Nezvyčajne veľké pavúky v našich domoch a záhradách: Čo robiť, keď na strehúňa narazíte a kedy vás môže uhryznúť

V poslednej dobe čoraz viac ľudí doma natrafilo na neobvykle veľkého a chlpatého pavúka. Ide o strehúňa škvrnitého, ktorý je najväčším pavúkom žijúcim na Slovensku. Je dôvod sa ho báť? Prečo sa na jeseň objavuje vo väčšom množstve a kedy nás môže uhryznúť? Všetky otázky nám zodpovedal arachnológ Pavol Purgat z Ústavu krajinnej ekológie SAV.

Čo je strehúň škvrnitý, odkiaľ k nám prišiel a kde žije?

Strehúň škvrnitý (Lycosa singoriensis) je náš najväčší druh pavúka, s veľkosťou v tele viac ako 3 cm a rozpätím nôh až 7 centimetrov. Patrí medzi strehúňovité pavúky (Lycosidae), bohatú čeľaď pavúkov, ktorá má len u nás viac ako 70 druhov v 13 rodoch. V súčasnosti obýva rozsiahly areál výskytu od strednej Európy, cez Turecko, Kaukaz, Rusko, Irán, a centrálnu Áziu až po Kóreu. Pravlasť tohto druhu je práve v stepných oblastiach Ázie, odkiaľ postupne kolonizoval strednú Európu vplyvom otepľovania klímy. V Maďarsku sa strehúň objavil už v polovici 18. storočia a jeho výskyt na Slovensku je prvýkrát doložený začiatkom 20. storočia. Tento proces jeho expanzie však nebol plynulý a z mnohých oblastí sa neskôr stiahol. Dobrým príkladom je Česká republika, kde sa druh objavil začiatkom 20. storočia, avšak neskôr vymizol a až po roku 2000 boli opätovne objavené malé populácie s ostrovčekovitým výskytom. Podobná situácia je aj v susednom Rakúsku, kde sa strehúň škvrnitý vyskytuje len v okolí Neziderského jazera.

Na Slovensku sa vyskytuje najmä na Podunajskej nížine, nakoľko pre svoj život vyžaduje slnečné a teplé lokality. Je zaujímavé, že hoci podobné podmienky panujú aj na Východoslovenskej nížine, vyskytuje sa tam len veľmi zriedkavo. Sporadické nálezy sú známe aj zo stredného Slovenska.

V okolí ktorých slovenských miest teda môžeme počítať s vyšším výskytom strehúňa a aké podmienky mu najviac vyhovujú?

Strehúň škvrnitý je veľmi bežný v okolí Bratislavy, Senca, Trnavy, Levíc a Nových Zámkov, ale vyskytuje sa takmer na celom juhozápadnom Slovensku. Najsevernejšie sa dostáva pozdĺž nivy Váhu až k Trenčínu. Hlavnou jeho požiadavkou na prostredie je okrem teplej mikroklímy aj hlboká hlinitá či sprašová pôda, v ktorej si hĺbi svoje nory. Rád sa v ústí svojej nory vyhrieva, vyžaduje preto nízky trávnatý porast, aby mu rastliny netienili.

Keď vezmeme do úvahy tieto jeho požiadavky, nie je potom vôbec prekvapivé, že je častým obyvateľom záhrad s udržiavaným nízkym trávnikom, či všeobecne pravidelne koseného okolia ľudských obydlí. Človek mu svojou činnosťou totiž pripravuje dokonalé podmienky pre život. Veľmi úspešne kolonizuje z nášho pohľadu aj pomerne nepriaznivé územia pre živočíchy, napríklad novovystavané priemyselné a obytné areály. Sem ho láka stavebnou činnosťou obnažená pôda, ktorá je ideálna pre jeho nory. V takýchto podmienkach sa často dokáže veľmi rozmnožiť.

Čo je dôvodom toho, že sa strehúň objavil vo veľkých množstvách práve v týchto dňoch?

Aj keď sa výskyt takýchto veľkých pavúkov, ktoré sa objavia „z ničoho nič“  hneď za našimi dverami alebo priamo v domoch, môže zdať neobvyklý, nejde o náhlu inváziu exotických votrelcov, ale o prozaický a celkom prirodzený jav. Dochádza k nemu každoročne a ide o jesennú migráciu na nové stanovištia, ktoré by druh mohol obývať. Počas tohto presunu sa často strehúne dostávajú neúmyselne do interiérov. Pomáha tomu aj to, že počas jesene dospievajú samce tohto druhu, ktoré veľmi aktívne hľadajú samicu a tak vysoké percento takýchto „zablúdencov“ tvoria najmä oni. Po zvyšok roka žije strehúň škvrnitý pomerne skryto v norách, hlbokých 30 – 50 cm, takže je menej pravdepodobné, že si ho ľudia všimnú, hoci trebárs žije na ich záhrade.

Ako sa proti ich invázii do domov brániť? A čo robiť, keď sa k nám dostanú?

Pavúky sú umelcami pohybu cez rôzne úzke štrbiny, takže je pravdepodobné, že pokiaľ v našom okolí žijú, občas sa k nám nejaký dostane. Vzhľadom k väčšej veľkosti strehúňa môžu byť účinným prostriedkom voči jeho návšteve dobre doliehajúce dvere bez štrbín, či umiestnenie sieťok proti hmyzu na prízemné okná (sú to najmä pozemné pavúky a lezú pomerne neochotne, cez nižšie položené okná sa k nám ale môžu dostávať). Pokiaľ ho človek na  svojom pozemku nechce, prípadne sa mu dostal do domácnosti, je možné ho jednoducho a bezpečne odstrániť tak, že sa na neho položí pohár obrátený dnom hore, pod ktorý sa podsunie hárok papiera. Takto uväzneného pavúka možno ľahko preniesť inam.

Môžu nás strehúne nejako ohroziť?

Strehúň škvrnitý je jedovatý, rovnako ako veľká väčšina pavúkov. Avšak jed slúži len na usmrtenie koristi, preto pri uhryznutí dokáže spôsobiť človeku len ľahké zdravotné problémy, napríklad opuch, začervenanie a bolesť v mieste uhryznutia. Takže je pre človeka neškodný.

Strehúň na človeka neútočí, avšak môže pohrýzť v sebaobrane, napríklad pokiaľ by vliezol do topánky a človek by ho pritlačil pri obúvaní, alebo sa ho niekto snažil chytiť holou rukou. Aj v týchto situáciách však hryzie pomerne neochotne.

Často sa v článkoch o strehúňovi píše, že útočí skokom, čo v čitateľovi evokuje predstavu, že zo zeme vyskočí nevinnej ľudskej obeti na tvár. Samozrejme, je to nezmysel, strehúň útočí skokom dlhým 2-3 cm (asi dĺžka jeho tela) jedine na svoju korisť – cvrčky a iný hmyz. Rovnako nie je pravda často uvádzaná dezinformácia, že chĺpky strehúňa môžu spôsobiť žihľavku. Pravdepodobne sa jedná o chybu spôsobenú prevzatím informácií o juhoamerických vtáčkaroch (Theraphosidae), ktoré naozaj disponujú pŕhlivými chĺpkami a môžu človeku takýto problém spôsobiť. Iné pavúky, vrátane strehúňa, však žiadne pŕhlivé chĺpky nemajú. Strehúň v prítomnosti človeka reaguje útekom, v prípade zahnania do úzkych sa môže vztýčiť na zadných nohách a ukázať výstražnú jasno-oranžovú farbu na klepietkach (chelicerách). Hryzie len pri priamom kontakte. Strehúňa tak môžete bez rizika pozorovať aj z bližšej vzdialenosti.

Strehúň škvrnitý je pre človeka teda neškodný. Čo ale robiť, keď nás predsa len uhryzne?

Na zmiernenie následkov prípadného uhryznutia väčšinou postačujú bežné antihistaminiká, silnejšie lokálne reakcie však pre istotu odporúčam konzultovať s lekárom. Rovnako odporúčam miesto uhryznutia vydezinfikovať, čo ostatne platí pre uhryznutie akýmkoľvek živočíchom.

Existujú u nás druhy pavúkov, s ktorými si môžeme strehúňa škvrnitého pomýliť?

Hoci sa strehúň škvrnitý zdá vďaka značnej veľkosti nezameniteľný, existujú u nás ďalšie dva podobne veľké druhy strehúňov, ktoré si s ním ľudia bežne zamieňajú. Prvým je vzácny strehúň balkánsky (Geolycosa vultuosa), ktorý sa od strehúňa škvrnitého odlišuje rozdielnou kresbou na tele a tým, že je menej chlpatý. Je viazaný na viate piesky Podunajskej nížiny, ktoré postupne miznú. Preto je strehúň balkánsky ohrozený a aj legislatívne chránený. Ďalším často zamieňaným druhom je strehúň južný (Hogna radiata), ktorý je ale sfarbený odlišne – je svetlohnedý s dvoma tmavohnedými pásmi na hlavohrudi. Ľudia si strehúňa radi zamieňajú aj s kútnikom tmavým (Eratigena atrica), ktorý žije bežne v domácnostiach a dosahuje podobné rozpätie nôh, je však ďaleko menej mohutný.

Je strehúň škvrnitý chránený? Má pre človeka nejaký úžitok mať ho v záhrade?

Strehúň často osídľuje človekom narušené lokality. Ľudská činnosť mu vyhovuje a preto nie je dôvod k jeho zákonnej ochrane u nás. Nie je však ani dôvod mu preto ubližovať, keďže pre človeka je neškodný a patrí k najužitočnejším pavúkom v záhradách. Veľké strehúne zničia počas sezóny obrovské množstvo škodlivého hmyzu.

Text: Redakcia v spolupráci s Pavlom Purgatom z Ústavu krajinnej ekológie SAV
Foto: shutterstock.com