Bakteriálna spála hrušiek

Na hruške (je mladá, ale netuším koľko má rokov) začali teraz vysychať listy. Najprv sme sa zľakli, či nejde o tzv. spálu, ale dúfame, že nie. Plody zatiaľ dozrievajú pekne a nie sú napadnuté ani nijako deformované. Dokonca tento rok nebola hruška napadnutá ani hrdzou hruškovou. Môžu byť príčinou zasychania listov letné horúčavy, a to napriek tomu, že sme hrušku pravidelne zavlažovali?( Martina D., Bratislava)

Nemusíte mať obavy – tzv. bakteriálna spála sa hruške vyhla a chválime vašu pozornosť a znalosť príznakov. Ide o nebezpečnú karanténnu bakteriálnu chorobu. Pôvodcom je baktéria Erwinia amylovora. Napáda rastliny z čeľade ružovité. Zdrojom infekcie sú rozličné druhy okrasných skalníkov (Cotoneaster). Baktérie sa do rastlín dostávajú prieduchmi, chĺpkami, hydatódami, cez poranenia (napríklad po krupobití, silnom vetre), dažďom, prenášačmi môžu byť aj vtáky, ktorým sa baktériový sliz prilepil na nohy. Na veľké vzdialenosti sa spála môže dostať výpestkami ovocných a okrasných drevín – množiteľským materiálom .Príznaky baktreriálnej spály si možno zameniť s poškodením neskorým jarným mrazom či so spálou vyvolanou imisiami škodlivín z ovzdušia. Prvé príznaky sa prejavujú najnápadnejšie na kvetoch začiatkom kvitnutia, na plodoch a mladých výhonkoch. Kvietky sú vodnaté – tvorí sa na nich sliz, vädnú, skrúcajú sa, neskôr černejú. Infekcia môže prejsť aj na stopku, a ak baktérie zasiahnu semenník, nevytvoria sa plody. Kvety opadávajú, často však zostanú na strome zaschnuté. Mladé výhonky sú hákovite ohnuté a zaschnuté. Na infikovaných nezrelých plodoch je pletivo olejovité, vodnaté, neskôr hnedne a černie. Napadnuté plody zoschnú a zostávajú visieť na strome až do zimy. Infekcia môže prejsť na hrubšie konáre a kmeň, čo sa prejaví vylučovaním slizu v podobe kvapiek. Sliz niekedy steká v hnedastých pásoch po konároch a kmeni.

Na chemickú ochranu ohrozených stromov sú povolené prípravky Aliette, Kuprikol 50, z biologických Blossom Protec – aplikovať ho treba od začiatku kvitnutia do otvorenia všetkých kvetov.

Podľa zákona o rastlinolekárskej starostlivosti patrí Erwinia amylovora medzi nebezpečné karanténne organizmy, pri ktorých platí ohlasovacia povinnosť – každé podozrenie na výskyt bakteriálnej spály jadrovín treba neodkladne ohlásiť najbližšiemu okresnému rastlinolekárovi – fytoinšpektorovi Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP), obecnému či miestnemu úradu alebo vzorky chorých rastlín poslať priamo do diagnostického laboratória ÚKSÚP-u.

To však nie je prípad tejto hrušky, ktorej plody, ako aj píšete a vidieť z fotiek, sa utešene vyvíjajú. Postihla ju len slnečná spála – slnečný úpal. Pre náhle poškodenie slnečným úpalom je typická hnedá farba najmä mladých listov a výhonkov. Ak sa k intenzívnemu slnečnému žiareniu pridá aj horúci vietor, jemné pletivá listov (najmä tých, ktoré sú otočené celou plochou k slnku) zhnednú – jednoducho sa upečú v priebehu pár dní, a to aj napriek dostatočnej závlahe. K poškodeniu listov hrušiek a ďalších záhradných rastlín dochádza, ak sa po niekoľkodňovom ochladení prudko oteplí, slnečné lúče sú veľmi intenzívne, prípadne sa vyskytujú viac dní za sebou až tropické teploty, ako to pozorujeme viac sezón na Slovensku. Tak, ako sa my ľudia skrývame pred páliacim slniečkom v tieni, preventívne možno aj nižšie stromy a kry chrániť pred slnečným úpalom a prehriatím tieniacou riedkou sieťou, netkanou textíliou, prípadne slnečníkom či zástenou (paravánom). Nadzemnú časť (korunu) je tiež dobré skoro ráno, prípadne v podvečer ochladiť jemným rosením vodou.

Odpovedala: Ing. Hana Szabóová
Foto: M. Deríková