Čo robiť, keď ste našli v záhrade májku? Môže vám skutočne ublížiť, alebo je šíriaci sa strach neopodstatnený?

Média v poslednej dobe zahltili články o zvýšenom výskyte májky obyčajnej a májky fialovej v našich záhradách. Tento výrazný chrobák je známy aj tým, že tekutina, ktorú pri ohrození vylučuje, obsahuje jedovatý alkaloid kantaridín. Je však strach z nej naozaj opodstatnený, alebo sa iba stala obeťou bulváru?

Galéria

Slovenské záhrady môžu byť domovom pre približne 35 druhov májok z rodiny Meloidae, ktoré sú prevažne vzácne. Výnimkou sú májka fialová (Meloe violaceus) a májka obyčajná (Meloe proscarabeus), ktoré sú v teplejších regiónoch bežnejšie a vyznačujú sa veľkými, často fialovými alebo modrými telami.

Životný cyklus májok

Májky majú unikátny a komplexný životný cyklus. Na jar, obvykle od marca do mája, sa dospelé jedince pária a kladú vajíčka do pôdy. Z vajíčok sa vyliahnu larvy (triungulíny), ktoré na včelách cestujú do ich hniezd, kde parazitujú na zásobách peľu. Tento fascinujúci kolobeh je neoddeliteľnou súčasťou prírodného ekosystému.

Ekologický význam májok

Prítomnosť májok signalizuje zdravý výskyt samotárskych včiel, ktoré sú kľúčovými opeľovačmi. Májky, aj keď parazitujú na týchto včelách, neohrozujú ich populácie.

Jedovaté chrobáky

Májky sú známe svojou jedovatosťou, ktorá slúži ako obrana pred predátormi. Kontakt s ich žltkastou tekutinou môže spôsobiť podráždenie pokožky, no vážne zdravotné komplikácie sú mimoriadne zriedkavé. Pri manipulácii s májkami sa odporúča opatrnosť, napríklad použitie lyžice alebo lopatky na ich premiestnenie.

Treba sa ich obávať?

Májky sú chránené zákonom. Ich prítomnosť v záhradách by mala byť vnímaná pozitívne, ako znak zdravého prostredia a biodiverzity. Skúsený biológ Mgr. Adrián Purkart, PhD. radí, aby sa s májkami manipulovalo minimálne a v prípade potreby sme ich iba opatrne premiestnili, aby sa predišlo kontaktu pokožky s ich jedovatou tekutinou.

Text: Juraj Koreň
Foto: shutterstock.com