Ako vyriešiť päť najčastejších problémov s kompostom

kompostovanie
Zdroj: iStock

Výroba kompostu nie je žiadna veda, ale aj napriek tomu by ste si mali byť vedomí niektorých úskalí. Tu je päť najčastejších problémov, s ktorými sa môžete pri kompostovaní stretnúť.

Problém č. 1

Veľmi zapáchajúci kompost

Ak kompost zapácha, nedostáva sa doň dostatok kyslíka. Pri jeho absencii začne organický odpad hniť a pritom sa začnú tvoriť výrazne zapáchajúce degradačné produkty. Tento problém často vzniká, keď je kompost veľmi vlhký alebo ste kompostér naplnili veľkým množstvom pokosenej trávy. Základným pravidlom pri hromadení bioodpadu v kompostéri je zmiešavanie hrubého (hnedého) materiálu s jemným (zeleným) a vlhkého materiálu so suchým.

Riešenie: Pred naplnením kompostéra pokosenú trávu zmiešajte s hrubým materiálom, napríklad so štiepkou z konárov, ktoré vám ostali po reze drevín. Štiepka alebo tenšie narezané konáre pokosenú trávu prevzdušnia, a tým rýchlejšie zhnije. V období dažďov sa zase osvedčilo chrániť povrch hromady kompostu pred zavlhnutím fóliou. Hneď ako zacítite z kompostu zreteľný hnilobný zápach, mali by ste kompost premiešať a navrstviť ďalšiu vrstvu. Zhutnené vrstvy sa následne uvoľnia a do kompostu sa dostane viac potrebného kyslíka.

kompost v záhrade
Zdroj: iStock

Problém č. 2

Kuchynský odpad nechce hniť

Existuje kuchynský odpad, ktorý sa môže kompostovať, ale kým sa rozloží, trvá to pomerne dlho. Patria sem napríklad vaječné škrupiny, pomarančová a citrónová kôra, banánová šupka či kávové filtre. Tropické a subtropické ovocie obsahujú v šupkách éterické oleje, ktoré ich chránia pred hnilobnými patogénmi. Z tohto dôvodu je aj ich kompostovanie zdĺhavé.

Riešenie: Oveľa rýchlejšie sa tieto šupky rozložia, ak ich narežete alebo pomeliete na menšie kúsky, pričom sa uvoľní veľká časť týchto ochranných éterických olejov. Po rozdrvení budú šupky také jemné, že ich môžete s hotovým kompostom v záhrade rozložiť ako hnojivo, aj keď nebudú celkom rozložené. Čajové vrecúška alebo kávové tobolky sa rýchlejšie rozložia, ak im roztrhnete celulózový obal a ich obsah vysypete na kompost. Prázdne filtračné vrecká môžete prípadne vyhodiť do nádoby na zber papiera. V prípade niektorých čajových vrecúšok treba kovové spony najskôr odstrániť.

Problém č. 3

Kompost vždy vyschne

Keď je kompost umiestnený tam, kde naň dopadá priame poludňajšie slnko, je prirodzené, že sa bude v lete často vysušovať. Z tohto dôvodu treba zvoliť miesto pre kompost vždy v tieni, napríklad pod veľkým stromom alebo pred stenou domu, ktorá je otočená smerom na sever.

Riešenie: Počas horúcich letných dní treba kompost navlhčovať, aj keď je umiestnený v tieni. Najlepšie je použiť dažďovú vodu alebo vodu zo studne. Ak sú nádoby s kompostom vystavené slnečnému žiareniu, najlepšie urobíte, ak ich zhora pritienite trstinovou rohožou.

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Problém č. 4.

Potkany v komposte

Do kompostu rozhodne nepatria varené či pečené zvyšky jedla, dokonca ani kosti či mäso, hoci boli zvieratá chované na certifikovanej ekofarme. Pre potkany sú totiž veľkým lákadlom, a ak sa v komposte zahniezdia, je veľmi ťažké sa ich zbaviť. Napriek tomu, že vám začnú do kompostu chodiť potkany, stále je bezpečný, avšak pri manipulovaní s ním si pre istotu vezmite ochranné rukavice.

Riešenie: V žiadnom prípade nedávajte do kompostu varené zvyšky z kuchyne, ako sú kosti či mäso. Rovnako sa vyhnite i starému pečivu a chlebu. Ak takéto zvyšky nedávate do kompostu a potkany ho napriek tomu občas navštevujú, je pravdepodobné, že dlho nerušené okolie, na ktorom ste založili kompost, navštevovali už aj predtým, len ste o nich nevedeli.

kompostovanie v záhrade
Zdroj: iStock

Problém č. 5

Malé biele mušky v komposte

Ide o ovocné alebo vínne mušky, ktoré lákajú šupky zo zeleniny a nahnité ovocie. V teplom počasí bežne poletujú okolo kompostu, v ktorom sa hromadí odpad z kuchyne, a veľmi rýchlo sa rozmnožujú.

Riešenie: Problém s muškami vyriešite tak, že v nádobe vytvoríte prievan (necháte pootvorené veko), alebo v prípade voľného kompostoviska tento odpad premiešate s iným materiálom. Taktiež pomôže, ak navrch kompostu pridáte vrstvu pôdy alebo vyzretého kompostu v hrúbke minimálne 10 až 15 cm.

Text: redakcia
Foto: archív vydavateľstva
Zdroj: časopis Urob si sám

Komentáre

  1. Problem kompostu a kompostpovania v domacich podmienkach, pri RD typu „horizontalny panelak“ je v tom, ze mnoho ludi chape kompost, ako formu redukcie odpadu produkovaneho v domacnosti, alebo si myslia, ze usetria odvoz a likvidaciu odpadu.
    V praxi ak niekto ma zahradu z travnikom, nema dostatocnu vymeru a nepestuje zeleninu, nema sad z ovocnymi stromami, kompostovanie je zbytocna forma tvorby smradu v koloniach RD.
    Pri udrzbe travnika, malo kto, je ochotny vobec premyslat nad tym, ze by jemny kompost vedel a bol schopny rozprestriet na udrzovany travnik.
    Pri zapracovavani hrubeho kompostu, do zemniny na zeleninovych „plantazach“ sa jedna o velmi fyzicky namahavu pracu, na rozdiel od hnojiv a aj trebars mastalneho hnoja.
    Dobry kompost, zreje v podstate 2-4 roky, avsak len v objeme vyssom, ako 3m kubicke, co je obrovske mnozstvo.
    Priprava stiepky a konarov, stoji velku davku casu, pripravy a aj energie, lebo rozmrvit velek mnozstvo konarov, je narocne.
    Pridavanie drevneho popola, napriklad z peletiek, alebo spaleneho nabytku, je nevhodne. nehovoriac o popole z uhlia a brikiet, alebo koksu.
    Kompost sa musi pocas svojho zrenia, niekolkokrat v priebehu roka prehadzovat, stlpec je nutne rozlozit a to tak, ze spodne prezrete frakcie, sa ukladaju na dlhodobe zrenie posledny rok, zatial co cerstve vrchne frakcie, sa musia premiesavat, aby sa urychlovalo zrenie a rozklad. Kompost v komposteroch, dnesneho typu, teda nadzemnych nadobach z plastu, je dost nevhodny sposob, nakolko nieje mozny celorocny rozkladny proces, tento sa chladnym a mrazivym pocasim zastavuje a zrenie prebieha len v malej vnutornej casti, kde sa udrzi teplo. V praxi velky kompost, asi o objeme 1,5m kubickeho, pri pridani cerstvej travy a navrsenim strednej casti uz prehniteho jadra, dosahuje teplotu, prekracujucu 70`C, kedy rozkladny proces zelenej travy, pripadne listovia, alebo hlubia zo zeleniny a ovocia, sa na strednu hodnotu „hnedeho“ rozlozi priblizne za jeden mesiac v obdobi jar/leto/jesen. Avsak toto hnede rozhodne nieje kompostova masa, ale len stredna frakcia, ktora potrebuje na dokonaly rozklad, dalsie 2 roky.
    Nehovoriac o tom, ze pri premiesavani, je nutne pocitat z tym, ze ak ulozku zrejucu, chceme mat v prijemne zapracovatelnej forme, malo by sa to, co sa do do ulozky na dozretie odklada, presosiat prehadzovanim cez sito, hrube korene po pleti, alebo hrubsie casti, treba oddelovat a vracat do primesi cerstveho kompostu. Prehadzovanie kompostu je pracne, sitovanie urychluje bubnove elektricke sito.
    Ked si daju dokopy ludske zdroje skutocnost, ze to, co vyrabaju z kuchynskeho odpadu a travy, nieje v skutocnosti hnojivo, ale len vykvasena kysla brecka, ktora obsahuje spustu choroboplodnych zarodkov, je otazne, ci tato forma smradlavej zabavy, ma skutocne prakticky ucel, alebo sluzi len na obohacovanie okolia zapachom a nieje len fekalistickym rodinnym snazenim sa o nieco, na co vlastne ani nieje priestor v dnesnych minizahradach popri domoch.

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.