Jedovaté rastliny v záhrade: Na ktoré druhy si treba dávať pozor?

Krása je neraz dvojsečná. Niektoré rastlinné krásavice totiž produkujú štipľavé, horké, nechutné alebo aj jedovaté látky, ktoré majú za úlohu odpudiť potenciálnych konzumentov. 

Galéria

V záhrade nejde však len o bezpečnosť dospelých, ale najmä o deti, lebo tie sú prirodzene zvyknuté „ochutnávať svet“ aj ústami.

Mali by sme vedieť, aké rastliny nám v záhrade rastú, a ak záhradu ešte len zakladáme, tým jedovatým sa vyhnime.

Ako sa prejavuje intoxikácia

Rastliny obsahujú veľa druhov látok so špecifickými účinkami na náš organizmus, ktoré sa po konzumácii môžu prejaviť tráviacimi problémami, v horšom prípade poškodzujú životne dôležité orgány – srdcovocievne, dýchacie, nervové orgány, prípadne pečeň, obličky, oči. Takzvané fotosenzibilujúce rastliny pokožku scitlivejú na UV žiarenie až tak, že po ožiarení slnkom sa vytvoria vodou podliate pľuzgiere ako pri popálenine. Najzákernejšie sú však tie, ktorých toxický účinok sa prejaví až po dlhšom čase po ich konzumácii.

Rizikové a toxické látky v rastlinách

Alkaloidy patria medzi jedy, niektoré z nich sú aj veľmi prudké. Vyskytujú asi v 4 000 druhoch rastlín mnohých rodov a čeľadí. Výnimkou sú čeľade ružovité (Rosaceae) a hluchavkovité (Lamiaceae), tie ich vôbec neobsahujú. Nachádzajú sa napríklad v maku, jesienke či prilbici modrej.

Glykozidy sú relatívne zložité látky skladajúce sa z cukornej a necukornej zložky. Sú fyziologicky veľmi účinné. Často sa používajú aj ako liečivá. Patrí sem i známejší amygdalín, ktorý sa nachádza napríklad v semenách marhúľ, broskýň, ale i ďalších ovocnín. Jedovaté glykozidy sa nachádzajú aj v konvalinkách, náprstníku, hlaváčiku.

Saponíny sú tiež glykozidického charakteru, vo vode tvoria penivé koloidné roztoky a pri styku s krvou spôsobujú jej rozklad. Nachádzajú sa napríklad vo vranovci štvorlistom a v kúkoli roľnom, v ktorých sú prudko jedovaté. Sú obsiahnuté aj v cyklámene či v brečtane.

Silice sú bohaté zmesi organických zlúčenín. Majú olejovitú konzistenciu, vo vode sú prakticky nerozpustné, na vzduchu ľahko živicovatejú. Sú nositeľkami vôní a pachov. Mnohé sú pre človeka veľmi užitočné, no iné dráždia sliznice či pokožku a spôsobujú ťažko liečiteľné zápaly. Pri vnútornom použití niektoré spôsobujú vážne zápaly tráviaceho traktu, obličiek i močových ciest. Jedovaté silice obsahuje tuja, konope, horčiny v zemoleze a v rododendrone.

Toxalbumíny sú látky príbuzné bielkovinám a majú schopnosť zrážať červené krvinky. Nachádzajú sa napríklad v semenách ricínu a agátu.

Prvá pomoc

Keď zistíme, že dieťa alebo dospelý človek skonzumoval nejaké podozrivé neznáme alebo i známe jedovaté rastliny či plody a je pri vedomí, postupujeme takto:

• Ihneď odstránime ich zvyšky z úst, prípadne i zo žalúdka, a to vyvolaním vracania podráždením koreňa jazyka lyžičkou či podaním slanej vody; polohou tela dbáme, aby zvratky nevošli do dýchacej trubice.

• Kvôli identifikácii uchováme zvyš­ky jedovatej rastliny alebo zvratkov.

• Následne pre istotu podáme opakovane rozdrvené tabletky živočíšneho uhlia rozmiešané s vodou, aby naviazali a blokovali jedovatú látku.

• Ak konzumáciu časti jedovatej rastliny zistíme až po pár hodinách, keď je už trávenina v črevách, podáme živočíšne uhlie a snažíme sa vyvolať hnačku, napríklad pomocou preháňadla.

• Nepodávame alkohol, ktorý zvyšuje vstrebávanie jedu, ale ani kávu, ani mlieko.

Ak je intoxikovaný v bezvedomí:

• Ihneď kontaktujeme lekára.

• Nepodávame mu nič do úst, nesnažíme sa vyvolať vracanie.

• Položíme ho do stabilizovanej polohy nabok, aby mu nezapadol jazyk.

• Sledujeme jeho dýchanie.

• Odovzdáme rastlinu, ktorá bola požitá.

Jedovaté rastliny

Čo všetko môže ovplyvniť jedovatosť rastlín

• Vek rastliny – je dôležitý v prípade jedno- a dvojročných druhov, pri viacročných sa rozdiely stierajú; v suchých semenách prudko jedovatého durmanu sa nachádza 0,3 – 0,5 % jedovatých alkaloidov, ale v klíčiacich durmanoch a mladých rastlinách ich obsah je 10-krát menší; v listoch rastlín, ktoré zakladajú kvetné puky, sa obsah alkaloidov zvyšuje na hodnoty 0,5 – 0,7 %, ktoré nájdeme aj v zelených asimilujúcich tobolkách, ale suché a rozpukané tobolky sú na alkaloidy chudobné, zatiaľ čo vyzreté semená dosahujú až nebezpečné hodnoty 0,3 – 0,5 % tropanových alkaloidov.

• Viacročný prudko jedovatý ľuľkovec zlomocný na jar po vyrašení obsahuje 0,3 % 1-hyoscyamínu, v koreňoch ho je až 1,5 %; staršie listy v období kvetu obsahujú 0,5 – 1 % tohto alkaloidu a plody a semená 0,8 %.

• Počasie – horúce a suché letné počasie zvyšuje obsah alkaloidov, glykozidov a silíc. Naopak, vlhké a chladné počasie znižuje obsah týchto látok v rastlinách; rozdiely napríklad vo výťažku morfínu z makoviny vplyvom nepriaznivého počasia dosiahli až 30 %.

• Rozdiely v obsahu silíc vplyvom rozdielnej intenzity slnečného žiarenia v južných krajinách a u nás sa silne prejavia napríklad pri liečivej šalvii lekárskej. Podobne sa to prejaví aj v prípade oleandra dovezeného zo Stredomoria k nám, čím sa zníži obsah jeho jedovatého glykozidu folinerinu na polovicu.

• Vyšší obsah dusíka v pôde zvyšuje obsah alkaloidov v rastlinách.

• Denný rytmus tiež ovplyvňuje obsah metabolitov v rastlinách, a teda i obsah jedovatých látok; noc teda znamená určitý útlm metabolizmu, čo sa prejaví znížením obsahu alkaloidov, glykozidov i silíc, pričom ráno sú obsahy najnižšie; od 10. do 16. hodiny ich obsahy zasa narastajú hlavne v listoch a kvetoch.

• Šľachtením a selektívnym výberom rastlín bolo dosiahnuté zvýšenie kardiotonických glykozidov pri náprstníku z priemerného obsahu 0,3 % na 1 %.

• Naopak, šľachtením sa podarilo znížiť až 30 % obsah kyseliny erukovej poškodzujúcej srdce v repkovom oleji, čím sa stala v určitom zmysle obsahom mastných kyselín podobnou olivovému oleju.

Pozor na tieto jedovaté rastliny

Ľuľkovec zlomocný

(Atropa belladonna)

• Je asi 50 až 100 cm vysoká bylina, ktorá má tmavofialové kvety a lesklé čierne bobule veľkosti čerešne, často sa zamieňa s čučoriedkou záhradnou.

• Po požití je ochromený centrálny nervový systém, centrum dýchania.

• Všetky časti rastliny, ale hlavne plody sú prudko jedovaté, dospelý človek sa môže otráviť pri požití 10 plodov, u detí je smrteľná dávka už 3 bobule.

• 4 hlavné príznaky otravy sú sčernanie tváre, suchá sliznica, zrýchlenie tepu a rozšírenie zreničiek.

Vlčí bôb

(Lupinus polyphyllus)

• Trvalka, ktorá má v semenách alkaloid lupinín a glykozid lupinid.

• Spôsobuje ochrnutie centrálneho nervového systému.

Narcis žltý, biely

(Narcissus pseudonarcissus, poeticus)

• Cibule obsahujú alkaloid narcissín.

• Otravy sa stávajú hlavne pri zámene s cibuľou kuchynskou.

Konvalinka vonná

(Convallaria majalis)

• Plody sú guľaté červené bobule, ich konzumácia vyvoláva otravu.

• Jedovatá je aj voda vo váze, v ktorej bola kytica konvaliniek.

Čemerica

(Helleborus niger)

• Jed saponín sa nachádza vo všetkých častiach rastliny.

• Dráždi pokožku, vyvoláva zvracanie, nepravidelný pulz, srdcovú slabosť.

Durman voňavý

(Datura suaveolens)

• Patrí medzi ľuľkovité rastliny, ktoré sú všetky jedovaté a obsahujú celý rad alkaloidov, atropín.

• Pri požití spôsobujú otravu, dráždia centrálny nervový systém.

Tis červený

(Taxus baccata)

• Všetky časti rastliny obsahujú veľmi jedovatý taxín s výnimkou červených bobúľ, ktoré obklopujú semeno.

• Vyvoláva nevoľnosť, zvracanie, koliku, poruchy srdcovej činnosti a krvného obehu.

Cezmína ostrolistá

(Ilex aquifolium)

• Vtáky bobuľkami nepohrdnú, ale my by sme ich jesť nemali. Aj zopár plodov môže spôsobiť vážne komplikácie.

• Konzumácia červených bobuľovitých plodov spôsobuje otravu hlavne u detí.

• Spôsobuje ochorenie žalúdka a tráviaceho traktu, zvracanie a hnačky, ospalosť.

Baza čierna

(Sambucus nigra)

• V nezrelých plodoch sa nachádza glykozid kyseliny kyanovodíkovej.

• Príznaky otravy vzniknú iba pri konzumácii veľkého množstva zrelých alebo nezrelých plodov alebo neprevarenej šťavy.

• Vznikajú žalúdočné problémy, zvracanie, zimnica a hnačky.

Jarabina vtáčia

(Sorbus aucuparia)

• Strom, ktorý vytvára v trsoch červené plody – malvičky, jarabinu.

• Otravu spôsobuje požitie väčšieho množstva surových čerstvých plodov.

• Spôsobuje zápal žalúdka a čriev, vyrážky na pokožke.

• Uvarené alebo konzervované malvičky nie sú nebezpečné.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám 6/2018