Predzimná príprava záhrady: Ako sa postarať o zem, stromy a kríky

24.11.2018
Predzimná príprava záhrady: Ako sa postarať o zem, stromy a kríky

Záhradkárska aktivita sa nekončí zberom úrody, lebo vzápätí sa už začína nový pracovný cyklus v záhrade, teda jej predzimná príprava na zimné obdobie a na novú vegetáciu.

V tomto období dokončujeme posledné jesenné práce, po zbere úrody urobíme v záhrade akúsi hygienickú očistu.

Zabezpečíme, aby sa choroby, prípadne škodce neprenášali do budúceho roka, odstránime staré, odrodené dreviny alebo konáre a výhony, pôdu „nakŕmime“ a pripravíme tak, aby bola maximálne úrodná, skompostujeme všetok záhradný odpad, pripravíme citlivejšie záhradné dreviny na prezimovanie.

Príprava na zimu

Foto: iStock.com

Čo so zvyškami úrody?

Prvé, čo urobíme po zbere úrody, je, že chorobami nenapadnuté nezdrevnatené rastlinné odpady nasekáme na drobnejšie a do ľahšej pôdy ich spolu s rozhodeným hnojivom plytko zakopeme (k odpadu sa musí dostať vzduch, aby humifikoval a neskysol), podobne to urobíme, ak sme na pôde pestovali zelené hnojivo, alebo odpad radšej zhrabeme a skompostujeme.

Ako a čím hnojiť?

Pred zimou priemerne úrodou vyčerpanú pôdu pohnojíme každé 3 – 4 roky dobre vyzretým maštaľným hnojom v množstve 6 – 8 kg/m2 s prídavkom polovičného množstva základného hnojiva, teda v pomere P : K : Mg = 22 g : 14 g : 5,5 g na m2, ktoré inak na stredne ťažkej pôde pridávame pred zimou každý rok. Dusíkom na jeseň nehnojíme. V núdzi môžeme použiť aj NPK v množstve 4 – 5 kg na m2 s vedomím, že časť dusíka sa nám stratí.

Dobre je, keď takéto spriemerované predzimné prihnojovanie aspoň každé 4 roky spresníme tým, že si necháme urobiť rozbor pôdy na obsah rozhodujúcich prvkov s výpočtom potrebného dohnojenia a odkyselenia pôdy.

Hovorí sa, že maštaľný hnoj je najlepším hnojivom, ale pri zelenine si z hygienických dôvodov dávame pozor! Maštaľným hnojom nehnojíme záhony, na ktorých budeme pestovať koreňovú zeleninu a cibuľoviny. Výnimkou môže byť len pór a pažítka.

Namiesto nedostatkového maštaľného hnoja však môžeme použiť každý rok dobre vyzretý kompost v množstve 5 – 10 kg/m2 s podobným prídavkom minerálnych hnojív ako pri hnoji, a to pre všetky druhy rastlín.

Na hnojenie úžitkových i okrasných rastlín je vynikajúci aj drevný popol, ktorý obsahuje veľa draslíka, vápnika, fosforu i horčíka a je vhodný aj na obohatenie kompostu. Ním však nikdy nehnojíme kyslomilné rastliny.

Príprava na zimu

Aké „multivitamíny“ potrebuje zem?

Pre dobrý rast, vitalitu, odolnosť a úrodnosť rastlín sú veľmi dôležité aj stopové prvky v pôde, preto každý rok pred zimou či na jar by sme mali pôdu poliať roztokom zakúpeného komplexu so stopovými prvkami, ktoré zabezpečia efektívnu činnosť rastlinných enzýmov a v úrode zdravotne stimulujú aj jej konzumentov, teda nás.

« Maštaľným hnojom nehnojíme záhony, na ktorých budeme pestovať koreňovú zeleninu a cibuľoviny. »

Prekopávanie alebo hnojenie?

Predzimné hnojenie a prekopávanie pieskovitej pôdy, pokiaľ nezakopávame zelené hnojivo alebo nepridávame väčšie množstvo organického hnojiva, radšej nerobíme, lebo najmä rozpustné hnojivá nám dažďová a snehová voda spláchne do podzemných vôd cez riedku pôdu a rastliny ich nevyužijú.

Naopak, ťažšie, ílovité, pôdy práve predzimné prekopanie veľmi zlepší a urobí štruktúrnejšími, najmä ak ich pred tým pohnojíme výdatnou dávkou kompostu, a ak treba, vápnika, ale najmä horčíka. Striedavým premŕzaním a rozmŕzaním hrúd sa podstatne zlepší ich hrudkovitosť za prispenia humusu a vápna. Takéto hutné pôdy môžeme súčasne ešte aj nadľahčiť prídavkom pieskovitejšej pôdy.

Aby záhradné dreviny znovu dobre zarodili

Dreviny sú súčasťou každej, ale najmä úžitkovej záhrady. Každý pestovateľ ovocia si predsa rád pochutí na jabĺčkach, čerešniach, egrešoch či malinách. Čo treba na jeseň urobiť, aby ďalšia úroda bola veľká a kvalitná?Prvou jesennou úlohou je dokončiť zber ovocia a pravidelne kontrolovať aj preberať plody už uložené v pivnici.

Výsadba mladých stromčekov a kríkov

Jeseň je ideálny čas na presádzanie starších ovocných drevín aj s koreňovým balom. Náš úspech v pestovaní ovocia závisí aj od zdravia a kvality vysádzaných drevín, ale nielen od peknej korunky, ale veľmi dôležitá je i dobre rozrastená koreňová sústava nakupovaných drevín. Vo výsadbe odolných ovocných drevín podľa poveternostných podmienok môžeme nielen v južných častiach Slovenska pokračovať ešte asi do polovice novembra.

Príprava na zimu

Foto iStock.com

Ošetrenie koreňov

Korene pred výsadbou na pol dňa namočíme do vody. Ak si chceme poistiť dobré zacelenie rán koreňov a zakorenenie stromčekov, tak pred výsadbou celú koreňovú sústavu namočíme do kaše z ílu a kravského lajna, všetko obalíme v rašeline a zasadíme do vopred pripravenej jamy s usadeným substrátom „na vodu“, teda najprv nalejeme vodu, necháme ju vsiaknuť a potom sadíme. Pri potriasaní stromčeka zasypávame korene pôdou bohatou na humus, potom pôdu mierne ušliapeme a zalejeme. Koreňový kŕčok stromčeka by mal byť v takej výške, ako bol v škôlke, nikdy nesmie byť miesto očkovania trvalo pod zemou. Ako ochranu koreňov, prípadne miesta očkovania, pred nízkymi teplotami v zime k stromčekom prihrnieme pôdu do výšky asi 30 cm, ktorú na jar rozhrnieme.

Ochrana kmienka

Korunku vysadených stromov režeme až na jar, ale teraz ich hlavne obalením alebo ochranným pletivom budeme chrániť pred ohryzením zatúlanou zverou a súčasne opravíme diery v plote. Ak sú v záhrade myši alebo hryzce, tak stromčeky sadíme do košov z drôteného pletiva, ktoré vyčnievajú až nad pôdu. K novovysadeným drevinám prihrnieme pôdu na ochranu podpníka a miesta očkovania pred mrazom.

Vyraďovanie starých stromov

Zo záhrady odstránime choré, prestarnuté a vírusmi napadnuté stromy (šárka, vírusová metlovitosť) a spálime ich. Vyradené dreviny, konáre, kukuričné kôrovie, odrodené malinčie, ale zdravé štiepkovacím strojom zošrotujeme a použijeme na prípravu kompostu. Do kompostu, naopak, nedávame mumifikované plody zo stromov. Odstránime ich a povápnené ich hlbšie zakopeme.

Príprava na zimu

Foto iStock.com

Príprava drevín na prezimovanie

Chúlostivé nádobové rastliny (granátové jablko, figovník, olivovník, planika) prenesieme na zimovanie do svetlej miestnosti s teplotou 5 až 8 °C. Z kmeňov stromov odstraňujeme vyrastené divé odnože. Rovnako z nich odstránime staré lepiace pásy proti obaľovačom. Z kmeňa starších stromov oškriabeme starú hrubú kôru, v ktorej obyčajne prezimuje hmyz, a spálime ju. Kmene natrieme proti výkyvom teploty po slnečnom ožiarení vápenným mliekom, do ktorého proti hubovým chorobám môžeme pridať aj trochu modrej skalice.

Jesenné chemické ošetrenie stromov

Sú dve choroby, a to chrastavitosť a kučeravosť, s ktorými má záhradkár celú vegetáciu veľa starostí, a teraz po zbere úrody môžeme preventívne zasiahnuť na ich potlačenie najmä pomocou meďnatých prípravkov, akým je napríklad Kuprikol 50 používaný pošas vegetácie proti kučeravosti v koncentrácii 0,4 %, ktorú teraz môžeme zvýšiť až na 1 %. Niektoré odrody broskýň alebo jabloní sú počas vegetácie na meďnaté prípravky citlivé, ale v bezlistom stave poškodenie nehrozí. Tento postrek potlačí aj chrastavitosť uchytenú v kôre, ba i v opadnutom lístí. Preto je dôležité pod chorými stromami všetko lístie zhrabať a spáliť. Daný postrek na stromoch potlačí aj ďalšie hubové choroby.

V ostatnom čase návratom starších krajových jabloní, chuťovo i skladovateľnosťou výborných odrôd, do našich záhrad sa znovu objavil nepríjemný škodca niektorých jabloňových odrôd, a to vlnačka krvavá (Eriosoma lanigerum), ktorá za vegetácie vytvára biele jemne chlpaté voskové vankúšiky na dreve. Pod nimi je skrytý cicavý hmyz, ktorý keď ho prstom roztlačíme, uvoľní krvavú tekutinu. Vlnačka napáda iba jablone, vytvára rany, z ktorých vznikajú nádory, a poškodené miesta sa infikujú i ďalšími chorobami, ktoré ničia strom. Určitou prevenciou je dobrá výživa stromov, najmä zvýšené dávky draslíka. Aktívne sa zasahuje postrekmi Nurelle D v koncentrácii 0,06 % alebo Pirimor 50 WG v tej istej koncentrácii vždy spolu so zmáčadlom, lebo voskové vankúšiky odpudzujú vodu. Tieto postreky používame obyčajne počas vegetácie alebo ihneď po zbere úrody na jeseň, aby sme zasiahli samičky vlnačky ešte na strome, lebo na zimu sa obyčajne sťahujú do pôdy pri strome. Ak neskoršie na jeseň alebo hneď po zime postriekame okolie kmeňa stromu týmito postrekmi, môžeme samičky zničiť. Tiež môžeme v zemi zimujúce krvavé vošky zničiť, ak pôdu okolo kmeňov starších jabloní posypeme vápnom. V prvých teplých aprílových dňoch sa samičky sťahujú z pôdy znovu na stromy a na kmeňoch stromov sa tak môžu prilepiť na lepiace pásy nachystané pre piadivky. Preto novoupevnené lepiace pásy nechávame na stromoch aspoň do júna, lebo tiež slúžia na ochranu pred mravcami roznášajúcimi a chrániacimi vošky.

Príprava na zimu

Foto iStock.com

Príprava na vrúbľovanie

Vegetačný pokoj a stav spánku je v prírode v novembri najhlbší, čo sa prejavuje ťažkou porušiteľnosťou pukov drevín, a preto je v tomto mesiaci vhodné rezať vrúble na jarné štepenie. V decembri však už niektoré dreviny pomaly ukončujú prirodzený zimný pokoj a nevypučia len pre brzdiaci vplyv zimy, ale keď z nich narežeme halúzky a necháme ich v teplej miestnosti vo váze prehriať, rozkvitnú ako známe „barborky“.

Koncom roka režeme najprv vrúble kôstkovín a egrešov a neskoršie i jadrovín a ríbezlí a zviazané, označené ich ukladáme do chladnej pivnice do vlhkého piesku alebo do záhradnej jamy. Nabalíčkujeme podnože zo zlatej ríbezle na februárové vrúbľovanie stromčekových ríbezlí a egrešov a uložíme ich do chladnej miestnosti bez mrazu.
Pritom zmladzujeme ríbezle, egreše a vystriháme odrodené výhony malín a černíc, naštiepkované drevo z nich použijeme do kompostu.

Príprava na zimu

Kompost a humus

Bez správneho hnojenia pravidelne využívanej pôdy nemožno očakávať bohatú úrodu. Pre záhradkára v našich podmienkach je základným „krmivom“ úrodnej pôdy i našich rastlín dobre vyzretý kompost. Úrodnosť pôdy totiž závisí od obsahu humusu a ten možno vytvoriť kompostovaním. Pri kompostovaní sa tvoria humusotvorné látky, ktoré v spojení s ílovými minerálmi z pôdy tvoria tzv. sorpčný komplex. Ten je hlavným činiteľom pôdnej úrodnosti. Môže viazať živiny dodané do pôdy, ale keď to rastliny potrebujú, aj ich uvoľňovať, a to je jeho najdôležitejšia funkcia. Je to akási flexibilná zásobáreň živín, a čím je jej v pôde viac, tým je úrodnejšia. Do tohto systému je, samozrejme, zapojená aj voda.

Zdravé hnojivo z kompostéra

Ako si vyrobiť zdravé hnojivo bez chemikálií? Odpoveď je jednoduchá. Hnojme tým, čo vyrastie v záhrade! Pri výrobe klasického kompostu vo vyššej vetranej nádobe bez dna striedame viacero vrstiev odpadu (biomasa, zvyšky bylinných a koreňových systémov, organické kuchynské odpadky) a pôdy, prípadne s prídavkom malého množstva fosforečného a draselného hnojiva či mletého dolomitu. Pri kompostovaní drevného odpadu pridávame aj hnoj alebo dusíkaté hnojivo; chemikálie však pridávame skutočne len v malom množstve, aby sme neotrávili prítomné mikroorganizmy, a tým nezbrzdili humifikáciu. O ďalšie sa postarajú mikroorganizmy a drobné živočíchy, napríklad dážďovky.

Plošné kompostovanie

Biomasu možno využiť buď na klasické kompostovanie, alebo na tzv. plošné kompostovanie, teda jej plytké zapravenie do pôdy, kde samovoľne skompostuje, teda zhumifikuje. V intenzívne obhospodarovaných pôdach, medzi ktoré patria aj naše záhrady, sa každoročne rozloží, čiže mineralizuje 0,4 až 0,5 kg/m2 organických látok, ktoré aj s potrebným rezervným navýšením musíme pravidelne nahrádzať, ak chceme udržať pôdu v jej plnej rodivosti. Rozklad je tým vyšší a rýchlejší, čím je vyššia teplota, bohatá vlhkosť a dobré prevzdušnenie pôdy, čo sa týka najmä pestovania zeleniny, okopanín i drobného ovocia. Najmä v piesčitej pôde organické látky priam „horia“, teda rýchlo sa rozkladajú. Veľmi rýchlo sa rozkladá najmä čerstvá organická hmota, ktorá slúži pôdnym mikroorganizmom a drobným živočíchom ako potrava a ich odpady a zvyšky zasa živia naše rastliny, takže pri dodávaní biomasy do pôdy nejde o žiadnu stratu, ale práve naopak, o podporu úrodnosti pôdy. Napríklad rozklad organickej biomasy v pôde za 1 rok v % je takýto: zelená hmota 80 %, zelené hnojenie aj s koreňmi 75 %, slama 70 %, korene 65 %, hnoj 50 %, rašelina 15 %.

Kompostovanie dreva

Na jeseň môžeme do kompostu pridávať aj drevné štiepky z odrezaných konárov. Dokonalosť i rýchlosť kompostovania, najmä odpadov s vyšším obsahom celulózy a lignínu (látka, ktorú obsahuje drevo), a teda aj uhlíka v hmote, ako je drevo a zdrevnatené rastliny, závisí od množstva prítomného dusíka. Optimálny pomer uhlíka a dusíka (C : N) je 20 až 30 : 1 . Ak je podiel uhlíka nižší napr. 10 : 1, tak kompostovanie prebieha veľmi rýchlo, ako je to v prípade čerstvejšieho, šťavnatejšieho zeleného odpadu. Preto musíme pri kompostovaní drevných hmôt do kompostu pridať ešte aj dusíkaté látky a hnojivá, aby sme dosiahli optimálny pomer C : N. Na vyváženie správneho pomeru uhlíka a dusíka v našom komposte môžeme použiť buď klasické dusíkaté hnojivá, alebo ak chováme domáce zvieratá alebo máme prístup k ich hnoju, využijeme túto možnosť, ktorá jednak dopĺňa kompost ďalšími dôležitými živinami, ale obsahom mikroorganizmov aj urýchľuje kompostovanie. Tabuľka nás informuje o obsahu živín v jednotlivom zvieracom hnoji.

Príprava na zimu

Foto iStock.com

HUMUS ZNAMENÁ ÚRODNOSŤ

Humus sa vytvára už v našom komposte, a preto by sme sa mali snažiť po celý rok všetky záhradné i kuchynské odpady kompostovať. Na zvýšenie obsahu humusu v pôde treba zeleným hnojením aj vypestovať ďalšiu biomasu.
Akú pôdu máte v záhrade? To, koľko humusu sa nachádza vo vašej pôde, sa zistí odborným rozborom pôdy (Výskumný ústav pôdohospodársky).

Pôdy podľa obsahu humusu môžeme rozdeliť na:

1. Slabo humózne pôdy, medzi ktoré zaraďujeme ľahké piesočné pôdy s obsahom humusu menším než 1 % a stredne hlinité a ťažké ílovité pôdy s humusom do 2 %.
2. Pôdy s priemerným obsahom humusu 1 – 3 % v ľahkých a 2 – 4 % v stredných a ťažkých záhradných pôdach.
3. Optimálne humózne pôdy s obsahom humusu viac ako 3 % v ľahkých a viac než 4 % v stredných a ťažkých záhradných pôdach.

Čím zvýšiť objem humusu?

Pri zvyšovaní obsahu humusu v pôdach s jeho veľmi nízkym obsahom postupujeme buď etapovite viac rokov, alebo jednorazovo vysokými dávkami rašeliny či kompostu, napríklad tak, že na štvorcový meter pôdy naraz dáme 20 – 40 kg tejto organickej hmoty, čo sa odzrkadlí zvýšením humusu o 1 – 2 % v hlinitých pôdach alebo o 0,5 – 1 % v piesčitých pôdach. Pri postupnom zvyšovaní humusu v pôde používame ako humusotvorné organické hnojivá maštaľný hnoj, kompost, rašelinu, z ktorých až 20 – 30 % hmoty zostáva v pôde ako pôdny humus, zatiaľ čo z hydinového trusu, fekálií, zeleného hnojiva zostáva v pôde len 1 – 2 % ako pôdny humus. Na zvýšenie obsahu humusu o 0,2 % treba dodať do pôdnej vrstvy hrubej 20 cm až 3 kg humusotvornej hmoty na 1 m2. Pri rešpektovaní každoročného prirodzeného úbytku humusu v pôde jeho mineralizáciou je to až 6 kg maštaľného hnoja, kompostu alebo rašeliny na 1 m2. Takto sa nám podarí za 5 rokov pri týchto každoročných dávkach zvýšiť obsah trvalého humusu v pôde o 1 %.

AKO ZÍSKAŤ BIOKOMPOST

Z biozáhonov a biohroblí. Pred zimou je výhodné z jesenných odpadov v záhrade založiť tzv. biorodiaci kompost či biohrobľu, ktorú už skoro na jar môžeme osadiť zeleninou. Jeho tvar môže byť voľný vo forme akejsi dlhšej, navrchu zúženej hroble alebo ohraničenej bočnými stenami vysokými asi 1 m s vetracími otvormi, a to z rôzneho materiálu, čo je teda akýsi vysoký biozáhon. Okrem bioúrody zeleniny získame tak možnosť aj bez štiepkovania výborne využiť odpadové drevo, lebo na spodok sa ukladajú celé stredne hrubé konáre a tie časom skompostujú.
Základom biohroble (podobne aj pri vysokom biozáhone) je 25 cm hlboká a 160 cm široká vykopaná ryha v pôde orientovaná severojužne. Jej dĺžku si určíme podľa potreby a možností. Postupne ju napĺňame a vŕšime vhodným materiálom v nasledujúcom poradí:

» V strede ryhy vytvoríme jadro vysoké asi 25 cm a široké 50 – 60 cm z pozdĺžne uloženého hrubého drevného odpadu, ktorého medzery vyplníme nasekanými konármi, pilinami, hoblinami zmiešanými s rohovinovou múčkou alebo inými dusíkatými látkami urýchľujúcimi humifikáciu. Môže to byť aj hnoj. V tejto vrstve sa dobre uplatní aj slama, mokrý papier, lepenka, organické textílie, staré kožušiny. Zostávajúce medzery zasypeme pôdou.
» Ďalšou vrstvou sú koreňmi hore uložené trsy trávy alebo 10 – 15 cm vrstva pôdy vykopanej z ryhy.
» Nasleduje asi 20 – 25 cm vrstva lístia a burinovvého bezsemeného materiálu zmiešaného s drevným popolom.
» Pridáme asi 15 cm vrstvu hrubého kompostu.
» Posledná, asi 20 cm vysoká tzv. pestovateľská vrstva je kvalitná záhradná zemina obohatená asi 20 % zrelým kompostom.
» Burinové vrstvenie podľa potreby môžeme viackrát zopakovať; do každej vrstvy obsahujúcej drevnú hmotu (môže ich byť viac, ale čím vyššie, tým s jemnejšími štiepkami) pridáme aj dusíkaté hnojivo a všetky vrstvy vždy primerane utlačíme, za sucha trochu zavlažíme a všetko nakoniec prekryjeme, najlepšie riedko dierovanou čiernou fóliou.

Príprava na zimu

Foto iStock.com

JARO RADÍ

» Bežná kyslosť pôdy. Do určitejmiery je pre väčšinu záhradných rastlín univerzálna kyslosť (pH) pôdy 6,5 – 7,2. Pri takejto kyslosti väčšina rastlín dobre prijíma živiny z pôdy. Odborne hovoríme o pH prijateľnosti jednotlivých živín. Kyslosť pôdy nie je stabilná, ale mení sa; pôda sa okysľuje vplyvom kyslých dažďov i odčerpávaním zásaditých živín. Veľmi kyslá alebo veľmi zásaditá pôda sa prejaví na rastlinách zmenou farby lístia, ich škvrnitosťou, slabými prírastkami, zníženou odolnosťou i úrodnosťou. To je dôvod, prečo treba kyslosť kontrolovať a prispôsobovať pestovaným rastlinám.

» Kontrola kyslosti. Kyslosť (pH) pôdy kontrolujeme na jej priemerných vzorkách pomocou prístrojov a indikátorových papierikov. Ak ich nemáme, tak aspoň tým, že na pôdu nalejeme 8 % ocot. Keď šumí, teda uvoľňuje sa z nej CO2, tak pôda obsahuje ešte určité množstvo zásaditých uhličitanov a stačí jej dodať udržiavaciu dávku vápenca, ale najlepšie dolomitu, ktorý obsahuje aj dôležitý horčík.
» Odkysľovanie. Orientačné dávky pri odkysľovaní pôdy: na 10 m2 pôdy pridáme pri slabo kyslej pôde 1 – 1,4 kg vápenca alebo dolomitu. Do výrazne kyslej pôdy pridáme 2 – 2,5 kg. Na každoročné udržiavacie prihnojovanie stačí 0,5 – 0,7 kg dolomitu.
» Do silne zásaditej pôdy, kde rastliny trpia chlorózou, pridávame kyslú rašelinu a používame kyslotvorné hnojivá.
» Rozsahy pH prijateľnosti jednotlivých živín sú nasledujúce:
» Na prijatie makroživiny dusíka (N) si rastliny vyžadujú kyslosť pH 6 – 8; pri fosfore (P) má byť pH 6,5 – 7,4; draslík (K) pH 6 – 8; vápnik (Ca) pH 6,5 – 8,2; horčík (Mg) pH 6,5 – 7,6.
» Pre mikroživiny (stopové prvky) sú potrebné takéto kyslosti pôdy: S (síra) pH 5 – 8; Fe (železo) pH 4,2 – 6,2; Zn (zinok) pH 5 – 7; Cu (meď) pH 5 – 6,9; Mn (mangán) pH 5 – 6,5; B (bór) pH 5 – 6,9; Mo (molybdén) pH 5,5 – 8,2.

viete, že...

... na jeseň po zbere úrody, ešte pred zimou, je dôležité urobiť dôkladnú dezinfekciu krytých pestovateľských priestorov (fóliovníkov, studených skleníkov, parenísk) a ich pôdy alebo ju vymeniť za dezinfikovanú či čerstvú nezamorenú. Pokiaľ možno, robíme to bez chémie, pôdu dezinfikujeme hlavne parou alebo fóliovník či parenisko prenesieme na čistú pôdu, čo je spravidla jednoduchšie a menej prácne.

Príprava na zimu

JESENNÉ PRESÁDZANIE

» Ruže patria k dlhovekým a najkrajšie kvitnúcim drevinám. Po rokoch sa však môžu rozrásť natoľko, že jednoducho prekážajú. Vtedy je možným riešením presadenie rastliny. Aby to bolo pre ňu čo najmenej bolestivé, presádzame ju mimo vegetačného obdobia. Ruže presádzame, až kým súvisle nemrzne. Pokračovať môžeme skoro na jar. Presadenie na začiatku zimy je však lepšie, pretože rastlina využije jarnú vlahu a lepšie pokračuje v raste.

» Stanovište. Malo by byť slnečné, s dobrým prúdením vzduchu, kde je zaručené rýchle obschnutie listov po daždi. Pôda by mala byť humózna, mierne vlhká s pH od 6,5 do 7,5. Nevhodné sú vlhké kúty, miesta pod odkvapmi či stromami, pod plytko koreniacimi drevinami a suché, nevýživné pôdy.

» Pred zimou. Po presadení je dôležité ruže nakopcovať. Citlivé koreňové krčky to ochráni pred mrazom a tiež pred silným zimným slnkom. Dôležité je poskytnúť presádzanej ruži dostatok vlahy. Vykopanú rastlinu ponoríme do vedra s vodou, vodu nalejeme aj do výsadbovej jamy a presadenú rastlinu ešte zalejeme.

» Vzdialenosť pri výsadbe. Vždy je, pokiaľ ide o správnu vzdialenosť pri výsadbe, potrebné riadiť sa konkrétnym druhom a kultivarom. Ak sa už presádza, tak aj v správnych vzdialenostiach. Vo všeobecnosti platí, že popínavé ruže by mali byť od seba aspoň 2 m. Silnejšie rastúce druhy sadíme od seba 1 m, slabšie rastúce, naopak, vo vzdialenosti do 50 cm.

dobré rady

Hnojenie výsadbových jám. V predstihu pred jarným sadením teplomilných drevín (broskyne, marhule, orechy, mandle) môžeme už teraz vykopať potrebné výsadbové jamy. V horších a menej vhodných pôdach pre daný druh dreviny vytvoríme tzv. zemné kvetináče. Sú to jamy s rozmermi podľa druhu dreviny, asi 1,2 × 1,2 m a hĺbkou 60 – 70 cm, z ktorých nevhodnú pôdu odstránime a jamy naplníme pôdou vhodnou pre daný druh. Zásobné hnojivá, najmä z hornín obsahujúcich draslík a fosfor, prípadne stopové prvky, uložíme po zmiešaní s pôdou na prekopané dno jamy a jamu zasypeme, navŕšime okolitú pôdu, lebo po zavlažení sadne. Takto zabezpečíme optimálny rast drevín aj v tej najhoršej pôde.

Z ružových kríkov odstránime polámané a choré výhony a proti hubovým chorobám ich môžeme preventívne postriekať 0,5 % Kuprikolom 50. Miesto očkovania kríkov na zimu prihrnieme pôdou obohatenou o kompost.

Keď už používame meďnaté prípravky na stromy, môžeme nimi ošetriť aj jahody. Jahody očistíme od starých listov a nadbytočných poplazov, rozhodíme medzi ne asi 30 – 50 kg kompostu obohateného o draslík, fosfor i stopové prvky a plytko ho zakopeme do pôdy. Proti hubovým chorobám ich preventívne môžeme postriekať 0,5 % Kuprikolom 50.
Starostlivosť o vtáky. Vyčistíme vtáčie búdky a rozvešiame kŕmidlá pre vtáky, do ktorých im dávame rôzne semiačka, obilniny, olejnaté semená, loj...

Keď sme už v záhrade všetko urobili, v sklade náradia pokračujeme ďalej. Opravujeme a ošetrujeme záhradné nástroje a postrekovače, pripravíme ich na vegetačné použitie.

Ak neskoré jablká zachytil mráz do mínus 5 °C, lebo sme ich nestačili pozberať, tak počkáme až poľaví, a až potom ich otrháme; v debničkách ich necháme 1 – 2 dni pod prístreškom, alebo v suchej a chladnej miestnosti, aby obschli, a potom ich uložíme do pivnice. Mišpule zberáme až po mrazoch, keď získajú hniličkovú konzistenciu a stratia trieslovú zvieravosť.

Text Ing. Jaroslav Pížl
Foto iStock.com
Zdroj časopis Urob si sám 11/2018

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.
Ing. Ján Bukovský | 25.11.2018, 05:34
Tie množstvá priemyselných hnojiv na m2 sú chybne uvedené... 4-5 kg na m2 by predstavovalo dá vku na ha 40-50.000 kg a to by už nikto neprežil.....asi tak
ujo | 25.11.2018, 10:09
Presne tak..."V núdzi môžeme použiť aj NPK v množstve 4 – 5 kg na m2 ..." To čo za "odborníka" dáva takéto rady? Ďalšia prehnaná hlúposť sa mi javí aj...: "Namiesto nedostatkového maštaľného hnoja však môžeme použiť každý rok dobre vyzretý kompost v množstve 5 – 10 kg/m2 ..." No ak by sme dali 10 kg/m2, tak to môžeme skoro sadiť aj na asfalte!!!
Prečítajte si
Reklama