Záhrada cez zimu

zahrada cez zimu

Úžitková záhrada v zime poskytuje petržlen, paštrnák, čierny koreň či ružičkový kel, ktorým mrazy neuškodia. V ovocnej záhrade nachádzame radosť z pohybu na čerstvom vzduchu. Zabúdať by sme však nemali ani na užitočné vtáctvo, ktoré v záhrade robí neoceniteľné služby. Cez zimu máme aj čas na opravu náradia.

Ak teploty v noci neklesajú pod –10 °C, môžeme začať s rezom jabloní, hrušiek a drobného ovocia.Pri nemrazivom počasí pripravujeme pôdu na jarné sadenie. Nezamrznutú pôdu môžeme hnojiť maštaľným hnojom, kompostom alebo priemyselnými hnojivami. V záhrade a sade odstraňujeme staré a choré stromy a kry. Za priaznivého počasia prerezávame aj okrasné stromy a kry, ktoré ešte nemajú vyvinuté puky. Ak teploty v noci neklesajú pod –10 °C, môžeme začať s rezom jabloní, hrušiek a drobného ovocia. Rezy kôstkovín, marhúľ a broskýň robíme v neskoršom termíne na začiatku vegetácie, keď sa rany hoja lepšie. Ríbezle a egreše vyháňajú veľmi skoro, preto ich režeme najneskôr začiatkom februára. Ríbezľový ker by po reze nemal mať viac ako 8 až 12 silných a vhodne rozložených konárov. Pred napadnutím snehu a pred blížiacimi sa extrémne nízkymi teplotami navozíme pod stromy kompost, lístie alebo slamu.

Keďže máme menej starostí v záhrade, môžeme dať preveriť fyzikálne, chemické i biologické vlastnosti záhradnej pôdy. Najdôležitejšie je poznať jej pH hodnotu. V domácich podmienkach majú pôdy hodnotu pH od 4,0 až po 9,0. V poslednom čase sa pôdy stávajú kyslými. Je to dôsledok znečisteného ovzdušia, prehnojenia pôdy umelými hnojivami, menšieho množstva živín v pôde a nadmerného polievania. Pre záhradné porasty sú najvhodnejšie neutrálne zeminy.

Bieliť vápenným mliekom treba najmä kmene broskýň, čerešní, niektorých slivkovín, ale aj mladších jabloní, hrušiek a orechov kráľovských. Na väčších stromoch môžeme bieliť aj kostrové konáre, a to aspoň do výšky jedného metra. Bieliť sa odporúčajú aj staré dreviny po zoškrabaní starej kôry lebo vápenné mlieko pôsobí dezinfekčne, zabraňuje tvorbe machov a lišajníkov. Natrením kmeňov vápenným mliekom zabránime tepelným šokom stromov pri mrazoch.

Vápenné mlieko si pripravíme tak, že do 10 litrov vody zamiešame kilogram nehaseného vápna. Stromy je lepšie natrieť dvomi vrstvami, kostrové konáre možno postriekať celé.

Dobré rady

  • Miesto, kde chceme sadiť zemiaky a chceme ich mať veľmi skoro, zakryjeme priesvitnou tmavou fóliou (na šírku najmenej 1,5 až 2 metre). Pôda sa pod ňou postupne prehreje.
  • Značky z papierových vrecúšok zo semien sa v pôde rozložia a neskôr si nepamätáme, čo sme kam zasiali, preto z plastového materiálu pripravíme označenia pre budúce sadenice a vysádzané semená. Špeciálnou fixkou pre záhradkárov napíšeme na ne ich názvy.

Rezanie vrúbľov
Obdobie medzi 15. decembrom a 15. januárom využívajú skúsenejší záhradkári na rezanie vrúbľov. Obdobie medzi 15. decembrom a 15. januárom využívajú skúsenejší záhradkári na rezanie vrúbľov. U kôstkovín je najvhodnejší čas rezania vrúbľov v období vegetačného pokoja, keď cez výhonky stromov už prešli prvé mrazíky. Oneskorene rezané vrúble – v čase, keď sú rezervné živiny zo zásobných pletív už v pohybe smerom nahor – sa zle alebo vôbec neujímajú. Pre nedostatok výživných látok sa totiž ich konce nemôžu zrásť s podpníkom. Na rezanie vrúbľov sú vyhovujúce mladšie až stredne staré ovocné stromy, ktoré sú zdravé a rodia každoročne kvalitné ovocie. Vrúble primeranej hrúbky zásadne berieme z koncových výhonkov na južnej strane koruny, kde sú výhonky dobre vyzreté. Vrúble zo stromov režeme, keď sa teplota vzduchu pohybuje nad nulou. Starostlivo ich označíme. Špagátom alebo mäkkým drôtom k nim priviažeme kus tenkej latky (napríklad z rozobratej ovocnej debničky) s nápisom mena a pôvodu.

Uskladnenie vrúbľov
Rezy kôstkovín, marhúľ a broskýň robíme v neskoršom termíne na začiatku vegetácie, keď sa rany hoja lepšie.Vrúble ukladáme v pivnici do vlhkého piesku, pilín, perlitu alebo aj do chladničky v mikroténovom vrecku. Ak chceme mať vrúble dobre uschované, vykopeme v záhrade na prístupnom mieste primerane veľkú a hlbokú jamu. Steny jamy zabezpečíme proti zasypaniu (napríklad doskami) a dno jamy mierne prekopeme. Okraje dosák necháme prečnievať niekoľko cm nad zemou, aby sa dnu nezosýpala pôda. Jamu zakryjeme doskami alebo plechom. Na vrchnák položíme izolačný materiál (slamu, kôrovie, plsť, polystyrén a pod.), ktorý chránime pred premočením. Vrúble dolnými časťami zapichneme do vlhkej, resp. mierne zvlaženej pôdy. Vrúble môžeme uskladniť aj vo vlhkom piesku v parenisku alebo v pivnici. Narezané vrúble zviažeme do zväzku, pripevníme na ne menovky a uložíme ich v studenej pivnici, prípadne na inom chladnom chránenom mieste, kde ich celé zasypeme pieskom. Na jarné sadenie si môžeme pripraviť aj odrezky ríbezlí.

Ochrana stromov
V zimnom období môže v záhradách napáchať škody vysoká zver a zajace. Najviac škôd spôsobujú na jar, keď spásajú mladé výhonky a pučiace listy. V zime môžu zo stromov šúpať kôru. Kým vysoká zver – srny, jelene, daniele a pod. obhrýza najmä halúzky a ohrozuje predovšetkým koruny stromov, čierna napáda občas koreňový systém. Stáva sa to najmä vtedy, ak nie je dostatočná snehová pokrývka. Najväčšími škodcami v neoplotených sadoch sú predovšetkým zajace a králiky, ktoré obhrýzajú kmeň. Jediným rozumným riešením je postaviť plot vysoký najmenej 1,8 m. Keď sa to nedá uskutočniť, mladé zraniteľné stromčeky obalíme drôteným alebo iným pletivom. Náročnejšie je použitie ochranného obalu z drevených latiek alebo tyčiek. Použiť môžeme aj čečinu, haluzinu, slamu či kukuričné kôrovia. Kmeň môžeme obaliť aj hrubšou plastovou fóliou. Veľmi sa osvedčila aj sklenená tkanina. Všetky spomenuté obaly (okrem obalu z drôteného a plastového pletiva) chránia kmeň aj v predjarí. Ak už vznikla škoda obhryzením kmeňa, môžeme strom často zachrániť premostením. Ak je obhryzenie čiastočné, ostrým nožom odrežeme rozstrapkané okraje ohryzenej kôry a rez zatrieme štepárskym voskom. Poškodené miesto obalíme handrou, ktorú počas vegetácie udržiavame vlhkú. Ak je kmeň obhryzený úplne dookola, pokúsime sa ho zachrániť premostením dlhými vrúbľami.

Opora koruniek
stromčekových ríbezlí a egrešov Najslabšie miesto stromkových ríbezlí a egrešov je v mieste zrastu vrúbľa s podpníkom – teda tesne pod korunkou. V čase veľkých úrod alebo pri silnom vetre sa môže korunka vylomiť. Preto treba zaistiť oporu nielen pre kmienok, ale aj pre korunku. Najčastejším a najjednoduchším riešením je oporný kolík, ku ktorému uviažeme kmeň a korunu ríbezle, resp. egreša. Iným riešením je jednoduché zariadenie, pomocou ktorého korunku zabezpečíme proti vylomeniu a pritom ju nijako neobmedzíme vo voľnom raste. Veľmi vhodná je na to staršia pozinkovaná vodovodná rúrka a silnejší (zvárací) drôt. Z drôtu urobíme ramienko v tvare T. Rúrku zarazíme popri kmienku do zeme tak, aby vrchol rúrky bol tesne pod korunkou. Drôt zasunieme do rúrky a obe ramená ohneme do oblúku, aby mohli podopierať korunku. Náročnejším riešením je spôsob s vysúvacím ramienkom. V tomto prípade drôt privaríme na pevnejšiu železnú tyčku, ktorá sa dá zasúvať do rúrky. Na hornej strane rúrky vyvŕtame dierku a do nej vyrežeme závit. Tyčku v potrebnej výške potom fixujeme skrutkou.

Ochranné obaly kmeňov stromčekov Obal z pletiva       Obal z čečiny         Obal z kôrovia        Obal z drevených latiek

Zimné úkryty pre drobné vtáctvo
Mnohí pestovatelia v rámci ekologických zásad odmietajú používať insekticídne postreky. Nejaké opatrenia proti škodlivému hmyzu sú však nevyhnutné. Východiskom by mohlo byť, keby sa nám podarilo osídliť našu záhradu dostatočným množstvom drobného spevavého vtáctva, ktoré sa hmyzom živí. Aby sme to dosiahli, musíme im utvoriť v záhrade dobré podmienky, chránené priestory na stavbu hniezd – vtáčie búdky, prístrešky a kŕmidlá. Práve v zimnom období máme možnosť nalákať vtákov a utvoriť im podmienky na trvalé hniezdenie. Môžeme im urobiť aj nenáročné úkryty pred nepriazňou počasia priamo na kmeňoch stromov v záhrade. Postačí niekoľko konárikov čečiny alebo chvojky a kúsok špagátu alebo mäkkého drôtu na ich prichytenie. Na kŕmenie vtáčikov by sme si mali vybrať miesto, ktoré nie je pre ne nebezpečné. Vtáky majú rôzne zvyky, nie všetky prilietajú ku kŕmidlám. Mnohé zobú zrnká a ovocie iba na zemi. Takéto miesta na kŕmenie by mali byť na otvorenom priestranstve, aby vtáky mali dobrý výhľad na striehnuce mačky. Rôzne druhy vtákov sa špecializujú na rôzne druhy potravy. Hmyzožravé druhy dávajú v zime prednosť kŕmnym zmesiam pre zvieratá, zmesi z loja a makových, ľanových, resp. konopných semien, ovseným vločkám v jedlom oleji, múčnym jablkám alebo sušenému, na jemno pokrájanému ovociu. Mimoriadnou pochúťkou sú pre ne múčne červy. Tie, čo zobú zrnká, sa uspokoja s normálnym zobom – zmesou semien slnečníc, nepražených arašidov, orechmi a pod. Sýkorky, ďatle a čížiky čerpajú energiu z mastných kŕmnych guľôčok, ktoré možno kúpiť v špecializovaných predajniach.

Ing. Katarína Kettmannová, Vladimír Chudý
Vtáčie búdky: Ivan Kňaze
Fotografie: archív vydavateľstva, Ivan Kňaze

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Komentáre

  1. 10l vody a 1kg nehasene vapna? to je exotermicka reakcia…vam to vybuchne…

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.