Kedy sa na Slovensku objaví invázny sršeň ázijský? Čo o ňom vieme a prečo je nebezpečný

Po nedávnych objavoch sršňa ázijského u našich susedov sa ľudia prirodzene začali strachovať a hľadať odpovede na otázky súvisiace s jeho možnou prítomnosťou. Spojili sme sa preto s odborníkom Mgr. Adriánom Purkartom, PhD., z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, ktorý nám o sršňovi ázijskom prezradil viac a odporučil aj riešenia, ako si s ním poradiť.

Galéria

Čo je to sršeň ázijský a prečo by sme sa ho mali obávať?

Sršeň ázijský (Vespa velutina) je druh sršňa, ktorého domovinou sú východné oblasti Číny a juhovýchodná Ázia. Tam, kde žije, je pomerne nenápadný, pretože zdieľa ekosystém s minimálne ďalšími siedmimi druhmi sršňov. Medzi nimi je aj obávaný sršeň mandarínsky (Vespa mandarinia), ktorý sa radí medzi najväčšie sršne na svete a živí sa lovom iných druhov sršňov. Práve tohto veľkého sršňa médiá v minulosti často uvádzali ako budúcu hrozbu pre našu prírodu, no pravdou je, že jeho invázia nám pre nevhodné klimatické pomery nehrozí. Naopak, sršeň ázijský si u nás našiel skvelé prostredie na život. V Európe žijú totiž len dva pôvodne žijúce druhy sršňov, ktoré sú navyše konkurenčne veľmi slabé. Obsadzuje tak kontinent takmer bez odporu a potravné zdroje využíva na maximum, čo predstavuje veľké ohrozenie pre našu prírodu vrátane pôdohospodárstva.

Ako ho rozoznáme od nášho pôvodne žijúceho sršňa obyčajného?

Mnohí sa pri tej informácii čudujú, no sršeň ázijský je menší od nášho pôvodne žijúceho sršňa obyčajného. Veľkosťou skôr pripomína prerastenú osu dravú. Veľmi nápadným znakom však je, že je veľmi tmavý a má výrazne žlté nohy. Koniec bruška býva zvyčajne oranžovo až žlto sfarbený. Netreba si ho však mýliť s inými živočíchmi v našej faune. Veľmi podobné sú napríklad žihadlovky (Scolia sp.), prípadne omnoho vzácnejšie žihadlovky obrovské (Megascolia maculata).

Kedy sa sršeň ázijský dostal do Európy a ako rýchlo sa šíri?

Uvádza sa, že sršeň ázijský prišiel do Európy niekedy pred rokom 2004 spoločne s čínskou keramikou do Francúzska, konkrétne oblasti Lot a Garonne. Išlo o nečakanú introdukciu a k objaveniu sršňov došlo pomerne náhodne. Nakoľko išlo o prvú podobnú migráciu tohto druhu sršňa naprieč svetom, nebolo v čase jeho objavu jasné, akú hrozbu môže pre prírodu predstavovať. Až keď sa začal šíriť neuveriteľnou rýchlosťou 50-100 km za rok, začalo byť jasné, že máme veľký problém. Klimatické výpočty ukázali, že je potenciálne schopný prežiť vo veľkej časti južnej Európy, vrátane teplejších regiónov strednej Európy. Sem patrí aj južné Slovensko.

Nedávno boli objavené v Maďarsku a v Českej republike. Žije už aj na Slovensku?

Nález týchto sršňov v Maďarsku neďaleko hraníc so Slovenskom doslova vytrel zrak odbornej verejnosti. Vedeli sme totiž, že sem niekedy príde, no tak trochu sme dúfali, že prekonanie Álp a iných geografických bariér mu potrvá aspoň 5-10 rokov. Českí kolegovia z vedeckej obce si nás začali ihneď doberať, že už ich máme isto aj na Slovensku a či sme pripravení. Paradoxne, kým sme ich intenzívne hľadali v pohraničí s Maďarskom, prišla správa o náleze z Českej republiky. Hoci sme dostali viacero podozrivých hlásení, dôkladná inšpekcia doručených vzoriek na naše pracovisko prítomnosť sršňov ázijských dosiaľ nepotvrdila. Či ich tu už máme je náročné odhadnúť, môj odhad však je, že spoľahlivú odpoveď získame už v priebehu budúceho roka.

Hniezdo v Maďarsku sa podarilo zničiť. Je tak hrozba šírenia na Slovensko zažehnaná?

Je skvelé, že sa maďarským aj českým kolegom podarilo hniezdo dopátrať a zneškodniť. Problém však môže byť, že budúce kráľovné sa vyvíjajú v ich hniezdach už koncom leta a hniezda boli zničené na začiatku jesene. Je preto vysoko pravdepodobné, že budúca generácia kráľovien už úspešne opustila obe hniezda a momentálne sa ukrýva, aby prečkala zimu v tzv. zimnom spánku. Či sa im to podarí, záleží od zimy. Ak bude mierna, ako po minulé roky, tak ich úmrtnosť bude menšia. Treba podotknúť, že jedno hniezdo sršňov ázijských dokáže vytvoriť vyše 300 budúcich kráľovien. Samozrejme, mnohé z nich zabijú predátori.

Mnoho zdrojov píše, že sršeň ázijský je agresívnejší, ako náš sršeň. Je to pravda? V čom spočíva jeho negatívny dopad na naše životné prostredie?

Dáta ukazujú, že vo Francúzsku po príchode sršňa ázijského nevzrástol počet hospitalizácii po bodnutí hmyzom. Nedá sa preto jednoznačne tvrdiť, že sú impulzívnejšie v porovnaní s inými osami našej fauny. Ich hniezda však obsahujú 2-3x viac jedincov, ako hniezda našich bežných sršňov, a tak treba byť obozretný v ich prítomnosti. Ich dopad na ekosystémy sa neustále vyhodnocuje. Ide o druh, ktorý sa zameriava na lov lietavého hmyzu. Jedno také hniezdo dokáže skonzumovať vyše 13 kilogramov hmyzu ročne. Samozrejme, nie sú hlúpe, a ak nájdu dobrý zdroj potravy, veľmi ľahko sa naň naučia. Takto si vedia dobre zapamätať aj pozíciu včelníc. Lovia včely ešte pred vletením do úľa takým spôsobom, že sa nedokážu ubrániť. Berú si jednu po druhej, až kým nevysilia včelstvo natoľko, že môže vyhynúť. Sršeň ázijský tak nie je hrozbou len pre naše voľne žijúce opeľovače, ale aj chované včely medonosné.

Ako sa hľadajú hniezda sršňov ázijských?

Sršne ázijský si budujú úplne iné typy hniezd, na aké sme zvyknutí u našich sršňov obyčajných. Prv si kráľovná buduje menšie hniezdo na chránenom mieste, napríklad v dutine stromu alebo v stodole. To môže časom prerásť do veľkých rozmerov, alebo začnú robotnice budovať sekundárne hniezdo, najčastejšie niekde v korunách stromov. Vo výsledku je to impozantná stavba široká aj jeden meter. Hoci sa to môže zdať ako ľahko odhaliteľný objekt, opak je pravdou. Pri vysokom olistení stromov počas sezóny sú veľmi nenápadné. Najčastejšie sa prítomnosť zisťuje nájdením sršňov samotných, u ktorých sa pozoruje, ktorým smerom lietajú po nájdení potravy. Ak si ich nachytáte do pohárov 10, postupne ich môžete vypúšťať v smere ich letu „domov“, až sami prezradia, kde hniezdia. Sofistikovanejšia možnosť je pripnúť im miniatúrne antény a dohľadať hniezdo pomocou telemetrie. Nakoľko hniezdo hreje, koncom leta je možné ho nájsť aj pomocou termokamery.

Hniezda môžu budovať aj na stromoch vo výške 25 metrov, ako ho možno zničiť?

Je zjavné, že odstraňovanie hniezd sršňov ázijských je potrebné nechať na odborníkov. Najčastejšie sa ničia tak, že pracovník je vyvedený pomocou plošiny až do výšky hniezda, kde ho umiestni do špeciálnej nádoby a zahubí vcelku. Zabezpečí sa tak, aby zahynulo čo možno najviac jedincov, vrátane budúcich kráľovien, ktoré by inak mohli pri nevhodnom zásahu v panike vyletieť do prírody, resp. do bezpečia.

Predstavme si, že na záhrade pozorujem lietať podozrivé sršne. Ako postupovať pri takomto náleze?

Pokiaľ máme podozrenie na výskyt sršňa ázijského, treba bezodkladne kontaktovať pracovníkov Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. Tí buď sami potvrdia určenie druhu, alebo sa obrátia na nás prírodovedcov, napríklad na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Na korektné určenie však potrebujeme kvalitný foto alebo video materiál, v ideálnom prípade aj odchyteného jedinca (napr. v zaváraninovom pohári). Ktokoľvek sa chce uistiť, pokojne môže posielať fotografie aj mne na e-mail purkart.adrian@gmail.com. Čím skôr ich takto spoločne nájdeme, tým lepšie pre našu prírodu.

Text: Redakcia v spolupráci s odborníkom Mgr. Adriánom Purkartom, PhD.
Foto: shutterstock.com