Ako udržať papriku zdravú

Prvou podmienkou je vytvoriť pre ňu dobré pestovateľské podmienky. No i tak sa niekedy poruchám v raste či chorobám, alebo škodcom nevyhneme. Spolu s prípravou pôdy, výberom slnečného stanovišťa a vhodnou zálievkou je veľkou premennou, ktorú nevieme ovplyvniť, počasie.

Galéria

Aký vplyv má na úrodu počasie?

Extrémne teploty, príliš intenzívne slnečné žiarenie, ale i chyby pri pestovaní môžu spôsobovať takzvané fyziologické poruchy. Hoci na prvý pohľad pripomínajú hnilobu či vysychanie pletív, nejde o choroby v pravom zmysle slova, ale o poruchy vo vývoji a raste. Poľné odrody paprík sa šľachtia tak, aby dobre zvládli slnečné žiarenie. Všimnite si, že klasické papriky, s výnimkou niektorých, rastú smerom nadol a skôr pod listami. Práve tie ich chránia pred extrémami. Ak sa však plody obnažia a teploty sú niekoľko dní za sebou veľmi vysoké, stáva sa, že slnko plody, a niekedy aj listy, „spáli“. Poškodené plody treba oberať, aby sa nestali bránou pre iné infekcie. Spálenú časť vykrojte a môžete ich konzumovať. Je dôležité sa naučiť rozpoznávať príznaky fyziologických porúch, aby ste zbytočne nesiahali po chemických prípravkoch. V takomto prípade stačí len zmeniť podmienky pestovania.

Prečo fialovejú zelené papriky?

Ide o tzv. antokyánové zafarbenie plodov, čo je fyziologická porucha, nie choroba. Spôsobuje ho napríklad príliš intenzívne slnečné žiarenie. Rastlina sa pred spálením chráni tvorbou farbiva. Niektoré odrody sú na takúto reakciu náchylnejšie, iné menej.

Dôležité je vedieť, že „chyba“ je estetická a plody možno bez problémov konzumovať. Veď toto farbivo, antokyán, sa bežne vyskytuje v čerešniach, čiernych ríbezliach, černiciach, čučoriedkach, baklažánovej šupke či v červenej kapuste. Keď plod papriky dozreje a prefarbí sa dočervena alebo naoranžovo, fialová farba sa celkom stratí.

Čo spôsobuje škvrny na paprike?

Fialovosivé škvrny s čiernym stredom a so žltým lemom, ktoré majú približne 3 mm, ukazujú na postihnutie baktériou Xanthomonas euvesicatoria. Choroba sa nazýva bakterióza. Prenáša sa najmä osivom a ďalej sa šíri hlavne za daždivého počasia a vetrom, ale i motykou či rukami. Poškodzuje listy aj plody. Povrch škvŕn praská a stáva sa vstupom pre sekundárne infekcie. Ide o pomerne častú chorobu, proti ktorej neexistuje žiaden postrek. Napadnuté rastliny včas likvidujeme, spálime ich alebo zakopeme hlboko do pôdy. Na danom mieste sa odporúča nepestovať aspoň 4 roky nijakú rastlinu z čeľade ľuľkovitých, čiže ani rajčiny, zemiaky či baklažán. Konzumácia napadnutých plodov nepredstavuje pre človeka riziko.

Čo spôsobuje drobné škvrnky na plodoch?

Drobné tmavé bodkované škvrnky a jamky sú spôsobené strapkami, ktoré vyciciavajú rastlinné šťavy. Tento škodca, ktorý je navyše šíriteľom vírusov, sa vyskytuje najmä v skleníkoch a vo fóliovníkoch, vonku zriedkavo. Rastliny na výskyt strapiek treba aktívne sledovať. Nájdete ich najmä pod listami a najviac v kvetoch. Dobrou pomôckou sledovania výskytu je i zavesenie modrých lepových dosiek. Používajte chemickú ochranu alebo ochranu na báze prírodných olejnatých prípravkov, napríklad Karanimba mikro, Neemazal TS, prípadne biologickú (dravý roztoč, dravá bzdocha). Poškodené plody otrhajte, vyrežte zasiahnuté časti a môžete ich konzumovať

Prečo hnijú plody?

Keď objavíte hnilobu na plodoch, nesiahajte vždy po fungicídoch. Nie každá hniloba je totiž spôsobená hubami a postrek v tom prípade nepomôže. Ak sú na plodoch v oblasti špičiek súvislé suché hnedé plôšky, zvyčajne ide o nedostatok vápnika. Samotného vápnika pritom môže byť v pôde dostatok, len nie je v tej chvíli prístupný rastlinám – napríklad z dôvodu zhutnenia pôdy, prílišnej zálievky, prípadne priveľkej násady plodov. Poškodené plody odtrhnite, aby sa do rastliny cez choré pletivo nedostala skutočná choroba. Zrelé plody môžete po vykrojení bez obáv konzumovať. Najrýchlejším riešením tohto problému je doplnenie vápnika pomocou listového hnojiva, ktoré aplikujte postrekom priamo na listy (napríklad Harmonie – vápnik, Wuxal Calcium). Striekajte vlažným roztokom, keď je zamračené alebo aspoň podvečer. Druhý spôsob, ako doplniť vápnik, je nasypať na pôdu okolo rastliny jednu až dve polievkové lyžice haseného či páleného vápna a zaliať. Takto sa vápnik dostane priamo do pôdy ku koreňom. K mimosezónnym opatreniam patrí prevzdušnenie pôdy.

Čo je príčinou degenerácie rastliny?

V tomto prípade ide o vírusové poškodenie rastliny. Papriku ohrozuje niekoľko druhov vírusov. Rastliny zle rastú, plody sú zdeformované. Takýto porast nemá zmysel ďalej pestovať, vírus by sa totiž mohol rozšíriť aj na zdravé jedince. Rastliny treba čo najskôr zlikvidovať – spáliť ich alebo zakopať hlboko do pôdy. Keďže vírusy prenášajú zvyčajne vošky, snažte sa rastliny chrániť proti cicavým a žravým škodcom.

Text: Anna Szábóová, profesionálna záhradníčka
Foto: isifa/shutterstock
Zdroj: Časopis Urob si sám