka tunelového fóliovníka sa pohybuje od troch metrov, dĺžka je ľubovoľná.

Text: Ing. Katarína Kettmannová
Foto: Fiskars, thinkstock.com

Zodpovedná redaktorka: Martina Deríková
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.
–>

Komentáre

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.