12 rád, ako sa v záhrade vyhnúť zbytočnému používaniu chémie proti škodcom a chorobám

05.03.2018
05.03.2018 (6) (0)
12 rád, ako sa v záhrade vyhnúť zbytočnému používaniu chémie proti škodcom a chorobám

Našim čitateľom ponúkame súpravu záhradných kalendárov, v ktorých si každý na jednom mieste môže nájsť všetky údaje potrebné na výsadbu, pestovanie a ochranu ovocia či zeleniny. Tu je niekoľko rád, ako správne chrániť rastliny.

Pri zeleninách, ako aj pri krátkodobých a rýchloplodiacich rastlinách, musíme byť pri ich chemickej ochrane opatrnejší ako pri ovocných drevinách. Zeleninové plodiny totiž dozrievajú rýchlejšie ako ovocie, a preto sme často nútení ich zberať a konzumovať v tom istom období, kedy ich vo veľkej miere napádajú aj choroby a škodcovia, proti ktorým by sme mali chemické prípravky použiť.

Okrem toho, prevažné množstvo zeleninových druhov má plody len s krátkym obdobím optimálnej zrelosti, teda bez dlhšej skladovateľnosti, preto musia byť použité ochranné prípravky, ktoré sú účinné, ale zároveň sa aj rýchlo rozkladajú na nejedovaté látky. Čas ochrany teda musí byť maximálne len niekoľkodňový. Z týchto dôvodov je tu dôležitejšia prevencia chorôb a škodcov ako v prípade ovocia.

Ostrekovanie rastlín

NAJDÔLEŽITEJŠIA JE PREVENCIA

Musíme v predstihu urobiť všetko, aby za krátke obdobie plodného života bola zelenina trvale zdravá, vitálna, a teda i dobre plodná a nenapádali ju, pokiaľ je to možné, žiadne škodlivé činitele, teda aby sme chemicky museli len minimálne zasahovať. Zrealizovať túto náročnú úlohu nám v maximálnej miere pomôžu nasledujúce, najmä preventívne opatrenia.

DRUHY ZELENINY

Prísnejšie si je potrebné vyberať také zeleninové druhy a odrody, ktorým sme schopní v záhrade alebo v skleníku splniť ich požiadavky na teplo, svetlo, vlhkosť a výživu.

OPTIMÁLNE PODMIENKY

Keďže sú zeleniny menšie ako stromy, nie je až taký problém aj náročnejším druhom vytvoriť optimálny malý priestor s pre ne ideálnou klímou, napríklad v skleníku, fóliovníku či parenisku, a to neraz aj v klimaticky menej vhodnom období roka.

Ostrekovanie rastlín

SVETLO AJ NA JESEŇ

Dôležité je si uvedomiť, že okrem tepla, vody a výživy je najmä v okrajových ročných obdobiach (neskorá jeseň, zima) málo svetla, čo sa týka intenzity a dĺžky osvetlenia, takže zeleniny síce rastú, ale sú menej odolné, vitálne a plodné, aj ich zrenie dlhšie trvá. Horšie je, že vytvárajú aj podstatne menej vitamínov a výživných látok a pre nedostatok svetelnej energie nedokážu premeniť z pôdy prijaté dusičnany na žiaduce bielkoviny. Preto v nich dusičnany zostávajú ako pre nás zdraviu škodlivý až nebezpečný prvok.

Okná skleníkov musia byť čisté a musia byť z materiálu, ktorý najmä v zime prepúšťa čo najširšie svetelné slnečné spektrum, v opačnom prípade musíme zelenine chýbajúce svetlo doplniť prisvietením. Otázka osvetlenia je podstatná aj pri pestovaní zelenín na voľných plochách, preto ich pestujeme vždy na plnom slnku, ktoré nám zaručí nielen dobrú a zdravú úrodu plnú vitamínov, ale aj dobrý zdravotný stav zelenín. Toto je dôležitá prevencia najmä pri chorobách zelenín.

NERASTNÉ STOPOVÉ PRVKY

Na zvýšenie odolnosti zelenín sú dôležité aj tzv. rastlinné vitamíny, teda dostatok stopových prvkov v pôde, bez ktorých by množstvo metabolických enzýmov v rastlinách vôbec neexistovalo, a teda ani nefungovalo. Dôležitý je aj pomer jednotlivých makroživín (vždy podľa špecifických požiadaviek zelenín), teda fosforu, draslíka, dusíka, horčíka, vápnika, železa, a to popri vhodnej kyslosti pôdy (pH), ktorú dané rastliny vyžadujú.

Ostrekovanie rastlín

KOMPOST

Na rýchly rast a bohatú plodnosť si väčšina zelenín žiada vzdušnú pôdu s bohatým obsahom organickej zložky, teda najmä obohateného kompostu.

ZÁVLAHA

Toto všetko by však bolo málo, ak by zelenina nemala v pôde dostatok vlahy v pravidelných dávkach. Pôda však musí zostať aj dostatočne prevzdušnená a v žiadnom prípade nie premočená, lebo aj vzduch v pôde podporuje vitalitu, odolnosť a úrodnosť zelenín.

Ostrekovanie rastlín

STRIEDANIE ZELENÍN

Zelenina dokáže bohato rodiť, ale svojimi koreňovými výlučkami dokáže pôdu aj poriadne zamoriť a poriadne vyčerpať. Nasledujúce roky tá istá zelenina na tej istej pôde horšie rodí aj pri prihnojení, ale je i menej odolná a viac trpí chorobami a škodcami. Predídeme tomu striedaním zelenín v záhone.

BEZBALASTNÉ HNOJIVÁ

K tomu prispievajú aj kyslé dažde, priemyselné exhaláty a nebezpečné zasolenie pôdy z chemických hnojív, ktoré často obsahujú veľa rastlinami neskonzumovateľného balastu, ktorý pôdu zasolí a urobí ju neúrodnou. Vyhnúť sa tomu môžeme používaním síce drahších, ale efektívnejších tzv. bezbalastných hnojív, ale aj pravidelnou dávkou zrelého kompostu. Tieto dva pozitívne prvky môžeme spojiť v bezbalastnom hnojive obohatenom kvalitným kompostom, ktorý je ideálny na hnojenie zeleniny spolu s rastlinnými hnojivými zákvasmi.

SPOLUŽITIE RASTLÍN

Z uvedeného vyplýva, že pre dlhodobo dobrú a zdravú úrodu zeleniny je dôležité na danom pozemku vo vhodnej a overenej následnosti striedať pestovanú zeleninu alebo ju pestovať v tzv. zmiešanej kultúre, v ktorej výlučky (exkrementy) jednej rastliny slúžia ako potrava prisadenej zeleniny alebo druhej rastliny. Toto platí pre voľné hriadky, ale aj pre pestovanie v krytých priestoroch, kde týmto striedaním zelenín oddialime potrebu výmeny zdevastovanej a zamorenej pôdy alebo potrebu jej častej dezinfekcie. Okrem toho sa vhodné kombinácie zelenín dokážu vzájomne chrániť proti škodlivým činiteľom.

Ostrekovanie rastlín

OCHRANA PRIESAD

Skoršiu úrodu a lepšie využitie pôdy dosiahneme, keď zeleninu pestujeme z predpestovaných priesad, ktoré obyčajne pestujeme v predstihu v hrantíkoch v malom na okenných parapetoch alebo na skleníkových policiach. Aby sme sa pri tom vyhli padaniu klíčiacich rastlín, vždy pôdu dezinfikujeme v malom množstve, najlepšie tepelne, asi 30-minútovým prehrievaním v rúre na pečenie.

OCHRANA SEMIEN PRI KLÍČENÍ

Vzchádzanie semien niektorých zelenín môžeme zlepšiť a urýchliť obyčajným napučaním vo vode, do ktorej je niekedy vhodné pridať aj intenzifikátor klíčenia.

Pred výsevom starších semien je vhodné urobiť skúšku ich klíčivosti. Slabšie klíčiace semená môžeme stimulovať ich napučaním v roztoku stimulátora.

Ak pôdu dezinfikujeme chemicky, je vždy po určenom čase pôsobenia potrebné urobiť tzv. žeruchový test, teda výsev rýchlo klíčiacej žeruchy, ktorá v prípade dobrého vyklíčenia signalizuje, že v pôde sa už nenachádzajú chemické rezíduá a zeleninu už môžeme vysievať alebo vysádzať.

Vyklíčenie zeleniny môžeme urýchliť, ak záhon pokryjeme netkanou textíliou, ktorá chráni semená aj pred vtákmi. V skleníku a fóliovníku si môžeme pomôcť s vyhriatím pôdy tak, že si v nich vytvoríme akési vnútorné parenisko s konským hnojom alebo slamou preliatou močovkou.

MORENIE CIBUĽOVÍN

Cibuľoviny pred výsadbou chránime pred škodlivými činiteľmi morením. Obaľované semená zelenín sú vybavené obyčajne nielen moridlom, ale aj štartovacou výživou a stimulátormi klíčenia.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám 2/2018

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.
Prečítajte si
Reklama