Zelené hnojivo a buriny

Zelené hnojenie je jedinečný spôsob, ako v záhrade nahradiť maštaľný hnoj. Nie je to hnojenie v tradičnom slova zmysle, slúži však na aktiváciu pôdnych organizmov, ktoré všestranne zvyšujú kvalitu pôdy. Možno ho dávať na všetky záhony a plochy v záhrade, ktoré sú práve bez porastu alebo sa na budúci porast pripravujú.

Galéria

Príprava pôdy
Rastliny na zelené hnojenie sa sejú prevažne na jar alebo na jeseň, keď záhony nie sú porastené pestovanými rastlinami. V zásade možno vysievať aj počas leta. Pred výsevom pôdu urovnáme, potom naširoko rozhodíme semená, nakoniec výsev až do vyklíčenia prikryjeme perforovanou fóliou alebo netkanou textíliou. Len čo rastliny začnú kvitnúť, pokosíme ich, rozdrvíme a zapracujeme do pôdy. Rastliny je možné aj vytrhať a nechať ležať ako nástielku. Korene rastlín na zelené hnojenie zostávajú v pôde, kde zotlejú. Pri jesennom výseve sa rastliny vyvinú ešte pred zimou a chránia pôdny povrch pred eróziou spôsobenou  napríklad silnými dažďami. Mnohé rastliny počas zimy vplyvom mrazov a snehu odumrú. Zvyšky na jar jednoducho zapracujeme do pôdy. Niektoré druhy rastlín využívaných na zelené hnojenie sú mrazuvzdorné.

Zelené hnojenie

• zlepšuje pôdu jednoduchšie a účinnejšie než nákladné obohacovanie prípravkami na zlepšenie pôdy, ako je rašelina a iné výrobky obsahujúce humus,
• korene rastlín na zelené hnojenie často prenikajú ťažkými, uľahnutými pôdami a starajú sa o hlboké prevzdušnenie pôdnych vrstiev,
• zlepšuje sa vodný režim v pôde a podporuje bioprocesy v pôde,
• dlhé a hlboko prenikajúce korene odčerpávajú živiny zo spodných vrstiev pôdy,
• po zotlení rastlín na zelené hnojenie zostávajú tieto živiny v ornici a využívajú ich následné plodiny,
• mnoho rastlín na zelené hnojenie, napr. lupína alebo ďatelina purpurová patria medzi strukoviny, ktoré sú schopné viazať dusík zo vzduchu. Po ich odumretí môžu túto dôležitú živinu prijímať ostatné rastliny,
• zapracovanie zelenej masy do pôdy podporuje tvorbu humusu, obohacuje organickú zložku pôdy

Ktoré rastliny viažu dusík?
Fazuľa, hrach, lupína a ďatelina sú klasické rastliny zeleného hnojenia, pretože v priebehu rastu zásobujú pôdu dusíkom. Tieto rastliny však dusík neprodukujú, ale vyrábajú ho baktérie, ktoré žijú na ich koreňoch, prenikajú do nich a vyvolávajú zväčšenie buniek. Tieto baktérie sú schopné pútať vzdušný  dusík. Ak z pôdy opatrne vytiahnete korene hrachu, uvidíte zásobné bunky baktérií. V čase, keď sa korene rozkladajú, dusík sa uvoľňuje do pôdy a je k dispozícii následným rastlinám. Hnojenie pozemku takýmito rastlinami dodá do pôdy toľko živín ako štandardné hnojenie priemyselnými hnojivami, ale v prijateľnej forme. Bledé listy rastlín, slabý vzrast a spomalený vývoj signalizujú nedostatok dusíka. Jeho nadbytok sa prejavuje sýto zelenou farbou listov a príliš bujným vzrastom. Vtedy neprihnojujeme a negatívne pôsobenie nadbytku dusíka obmedzíme prihnojovaním draselnými a fosforečnými hnojivami.

Buriny v záhrade
Buriny sú rastliny, ktoré rastú tam, kde nie sú žiadané. Obyčajne rastú rýchlo, konkurujú pestovaným rastlinám vo využívaní živín a vlahy, sú schopné rásť aj na takých miestach, kde nie je takmer žiadna pôda. Za určitých podmienok sa môžu medzi buriny zaradiť aj pestované rastliny, ak pôsobia príliš intenzívne vo svojom okolí a utláčajú susedné rastliny.

Buriny rozdeľujeme na

• jednoročné – jesenné, skoré jarné, neskoré jarné,
• viacročné – rozmnožujúce sa semenami a  vegetatívne. 

Jednoročné buriny
Absolvujú celý životný cyklus počas jedného roka. Tvoria semená, ktoré okamžite klíčia. Niektoré, napr. starček, vyprodukujú niekoľko generácií semien počas jednej sezóny. Preto je dôležité jednoročné buriny odstraňovať v štádiu klíčiacich alebo mladých rastlín, skôr ako vytvoria semená. Ak sa už semená vytvoria, zaorú sa, a v pôde pretrvajú mnoho rokov, až kým sa nedostanú na povrch pri obrábaní pôdy. Buriny potom klíčia a rastú veľmi rýchlo. Najdôležitejšie je zničiť jednoročné buriny skôr ako vytvoria semená, pretože mnohé zo semien sú malé, ľahké, takže ich prenáša vietor a rýchlo klíčia. Buriny s dozretými semenami nedávame ani do kompostu.

Trváce buriny
Prežívajú viac rokov, a to prostredníctvom rôznych zásobných orgánov, ako sú podzemky, cibule, hľuzy alebo zhrubnutý kolovitý koreň. Mnoho trvácich burín je schopných rozmnožovať sa vďaka nedostatočným kultivačným zásahom, ktoré po kyprení nechávajú  v pôde malé kúsky podzemkov alebo koreňov, takže po čase opäť vyrastú.

Ničenie trvácich burín

• mechanické – ručným vyberaním pri základnom spracovaní pôdy, treba dôkladne vybrať všetky podzemné časti rastliny,,
• herbicídmi – listové sa dostávajú do buriny cez listy, preto ich aplikujeme v štádiu rýchleho rastu,
• pôdne sa aplikujú na pôdu,
• selektívne – väčšinou ničia širokolisté buriny.

Použitie herbicídu
U nás často používaný systémový herbicíd s účinnou látkou  glyfosate – ROUNDUP  je najužitočnejší herbicíd na ničenie trvácich burín. Je to listový herbicíd, ktorý sa pohybuje dole ku koreňom, pričom ničí aj najnepríjemnejšie buriny. Nie je selektívny, preto ho možno použiť iba v dostatočnej vzdialenosti od pestovaných rastlín. Keďže nezostáva v pôde, rastliny možno bezpečne pestovať hneď po odumretí a odstránení burín.

Ing. Katarína Kettmannová
Fotografie: archív vydavateľstva, Ľubica Lešinská