Ako sa zbaviť parazitického hmyzu v domácnosti

Kliešť obyčajný
Zdroj: isifa/Shutterstock

V byte nikdy nežijeme úplne sami a zdá sa, že roztočov či drobného hmyzu sa nikdy celkom nezbavíme.

Na pozore sa musíme mať najmä pri výskyte hmyzu, ktorý cicia ľudskú krv a hrozí infekciou.

Ploštice

Tento bodavo-cicavý hmyz živiaci sa len krvou stavovcov je v súčasnosti pliagou v hoteloch, ubytovniach, ale neraz aj v bytových domoch. Ploštice sprevádzali životom človeka jaskynného tak, ako sprevádzajú aj človeka moderného i v jeho honosných príbytkoch.

Pôvodne totiž žili na netopieroch v jaskyniach, kde sa zrejme adaptovali i na ľudskú krv. Ploštice sú veľmi odolné aj proti rôznym chemickým prostriedkom, krátkodobo vydržia teplotu až mínus 18 °C, ale zahubí ich teplota nad 45 °C a hladovať vydržia i rok.

Pretože sú fotofóbne (svetloplaché), cez deň sa ukrývajú pred svetlom, a keďže majú malé sploštené telo, tak na svoj úkryt dokážu využiť každú malú škáru. Nájdeme ich pod kobercami, za obrazmi, v doštenej podlahe, pod tapetami, v nábytku, v škárach stien, pod matracmi, v čalúnení, kde všade tiež zanechávajú za sebou tmavohnedé až čierne škvrny, čo sú ich výkaly obsahujúce natrávenú krv.

Cestujú po svete v batožine, šatstve, v prevážanom tovare, v domoch sa šíria z bytu do bytu najmä stúpačkami, rozvodmi, spoločnými priestormi, sťahovaním v nábytku, ale „chytiť“ ich môžeme aj v dopravnom prostriedku. Ploštice žijú v kolóniách a nato, aby kolónia vznikla, stačí jediná oplodnená samička. Ploštice cicajú na človeku, psovi, mačke, myšiach, netopieroch, hydine. Z celkovo 85 druhov ploštíc u nás žije asi 5 druhov.

Prítomnosť ploštíc sprevádza nepríjemný myšovitý zápach. Nie sú to až také nebezpečné prenášače chorôb ako vši, ale dokázal sa prenos pôvodcov tularémie, antraxu i Q-horúčky.

V minulom storočí sa proti nim účinne bojovalo pomocou dnes už zakázaného prostriedku DDT. Teraz je s ich ničením problém, lebo sa rýchlo stávajú rezistentnými voči používaným insekticídom, takže tieto sa musia často meniť. Zaujímavé sú však tradične používané najmä aromatické rastlinné repelenty a insekticídy.

Ploštica posteľná (Cimex lectularius)
Ploštica posteľná (Cimex lectularius) | Zdroj: istock

Ploštica posteľná (Cimex lectularius)

Má žltohnedé ploché telo s redukovanými krídlami. Dospelá samička meria 5,5 – 6 mm, samček 5 – 5,5 mm. Samičky kladú vajíčka v miestach denných úkrytov spolu s výkalmi, k podkladu ich lepia sekrétom. Za 24 hodín ich nakladú asi 12, počas života spolu okolo 550 vajíčok. Pri teplote 16 – 19 °C sa za 22 dní vyliahne prvá nymfa, pri teplote 36 °C to trvá len necelý týždeň. Dĺžka celého vývoja teda závisí aj od teploty.

Každé vývojové štádium sa zvlieka, spolu 5-krát, ale vždy až po nacicaní sa krvi. Nymfy však dokážu bez potravy pri 9 °C vydržať až 60 dní. Nymfy cicajú raz za 10 dní, dospelce raz za týždeň, a to prevažne v noci. Cicanie trvá 7 – 15 minút a človek pri ňom nič necíti, pretože ploštica do vpichu strekne sekrét, ktorý znecitlivuje a pôsobí aj antikoagulačne.

Často najmä u citlivých ľudí následne spôsobuje silné alergické reakcie sprevádzané opuchmi, bolesťami, anémiou, vznikajú pupáky, ba neraz i koprivkovité príznaky po celom tele. Rany intenzívne svrbia a pri ich rozškrabaní sa ľahko infikujú. Na zmiernenie svrbenia sa používajú antihistaminiká až kortikosteroidy.

Ekoochrana – boj proti plošticiam je veľmi ťažký a bežne predávané prípravky sú na ploštice len zriedkavo účinné. Okrem toho sa prítomnosť ploštíc zistí pomerne neskoro, zvyčajne až vtedy, keď sa premnožia. Obyčajne na ich hubenie treba privolať profesionálov. Chemicky sa likvidujú kontaktnými prípravkami a tzv. plynovaním či zadymovaním celých bytov alebo domov. Z bežne predávaných prípravkov možno využiť napr. sprej Biolit P, Biokill, Protect, insekticídny prášok Biotoll, Defeat Dust, postrek Deltasect.

Tradične sa s plošticami bojuje dôkladným upratovaním, minimalizovaním bytových škár. Ľudovo sa ako repelenty používali rôzne aromatické rastliny, ako sú palina obyčajná, palina pravá, koriander, ploštičník, vratič, šalvia. Na dedinách sa po dlážke rozhadzovali kúsky čerstvého puškvorca alebo listy orecha, ktoré miestnosť nielen prevoňali, ale tento hmyz do nich naliezol a potom ho metlou vymietli.

Dodnes sa za najúčinnejšiu bylinu proti plošticiam považuje vratič obyčajný (účinkuje aj proti blchám), ktorý sa vkladá do skríň, kufrov, medzi šatstvo i do komôr. Ploštice odháňa aj čerstvá vňať pastierskej kapsičky i odvar zo šupiek pagaštanu konského, ba i fazuľové listy.

Blchy

Sú charakteristické dokonalou premenou podobnou ako prebieha u motýľov. Z vajíčka sa vyliahne dospelcovi nepodobná larva, ktorá sa zakuklí a premení sa na dospelú blchu. Larvy necicajú krv. Celkový vývoj blchy od vajíčka po dospelca trvá asi 4 – 6 týždňov a dospelá blcha žije asi 3 mesiace, ale môže sa dožiť i 1 roku. Hladovať vydrží skoro rok. Nemá krídla, ale dokáže doskočiť do diaľky až 30 cm a výšky 10 cm. Hostiteľská špecifickosť bĺch nie je vždy vyhradená na jedného hostiteľa, je prispôsobivá.

Blcha ľudská
Blcha ľudská | Zdroj: isifa/Shutterstock

Blcha obyčajná, ľudská (Pulex irritans)

Je celosvetovo rozšírená. Cicia krv hostiteľa, čím tiež dráždi jeho pokožku, vytvára na nej červené škvrny a pupence, ktoré intenzívne svrbia. Pupence na koži vytvárajú nepravidelné cestičky, ktoré ukazujú pohyb blchy po tele.

Niekedy je i nosičom baktérie moru. Blchy uprednostňujú mladých ľudí, ale hostiteľom okrem človeka môžu byť i ďalšie stavovce, veľmi často psy a mačky. Vyskytujú sa v priestoroch a spoločenstvách s nízkou hygienou.

Samček meria asi 2 mm, samička 3 – 3,5 mm, má tmavohnedú farbu, jednoduché oči, pod ktorými sa nachádza očná štetina, ktorej postavenie odlišuje túto blchu od blchy morovej. Okrem ochlpenia nemajú blchy na sebe nijaké výrastky. Samičky kladú vajíčka na miesta, kde je dostatok organických látok, ktorými sa vyliahnuté larvy živia (detrit – zvyšky organických látok, výkaly dospelých bĺch).

Za života nakladie 400 – 500 vajíčok (sú biele, dlhé 0,5 mm), na tvorbu ktorých potrebuje cicať krv. Larvy sa liahnu za 2 – 7 dní, sú veľké 1,5 – 5 mm, vyvíjajú sa ďalších 7 – 18 dní, v priebehu tohto času sa 3-krát zvliekajú. Žijú v obydliach, v škárach podláh, v medzerách medzi doskami, v poťahoch kresiel, v kobercoch… Pred zakuklením si larva upletie ľahký pavučinový kokón, na ktorý nalepí rôzne čiastočky z okolia (detrit, piesok, prach), čím ho zamaskuje.

Štádium kukly trvá 1 – 2 týždne, v zimnom období alebo za nepriaznivých podmienok aj niekoľko mesiacov. Stimulom na liahnutie blchy zo zámotku bývajú neraz otrasy spôsobené pohybom hostiteľov. To vysvetľuje fakt, že i po niekoľko týždennej absencii na rodinnej chate príjazd obyvateľov so zvieracími miláčikmi vyvolá hromadné liahnutie bĺch z kukiel a následné bezsenné noci s množstvom štípancov. Dospelá blcha žije 3 – 4 mesiace (i dlhšie) a do roka má niekoľko generácií.

Najlepšou ochranou sú zvýšená osobná hygiena, hygiena bývania, pelechov, búd aj zvierat samotných. Využívajú sa na to rôzne veterinárne insekticídne prípravky, ale aj antiparazitárne obojky, spreje či tzv. spoty (roztoky aplikované na kožu). Pod odborným dohľadom je možné použiť aj postreky, dymovnice i tablety.

Z komerčných ochranných prostriedkov proti blchám môžeme využiť sprej Biolit P, Biolit TP, Protect, Rebel, Fast PL, Biokill, Arpalit Neo, tekutú suspenziu K Othrine 25 SC alebo insekticídny prášok Defeat Dust, Biotoll.

Jedným z najlepších prostriedkov proti blchám je vystlať pelech (alebo i posteľ) listami z orecha vlašského alebo jelše lepkavej. Náhradou za ne môžu byť vratič obyčajný, rojovník bahenný, rimbaba, turan kanadský. Pomáhajú aj kúsky puškvorca obyčajného, ktorý je aj príjemne voňavý.

Ľudské vši

Je vysledované, že zhruba raz za 10 rokov sa opakujú doslova celosvetové epidémie rozšírenia detských vší. Je to spôsobené vznikom rezistencie vší na celosvetovo rovnaké ochranné prípravky, takže sa musia vždy vytvoriť nové, alebo používať aj alternatívne, teda prírodné.

Voš šatová (Pediculus humanus vestimentorum, syn. Pediculus corporis)

Je jedinou všou, ktorá je prenášačom smrteľných chorôb. Prenáša škvrnitý týfus (tiež epidemický; pôvodcom tohto týfusu je vnútrobunková parazitická baktéria Rickettsia prowazekii) a tzv. zákopovú (volyňskú, päťdennú) horúčku.

Obe tieto choroby sa tiež nazývajú „vojnové“, pretože k nim dochádza najmä pri zvýšenej koncentrácii ľudí v kombinácii so zhoršenými hygienickými podmienkami. Prenáša aj viacero druhov boreliózy, z ktorých najnebezpečnejšou je Borrelia recurrentis, ktorá vyvoláva návratný týfus. Dokázaný bol aj prenos chlamydiózy (Chlamydia psittaci).

Vyskytuje sa predovšetkým na bielizni a v odevoch. S telom prichádza do kontaktu len vtedy, keď sa chce nacicať krvi. Je zavalitejšia ako voš detská, samička je dlhá 5 mm, samček 4 mm. Neraz sa táto voš kríži so všou detskou. Samička žije až 40 dní a denne nakladie 5 – 14 vajíčok, ktoré lepí na odev, najmä do švíkov, menej na vlasy a chlpy. Optimálna teplota pre vývoj vajíčok je 32 – 35 °C.

Pri tejto teplote sa za 6 dní vyliahnu nymfy dlhé asi 1 mm. Nižšia teplota ako 22 °C vývoj vajíčka zastaví. Na dezinfekciu a deratizáciu oblečenia môžeme použiť pomerne silné prostriedky alebo aspoň 2-hodinové pranie šatstva pri teplote nad 80 °C a následné prežehlenie.

Voš detská
Voš detská | Zdroj: isifa/Shutterstock

Voš detská (Pediculus humanus capitis)

Žije len vo vlasoch, najčastejšie v spánkovej oblasti, niekedy vo fúzoch a v obočí, častejšie u detí. Samček je dlhý asi 2,5 mm a samička 3,3 mm. Množí a šíri sa veľmi rýchlo, hlavne medzi 5- až 8-ročnými deťmi, prevažne u dievčat.

V ich vlasoch sa okrem dospelcov vyskytujú aj hnidy (ich vajíčka) prilepené vo vode nerozpustným vším „lepidlom“ na vlasoch blízko pokožky. Pri cicaní krvi vši vpúšťajú do rany dráždivé sliny. Štípance od vší silno svrbia a rozškrabanie raniek často vedie k sekundárnej bakteriálnej infekcii. Niekedy môžu vzniknúť alergické reakcie. Ich výkaly zlepujú vlasy.

Samice cicajú denne až 4-krát. Za svoj zhruba 2-týždňový dospelý život nakladú okolo 100 vajíčok. Hnida prilepená na vlase sa vyvíja zhruba týždeň. Prvé vyliahnuté larválne štádium už cicia krv hostiteľa, opakovane sa zvlieka a približne za 2 týždne po vyliahnutí voš dospeje.

Dospelá samica zostáva mimo tela svojho hostiteľa živá asi len 24 hodín, ale schopnosť napadnúť ďalšieho človeka stráca v dôsledku dehydratácie a podchladenia omnoho skôr. Vo veľmi krátkych a riedkych vlasoch sa obyčajne neuchytí.

Voš lonová (Pthirus pubis)

Žije najmä v ochlpení pohlavných orgánov človeka, ale občas sa nachádza aj v podpazuší, na hrudníku, ba i v obočí alebo vo fúzoch, ale nikdy nie vo vlasoch. Samček je dlhý len 1 mm, samička 1,5 – 2,5 mm. Vajíčka, ktoré vši prilepujú na chlpy, sú dlhé 0,8 – 0,9 mm. Ich vývoj do larválneho štádia trvá podľa teploty 5 – 8 dní, nymfálny vývoj 15 – 18 dní. Táto voš žije na hostiteľovi okolo 26 dní, mimo neho po 12 hodinách hynie. Samička počas života nakladie asi 30 vajíčok. Vši sa prenášajú hlavne pri pohlavnom styku, zriedkavejšie posteľnou bielizňou. Po bodnutí a cicaní touto všou zostávajú na tele modrosivé škvrny veľkosti šošovice.

Kliešte

Pri nabodnutí našej kože kliešť do nej najprv vpustí svoje sliny, ktoré odzbroja telo i imunitný systém, a už v prvých minútach hostiteľa nainfikuje kliešťovou encefalitídou. Pri nej teda nepomôže, keď aj kliešťa zakrátko vytiahneme, ale pomôže len preventívne očkovanie proti encefalitíde.

Inak je to pri infikovaní hostiteľa boreliózou. Borélie sa totiž vyskytujú v čreve kliešťa a začnú sa uvoľňovať do slinných žliaz kliešťa, až keď začne cicať krv. Tento proces trvá minimálne 24 hodín. Pozitívna infekcia veľmi závisí od toho, ako skoro po napadnutí odstránime kliešťa z tela a ranu dôkladne vydezinfikujeme. Okamžite sa musí začať s liečbou antibiotikami.

Hoci sezóna kliešťov sa začína na jar, končí sa až pri prvých jesenných mrazoch, čo v oblasti južného Slovenska môže byť aj neskoro na jeseň. Keď sa však aj v zime oteplí nad 8 °C, začnú byť aktívne. Kliešťami sú ohrození najviac naši štvornohí priatelia, pretože sa každý deň pri prechádzke pohybujú po trávniku či v prírode a odtiaľ si ich ľahko prinesú až do bytu, kde môžu prežívať aj dlhšie. V záhrade je dobré kosiť trávu nakrátko, nedrží sa v nej vlhko, ktoré práve kliešte potrebujú.

Kliešte patria do triedy roztočov. Ich klieštiky sú tak orientované, že vytáčanie kliešťa pri jeho vyberaní nepomáha, účinnejšie je ho vykývať.

Kliešť obyčajný (prázdny a nacicaný)
Kliešť obyčajný
(prázdny a nacicaný) | Zdroj: isifa/Shutterstock

Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus)

Najčastejšie je červenkastý alebo žltkastý, po nacicaní je sfarbený do siva, s tmavým až červenkastým štítkom. Cicia iba samička. Má veľkosť 3,5 – 4,5 mm a po nacicaní až 1 cm. Z vírusových ochorení prenáša európsku kliešťovú encefalitídu, boreliózu, tularémiu, babeziózu.

Kliešť Ixodes persulcatus zasa prenáša jarno-letnú východoeurópsku encefalitídu. Vyskytuje sa od apríla do októbra, maximum má v máji a septembri.

Dobré rady

Nebezpečné blchy

pes
Zdroj: istock

» Blcha psia (Ctenocephalides canis)

Má podobné vlastnosti ako ľudská blcha, ale na rozdiel od nej má tzv. priústny hrebienok. Bežne prechádza aj na ľudí. Vajíčka kladie do srsti psa, ale tie z nej opadávajú a vyvíjajú sa v psích búdach a pelechoch. Táto blcha je medzihostiteľom pásomnice psej. Je rozšírená kozmopolitne.

» Blcha mačacia (Ctenocephalides felis)

Často parazituje na domácich mačkách, ale bežne aj na psoch a na iných šelmách, tiež ale i na hlodavcoch, ba i hovädzom dobytku. Na človeka však prechádza zriedkavejšie. Je tiež medzihostiteľom pásomnice psej. Štípance psovi i mačke môžu spôsobiť aj silnú kožnú alergickú reakciu, ktorá pretrváva i dlho potom, ako blcha opustila zviera.

» Blcha slepačia (Ceratophyllus gallinae)

Je veľmi tmavá s dvomi hrebienkami na tele, priústnym i hrudným. Parazituje na hydine a mnohých voľne žijúcich vtákoch. Prechádza aj na človeka.

» Blcha morová (Xenopsylla cheopis)

Je menšia a nemá hrebienok s očnou štetinou pred okom. Žije najmä na potkanoch a krysách, prípadne i na myšiach, mimo Európy i na iných hlodavcoch, a prechádza aj na človeka. Je významným prenášačom moru a krysieho škvrnitého týfusu. Nachádza sa na celom svete, u nás je (zatiaľ) zriedkavá.

» Blcha piesočná (Tunga penetrans)

Je zaujímavá pre cestovateľov a rekreantov v tropických a subtropických častiach Ameriky a Afriky. Je najmenšia z bĺch, meria len 1 mm a telo má bez hrebienka. Má úplne iný spôsob života ako naše blchy. Samičky sa zavŕtavajú do podkožného tkaniva medzi prstami nôh, pod nechty nôh a pod kožu na stupajach. Sajú krv a vytvárajú tisíce vajíčok, čím sa zväčšujú na veľkosť hrachu (6 – 7 mm). V koži hostiteľa vytvoria okolo seba silný kožný val vo forme pupenca. Piesočná blcha napáda ľudí, prasce aj ďalšie zvieratá. Miesto vpichu sa zapáli, dochádza k sekundárnej bakteriálnej infekcii, čo máva za následok stratu prsta i celej končatiny, ba i jej gangrény a neraz i smrť.

deti
Zdroj: istock

Prevencia a ochrana proti všiam

Dobrou prevenciou je dôsledná hygiena, mať veľmi krátke vlasy občas po umytí oplachované vybranými rastlinnými odvarmi.

Aktívna ochrana. Na vyčesávanie vší z vlasov možno využiť tzv. všiváčiky, teda veľmi husté hrebene. Vyčesávanie sa musí častejšie opakovať (2-krát do týždňa, keď sa už z hníd vyliahnu vši). Čiastočne účinné je aj ručné hľadanie vší i hníd a ich ničenie roztlačením.

Možno využiť aj teplovzdušný fén, ktorý ich ničí nielen vysokou teplotou, ale aj dehydratáciou. Keďže tieto vši mimo tela hostiteľa na chladnom a suchom mieste neprežívajú, šaty a textílie môžeme nechať niekoľko dní vonku na chlade, lepšie na mraze.

Chemické prípravky nesmú zdravotne poškodiť dieťa. Ochranné šampóny či oleje kupujeme predovšetkým v lekárňach. Odvšivavenie, ak má byť účinné, tak sa robí naraz v celej triede, ba i v rodine a opakovane po 8 – 10 dňoch. Použiť možno napríklad sprej Arpalit Neo, Paranit, Diffusil V Forte, Diffusil H Forte, šampón Deparol, Parasidose šampón anti-poux, Ortosan V Forte, ďalej roztok Pedicul Hermal, kondicionér Neemoxan Lotio a olej Quit Nits Eliminátor vší.

Olejové zábaly vlasov (esenciálnymi olejmi, ale aj bežnými kuchynskými) musia trvať vždy niekoľko hodín, aby sa vši za ten čas udusili.

Z prírodných prostriedkov vši silne odpudzuje rozotretý cesnak kuchynský alebo medvedí. Dobre pôsobí do vlasov votreté maslo s práškom zo sušených toboliek bršlenu európskeho aj so semenami. Podobne použijeme aj olivový olej, v ktorom sme mesiac lúhovali 25 g sušených kvetov yzopu lekárskeho. Z plodov bršlenu si môžeme pripraviť aj tinktúru na potieranie vlasov ich týždenným lúhovaním vo francovke alebo v inom alkohole. Dobre pôsobí aj prášok zo suchých semien alebo z koreňa angeliky lekárskej, vodné odvary z paliny pravej alebo semien feniklu či plavúňa.

Ochrana a prevencia – pri výletoch by sme sa mali vyhýbať vysokej tráve a vždy používať repelenty podľa druhu, buď na oblečenie, alebo i na telo, pre zvieratá aspoň repelentné obojky. Po návrate domov si pozorne prezrieme telo i oblečenie, či sme si nepriniesli kliešte. Prehliadku tela zopakujeme na druhý, prípadne i tretí deň, a to najmä telesné zhyby, členok, podkolenie podpazušie, rozkrok, zápästie a pás.

Zachytené kliešte zásadne kývavým spôsobom do strán z rany vyberieme a ranu poriadne vydezinfikujeme. Nie je vhodné ich pred vyberaním usmrtiť ani tlakom, ani alkoholom či olejom, lebo by mohli do rany vstreknúť ešte viac infikovaných slín. Ak hlavička ostane v koži, tak sa ju pomocou naplocho položenej žiletky snažíme vybrať.

Chemických prípravkov a repelentov sa predáva viacero, možno využiť napríklad sprej Diffusil repelent, Predator repelent, Bio Out, postrek ASCYP PBO či insekticídny prášok Defeat Dust.

Prírodné repelenty proti kliešťom sú väčšinou vo forme tinktúry alebo odvaru s prídavkom vínneho alebo jablčného octu. Rozmarínový repelent pripravíme z hrste rozmarínu, litra vody, lyžice octu, ktoré spolu prevaríme a necháme hodinu lúhovať, prefiltrujeme a telo alebo šatstvo postrekujeme. Výborným repelentom, najmä pre psy, je zmes voňavých olejčekov. Rozprašovačom postriekame srsť psa či mačky, ale aj ich pelech či búdu roztokom, ktorý si pripravíme zmiešaním 2 dl vody, 2 dl 60 % liehu a po 2 kvapkách z olejov z austrálskeho čajovníka, levandule, citróna a eukalyptu.

Nebezpečné ektoparazity? Tento typ parazitov parazituje na povrchu tela hostiteľa, ktorým môže byť zviera i človek. Medzi ne patria napríklad kliešte, vši, blchy, ploštice, komáre, ale i mravce a ďalšie, najmä článkonožce. Táto skupina parazitického hmyzu tým, že pri cicaní krvi vpúšťa súčasne aj svoje infikované sliny do vzniknutej rany, je najvýznamnejším prenášačom nebezpečných chorôb, ako sú malária, žltá zimnica, škvrnitý týfus, kliešťová encefalitída, borelióza, filariózy, tularémia, babezióza, hemoragická horúčka, ale i rôzne kožné choroby, ba môžu vyvolať i silné alergie na jedovaté látky svojich slín.

Text Ing. Jaroslav Pížl
Foto isifa/Shutterstock
Zdroj časopis Urob si sám

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Komentáre

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.