Prečo vám paradajky nerodia, aj keď robíte všetko správne? Odborník odhaľuje skryté príčiny

Sadíte ich v správnom čase, zalievate pravidelne, hnojíte poctivo – a napriek tomu úroda sklamala? Odborník na pestovanie paradajok vysvetľuje, kde môže byť problém. Prečo staré odrody už nestíhajú dnešné podmienky, ako môže nesprávne hnojenie oslabiť rastliny a prečo je opeľovanie v skleníku často nedostatočné? V rozhovore sa dozviete aj to, kedy je lepšie sadiť hybridné odrody, či sa oplatí paradajky zaštipovať a ako zabrániť praskaniu plodov.

Galéria

Od výsevu po jednotenie

Kedy je najlepší čas začať predpestovávať paradajky?

Vhodný čas na výsev paradajok je od konca februára do polovice až do konca marca. Závisí to od odrody a podmienok, v ktorých ich budete predpestovávať. Dôležité je zabezpečiť dostatok svetla a tepla. Tradičný termín výsevu paradajok je však „na Jozefa“, čo je 19. marca. V tom čase už je dostatok denného svetla, aby bolo predpestovanie úspešné aj v bežných domácich podmienkach.

Aké semienka si vybrať – hybridné alebo tradičné odrody?

Ponuka odrôd je dnes nespočetná a naozaj si vyberie každý. Hybridné odrody (F1) sú vyšľachtené na spoľahlivejšie výnosy, odolnosť proti chorobám a vyššiu kvalitu plodov. Vďaka kombinácii predností prvotných línií, rodičovských rastlín, možno dosiahnuť vynikajúce chuťové, pestovateľské aj výnosové parametre. Záleží len na preferenciách každého pestovateľa a dnes nemožno povedať, že hybridné odrody by nemali dostatok chuti v porovnaní s tradičnými odrodami. Naopak, môžu poskytnúť vyššiu istotu úrody aj bez použitia chemických prípravkov.

Ako vysiať paradajky, aby vyklíčili? Čo je pre samotné klíčenie dôležité.

Semienka sejte do kvalitného jemného substrátu určeného pre výsevy, ideálne do hĺbky okolo 0,5 cm. Dôležitá je stála vlhkosť, teplota okolo 20 – 25 °C a dostatok svetla po vyklíčení. Vhodné je použiť miniparenisko alebo zakryť výsev fóliou na udržanie vlhkosti. Vyhnite sa zemine zo záhrady, pretože by ste mohli prísť o vynaloženú energiu aj financie pre riziko napadnutia mladých klíčkov pôdnymi hubovými chorobami.

Často sa stáva, že si pestovatelia umiestnia misky s výsevom priamo na okno kvôli dostatku svetla. Je však toto riešenie z hľadiska teploty správne?

Umiestnenie výsevu na vnútorný okenný parapet nemusí byť ideálne, ak tam teplota klesá pod 20 °C. Chlad pri okne môže klíčenie spomaliť alebo zastaviť. Podstatná je vždy teplota substrátu a nie miestnosti. Lepšie je umiestniť výsev na teplejšie miesto s dostatkom rozptýleného svetla, prípadne použiť umelé LED osvetlenie s UV spektrom. Pomôcť môžu aj elektrické vyhrievacie podložky pod misky, ktoré zabezpečia dostatočné prehriatie substrátu aj na okne.

Ako spoznáme, že sú vzídené sadeničky pripravené na pikírovanie? Je rozhodujúca veľkosť, počet pravých listov, alebo ešte niečo iné?

Malé sadeničky sú pripravené na prvé presadenie zvyčajne od fázy 2-3 pravých listov. Korienky už by mali byť dobre vyvinuté a rastlinky dostatočne silné. Mladé rastlinky presadíme na väčšie vzdialenosti, aby mali viac priestoru. Dôležité je, že pri tomto presadení nahradíme výsevný substrát pestovateľským substrátom, ktorý je bohatší na živiny. Aby ste nepoškodili stonku, opatrne uchopte dvoma prstami pravé lístky a pomocou pikírovacieho kolíka opatrne uvoľnite korene zo substrátu.

Keď máme doma tégliky od jogurtu, koľko rastliniek môžeme pri jednotení (pikírovaní) presadiť do jedného?

Rastlinky presadíme do sadbovača alebo aj do téglika od jogurtu približne do hĺbky, v ktorej rastlinka rástla po vyklíčení. Pri jednotení presádzajte vždy len jednu rastlinku do samostatného téglika. Nezabudnite však na ňom vytvoriť otvor pre odtok prebytočnej vody.

Obľúbený trend dopestovať si niečo vlastné je aj u ľudí, ktorí nemajú záhradku. Na čo by si mali dať pozor títo mestskí pestovatelia?

V tomto prípade sa odporúča využiť pestovanie v komunitných záhradách alebo v rôznych nádobách. Pestovatelia by si mali vybrať odrody vhodné pre pestovanie v nádobách, napríklad balkónové pre menšie nádoby a truhlíky, kde sú obľúbené farebné odrody Vilma, Aztek, Venus alebo previslá odroda sladkých cherry paradajok Tomfall (vhodná do väčšieho kontajnera). Klasické paradajky pestujeme v samozavlažovacích kontajneroch (od 25 litrov a viac) a vyberáme odrody s užším listovým habitom pre pestovanie na malom priestore, ktorých je dnes dostupných mnoho typov. Za zmienku stoja cherry paradajka Charmant F1, koktejlová paradajka Tastier F1, klasická červená paradajka Galant F1 ako nástupca starších odrôd alebo atraktívna Zlatava či stále vyhľadávanejšia Delikano F1. Dôležitý je dostatok slnka (aspoň 6 hodín denne), kvalitný substrát, pravidelná závlaha a výživa.

Aký druh paradajok odporúčate zasadiť začiatočníkom? Je rozdiel medzi kolíkovými odrodami a kríčkovými?

Pestovanie paradajok je nenáročné aj pre začiatočníkov, pretože paradajka dokáže odolať aj menším pestovateľským chybám. Pre prvé pestovanie paradajok nie je ani tak zásadný typ paradajky, ale podmienky a priestorové či časové možnosti pestovateľa. Najjednoduchšie pre zoznámenie sa s touto plodinou môžu byť balkónové typy odrôd. Verím však, že aj kolíkové paradajky zvládne podľa základného návodu dnes každý pestovateľ. Poľné kríčkové odrody síce nie je potrebné vyväzovať, ale ich použitie a pestovanie má svoje špecifiká.

Otužovanie a výsadba

Predtým ako mladé priesady presadíme do záhradky, potrebujú sa otužiť. Skúste nám opísať pár slovami, o čo pri otužovaní ide a prečo je dôležité.

Otužovanie spočíva v postupnom privykaní sadeníc na vonkajšie podmienky – slnko, vietor, kolísanie teplôt. Začíname krátkym vetraním a postupne predlžujeme čas pobytu vonku. Otužovanie posilňuje rastliny a znižuje riziko šoku po presadení. Vhodné sú pareniská, ktoré počas dňa vetráme a na noc zavrieme na udržanie teploty. S otužovaním začíname približne 10 až 14 dní pred plánovanou výsadbou. Dávame však pozor na prípadné nočné mrazy. Teplota v parenisku by nemala klesnúť pod 10 °C. Dávame tiež pozor na priame slnečné lúče, ktoré môžu mladé, najmä predčasne pestované a vytiahnuté rastlinky spáliť.

Čo sa stane, keď rastlinky v apríli otužujeme, ale zabudneme ich na noc premiestniť dovnútra, pričom sa v noci výrazne ochladí? Vieme ich nejako zachrániť?

Prízemné mrazy môžu mladé sadenice poškodiť alebo dokonca zničiť. Ak sa to stane, je potrebné ich čo najskôr presunúť do tepla. Mierne poškodené rastliny sa môžu spamätať, ale úroda bude pravdepodobne menšia vinou oneskoreného vývoja alebo poškodenia vodivých vláken v stonke. Všetko záleží na vyspelosti sadeníc a miere poškodenia. Ako prvá pomoc môžu poslúžiť regeneračné hnojivá s obsahom humínových kyselín.

Koľko miesta potrebujú paradajky medzi sebou, keď ich sadím do záhrady? A čo sa stane, ak sú zasadené príliš husto?

Vzdialenosť medzi rastlinami závisí od odrody, ale všeobecne sa odporúča 50 až 80 cm v riadku a 80 až 100 cm medzi riadkami. Pri hustej výsadbe hrozí nedostatok svetla, horšie prúdenie vzduchu (a tým aj vyššie riziko chorôb) a menšia úroda. Vzdušný a dobre presvetlený porast je totiž najlepšou prevenciou proti napadnutiu chorobami vrátane plesne zemiakovej. V hustých porastoch medzi sebou rastliny navyše súperia o svetlo a vydajú tak viac energie do samotného rastu než do tvorby plodov. To býva typický príklad prehustených a často prehnojených porastov v skleníku.

Na to, aby paradajky tvorili plody, je taktiež dôležité opeľovanie. Ako to čo najefektívnejšie docieliť pri pestovaní paradajok v uzavretých priestoroch (skleníkoch/fóliovníkoch)?

Paradajka potrebuje pre plnohodnotnú tvorbu plodov kvalitné opeľovanie hmyzom (čmeliakmi) alebo poryvmi vetra pri pestovaní v záhonoch. V uzavretých priestoroch môže byť opeľovanie nedostatočné. Môžeme mu však jednoducho pomôcť pravidelným (najlepšie každodenným) trasením rastlinami. Vetranie skleníka „do prievanu“ do určitej miery tiež napomáha opeľovaniu.

Ako správne vyväzovať paradajky, aby sa nelámali?

Vyväzovanie paradajok robíme priebežne podľa ich rastu približne po každom novom prírastku dlhom 20 – 25 cm. Používame jemné motúzy alebo špeciálne spony, ktoré zabezpečia, aby stonky pri následnom vývoji a zosilnení neboli stláčané. Najčastejším spôsobom je použitie drevených kolíkov, oceľových tyčí alebo špirál, ktoré stoja buď samostatne, alebo ich môžeme spojiť na špičke do trojice alebo štvorice pre vyššiu pevnosť rastliny na veterných záhonoch. Vyväzovanie na špagáty volíme skôr v skleníku alebo vo fóliovníku, kde nehrozí kývanie rastlín vo vetre a ich poškodenie.

Musím paradajky pravidelne zaštipovať? Ako na to, ak som začiatočník? Ako spoznať, ktoré výhonky treba odstrániť? A čo sa stane, ak paradajky nezaštipujem vôbec?

Zaštipovanie paradajok sa vykonáva u tzv. indeterminatných kolíkových odrôd a jeho cieľom je zabezpečiť rýchly vývoj hlavnej stonky s viničmi (vo vonkajších podmienkach väčšinou 7-9 za sezónu) a umožniť rastline nasmerovať energiu a živiny do tvorby a dozrievania plodov. Zaštipovanie spočíva v pravidelnom približne týždennom odstraňovaní bočných výhonkov – zálistkov, rastúcich vždy v úžľabí listov, tesne pri stonke. Vykonávame ich ručným odlamovaním, ktoré je v ranom štádiu rastu zálistku jednoduché, alebo odstrihnutím, v prípade, že sme sa vrátili napríklad z dovolenky a zálistky sú už pevnejšie a ťažšie sa odlamujú. Ak by sme kolíkové odrody nezaštipovali vôbec, rastlina by bola silne rozvetvená, ťažko by sa nám vyväzovala, dochádzalo by k oneskorenému dozrievaniu a vyššej náchylnosti k chorobám. Napriek tomu v teplejších oblastiach našej republiky si dnes môžeme dovoliť ponechať najmä u drobnoplodých odrôd aj dva bočné viniče a viesť ich na samostatnom kolíku, ktoré nám budú poskytovať bohatú úrodu. Samozrejme, musíme prispôsobiť zálievku a prípadne aj výživu.

Živiny a zálievka

Ako docieliť čo najväčšiu úrodu? Treba paradajky počas vegetačnej sezóny často hnojiť?

Na dosiahnutie maximálnej úrody je dôležitá dostatočná výživa a závlaha. V závislosti od typu a kvality základného hnojenia do pôdy na jeseň alebo na jar volíme aj následnú výživu. Používame hnojivá určené pre paradajky, respektíve plodovú zeleninu s vyváženým pomerom živín. Hnojíme podľa návodu výrobcu, zvyčajne 1- až 2-krát týždenne. Pri mladých sadeniciach buďte s doplnkovým hnojením opatrnejší, pretože prehnojenie sa môže negatívne prejaviť v náchylnosti na poškodenie rastlín. Poškodenie rastlín môže spôsobiť aj nadmerné používanie domáceho výluhu, a to deformáciami listov, ktoré sú potom mylne pripisované vírusom.

Je lepšie použiť hnojivo na prírodnej báze alebo minerálne?

Oba typy hnojív majú svoje výhody. Hnojivá na prírodnej báze (kompost, hnoj, vermikompost) zlepšujú štruktúru pôdy a dodávajú rastlinám postupne sa uvoľňujúce živiny. Minerálne hnojivá pôsobia rýchlejšie a obsahujú presne definované množstvo živín. Voľba záleží na preferenciách pestovateľa. Dôležitá je však primeranosť a rovnomernosť podľa fázy vývoja rastlín a násady plodov. Pozor na priemyselný hnoj od veľkochovateľov, ktorý môže obsahovať zvyšky herbicídov zo slamy obilnín.

Podobne, ak si nie sme istí, či sme nevyhodili do vlastného kompostu napadnutú rastlinu alebo plody či už z vlastnej produkcie alebo z trhu, musíme mať na pamäti, že životnosť problematických vírusov alebo baktérií môže pretrvávať aj niekoľko rokov. Preto sú tiež všetky semienka paradajok, ale aj paprík od renomovaných dodávateľov testované v štátnych laboratóriách, ale aj v rámci ich interných systémov.

Ako často a v akom množstve zalievať paradajky? Je lepšie zalievať ráno alebo večer?

Zalievajme pravidelne, ideálne ráno ku koreňom, aby sme zabránili zamokreniu listov a tým aj vzniku chorôb. Pri rannom zalievaní dôjde na rozdiel od večerného k postupnému oschnutiu rastlín a výraznému obmedzeniu rozvoja plesní. Množstvo vody závisí od počasia a veľkosti rastlín. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, nie však premokrená.

Ako rozoznať, že rastline chýba voda alebo jej má, naopak, prebytok?

Pri nedostatku vody listy prirodzene vädnú. Môže sa následne objaviť suchá hniloba na špičkách ešte zelených plodov spôsobená nedostatkom vápnika v pôde. Naopak, pri prebytku vody listy žltnú a môže sa objaviť hniloba stoniek alebo pleseň na listoch (ak zalievame príliš intenzívne celé rastliny zhora). Najmä opakované prudké zálievky vytvárajú pôdny prísušok, ktorý zabraňuje koreňom dýchať. Začnú sa tak vytvárať priaznivé podmienky pre rozvoj pôdnych fuzarióz, sklerotíniových hnilôb či bakteriálnych chorôb, ktoré následne vedú k vädnutiu celých rastlín.

Do akej výšky vedia paradajky vyrásť?

Vo vonkajších podmienkach podľa zvolenej opory bežne dorastajú do 2 – 3 metrov. Podľa oblasti je odporúčané ich skrátiť počas septembra, aby nám dozreli aj posledné nasadené viniče. Avšak sú prípady, keď rastliny vonku dosiahli až do 5 metrov výšky. Iná situácia je v skleníku. V profesionálnych skleníkových prevádzkach, kde pestovanie začína už v zime pod umelým osvetlením so špeciálnou výživou a prebieha až do neskorej jesene, môžu rastliny dosiahnuť dĺžku 10-15 metrov.

Pestovateľské problémy

Indikátorom, že rastline niečo chýba, je rast a farba listov. Ako sa zbaviť žltnúcich listov na paradajkách?

Žltnutie listov môže mať rôzne príčiny – nedostatok živín (najmä dusíka), ale aj ich nadbytok, premokrenie, choroby alebo škodcovia. Správna diagnostika problému je základom pre efektívne, účinné a rýchle opatrenie. Mnoho pestovateľov spája žltnutie listov s hubovými chorobami a skúša rôzne postreky. Čoraz častejšie sa však v praxi stretávame s tým, že prvým poškodením je napadnutie škodcami a stačilo by jedno ekologické ošetrenie, a to odstránenie spodných listov. Tým dosiahneme aj lepšie prevzdušnenie porastu.

Čo robiť, ak sa na plodoch objavia čierne škvrny? Ako zabrániť tomu, aby sa to opakovalo?

Škvrny na plodoch sa najčastejšie objavujú na špičkách pri vysokých teplotách, najmä počas plnej plodnosti rastlín a nedostatočnej závlahy, čo môžu byť príčiny vyššie spomínanej suchej hniloby plodov paradajok (a podobne aj paprík). Opatrením je úprava zálievkového režimu. Výborne sa osvedčili rôzne kvapkové zavlažovacie systémy, ktoré zároveň šetria objem vody potrebný na zálievku a obmedzujú výpar, čím znižujú vlhkosť v poraste a predchádzajú vzniku plesne zemiakovej na paradajkách.

Čo robiť, keď sa na paradajkách objavila pleseň? Aké sú prvé kroky pri jej odhalení?

Ak máme podozrenie na pleseň, je potrebná rýchla reakcia, pretože ide o rýchlo sa vyvíjajúcu a deštruktívnu chorobu. Prevenciou je voľba odolnejších odrôd, vyhnúť sa pestovaniu paradajok v blízkosti vlaňajších pozemkov a prispôsobenie agrotechniky. V prípade, že aj napriek všetkým opatreniam zaznamenáme pleseň, najprv na starších listoch, odporúčam vykonať ochranu povolenými prípravkami. V prípade medených je potrebné dôkladné ošetrenie všetkých častí rastlín. No máme aj chemické možnosti vo forme schválených látok s vyššou účinnosťou. Vždy volíme podľa stupňa napadnutia a predikcie ďalšieho vývoja s ohľadom na počasie. Existuje, samozrejme, nechemické riešenie v podobe odlamovania prvých napadnutých listov a ich likvidácie mimo pozemku (nie kompostovaním). Ak je však infekcia rozšírená po celej rastline, pomôže len razantnejšia ochrana a prísne odstránenie napadnutých častí.

Prečo niektoré paradajky praskajú a ako tomu zabrániť?

Praskanie plodov paradajok je najčastejšie fyziologickou záležitosťou spôsobenou nerovnomerným prísunom vlahy z dôvodu nepravidelnej zálievky alebo výdatných dažďov, najmä po dlhšom období sucha. Praskanie môže byť podporené aj nadmerným množstvom dusíkatých látok v pôde. Okrem toho môže ísť o prejavy niektorých chorôb, najmä fytoplazém (stolbur). Ako v mnohých iných aspektoch, aj tu sa prejavujú značné odrodové rozdiely a novšie hybridy sú zvyčajne proti tomu výrazne odolnejšie.

Kedy je najlepší čas zbierať paradajky? Mám ich nechať úplne dozrieť na rastline? Ovplyvňuje skorý zber chuť a kvalitu paradajok? Kedy ich zbierať, aby vydržali čo najdlhšie?

Zber paradajok vykonávame postupne podľa dozrievania plodov, najlepšie až pri plnom dozretí, keď obsahujú všetky prospešné látky, prírodné sacharidy, antioxidanty a dozretú, dobre stráviteľnú vlákninu. V prípade predčasného zberu síce plody doma postupne dozrejú, ale výživovo nebudú mať takú hodnotu ako plne dozreté paradajky. Ak nám ide o obdobie použiteľnosti (uskladnenia) plodov po zbere, volíme odrody s dlhou skladovateľnou trvanlivosťou (tzv. LSL odrody), ktoré po dozretí vydržia pozberané aj niekoľko týždňov.

Môžeme paradajky pestovať vedľa paprík alebo inej zeleniny? Ktoré druhy rastlín sú pre paradajky dobrými „susedmi“ a ktorým sa radšej vyhnúť?

Kombinácia plodín pri pestovaní je jedným z ďalších faktorov, ktoré môžu významne ovplyvniť priebeh aj výsledok celého snaženia, a to pozitívne aj negatívne. Konkrétne pre paradajky platí, že sa vyvarujeme pestovania príbuzných botanických druhov v kombinácii, čo platí aj pre papriku, prípadne baklažán aj zemiaky, ale aj hrášok a kukuricu. Vhodnými plodinami sú hlúboviny, petržlen, mrkva, fazuľa alebo aj nechtík.

Pracujete v českej šľachtiteľskej firme. Ponuka odrôd je skutočne pestrá. Mnoho pestovateľov sa drží overených odrôd. Môžete nám prezradiť, či sú vzhľadom na zmenu klímy stále pre pestovateľa atraktívne, alebo je čas vyskúšať iné, ktoré menej trpia?

V rámci nášho poradenstva sa čoraz častejšie stretávame s otázkami na problémy s pestovaním niektorých starších odrôd, nielen paradajok. Tu je potrebné brať do úvahy, že väčšina týchto odrôd bola šľachtená pred 20, 50 i viac rokmi, keď v našich podmienkach panovala podstatne odlišná klíma. Bohužiaľ, aj v rámci udržiavania týchto odrôd nesmieme ich vlastnosti meniť ani v dobrom úmysle prispôsobenia novým podmienkam. Preto tieto odrody trpia častejšie fyziologickými poruchami vo forme nerovnomerného dozrievania plodov – zelené miesta okolo stopky plodov paradajok, ďalej sledujeme vyššiu náchylnosť k chorobám alebo znižovanie objemu zberu či náchylnosť k slnečným úpalom a podobne. Prirodzeným riešením je potom voľba odrody, ktorá bola šľachtená a testovaná v dnešných klimatických podmienkach. Potom máme oveľa vyšší predpoklad úspešného zberu bez použitia chemických prípravkov, a to s vynikajúcimi chuťovými a nutričnými vlastnosťami.

Prezraďte nám nejaké chuťovky, ktoré rozhodne stoja za vyskúšanie?

Dnes je sortiment dostupných odrôd veľmi široký a za vyskúšanie stoja všetky, najmä tie novšie odrody, ideálne v porovnaní s tými staršími vedľa seba. Každý pestovateľ si potom sám môže vyhodnotiť rozdiel v pestovaní aj vo výnose. Z nášho sortimentu určite odporúčam odrody podľa veľkosti od najmenších: cherry Charmant F1, Aprikola F1, Rubinka, datlová Mandat F1, Odat F1, lahôdkové Delikano F1, kokteilová Tastier F1, Orano F1, klasické paradajky Galant F1, Pedro F1, Dafne F1, oválne Sonet F1, veľkoplodá Palava F1 a mnoho ďalších rôznych typov aj farieb.

Keby ste mali vybrať jednu odrodu, ktorú máte najradšej?

Osobne volím kombináciu Delikano F1, Sonet F1, Dafne F1.

S akými novinkami môžeme počítať v tohtoročnej ponuke? Na čo sa môžeme tešiť?

V posledných približne dvoch rokoch sme zaregistrovali a teraz dodávame na trh nové farebné odrody, napríklad oranžové cherry paradajky Aprikola F1, kokteilové oranžové Orano F1, veľkoplodé ružové Roselady F1 a na nasledujúce obdobie pripravujeme ďalšie varianty v rôznych farbách aj veľkostiach, takže pestovatelia sa určite majú na čo tešiť, nielen čo sa týka paradajok, ale aj ďalších plodín zeleniny zo sortimentu MoravoSeed.

Text: Jana Komadelová v spolupráci s Radkom Austom z českej šľachtiteľskej spoločnosti MoravoSeed
Foto: MoravoSeed, shutterstock.com
Zdroj: Časopis Urob si sám