Schátranú stodolu pri Banskej Štiavnici vlastnoručne premenil na plnohodnotný domov. Trvalo mu to 5 rokov!

Zo stodoly je dnes dom. Víťaz súťaže Majster roka 2025 ju za päť rokov poctivo prerobil na plnohodnotné bývanie. Prečítajte si krátky rozhovor o jeho projekte a o tom, čo fungovalo, čo bolelo a že treba začať hneď.

Galéria

Premenená kamenná stodola dnes ponúka aj ubytovanie v srdci Štiavnických vrchov – prírodné materiály v spojení s moderným komfortom. Interiéru nechýba útulná obývačka s krbom, plne vybavená kuchyňa a terasa s výhľadmi. Je to pokojná základňa pre páry aj jednotlivcov, odkiaľ je na skok na turistiku, k cyklotrasám aj historickej Banskej Štiavnici. Ako to celé zvládol? Viac vám prezradí náš víťaz Dušan.

Keď ste stodolu videli prvýkrát, čo vás presvedčilo, že do toho pôjdete?

Keď som sa na ňu zadíval, videl som na nej množstvo času stráveného pri výstavbe a remeselnej práci. Každý kameň bol ručne opracovaný, aby pasoval na svoje miesto. A v tomto duchu sa niesla aj celá prestavba. Možno pre väčšinu ľudí sú niektoré veci samozrejmé, ostanú nepovšimnuté, ale ja vidím vo veciach, a nielen na stodole, to remeslo a umenie, ktoré do predmetov dokážeme vložiť.

„Viem, že nie je dokonalá, no nemenil by som na nej nič. Práve nedokonalosť ma naučila, že dokonalosť neexistuje a že vlastne všetko na svete je dokonalé také, aké je.“

Spomínate si na moment z úplného začiatku, ktorý vás najviac prekvapil?

Jednoznačne cena (úsmev). Tú síce nepoviem, ale keď som ju majiteľovi navrhol len tak „z brucha“, nečakal som, že prikývne.

Päť rokov práce. Kedy prišiel zlom a povedali ste si, že teraz je to konečne domov?

Túžba po „domove“ bola hnacím motorom prestavby. Keď sa človek počas života sťahuje 13-krát, podvedome hľadá miesto, kam sa môže vrátiť. A aj keď som si celý čas uvedomoval túto moju túžbu po domove, rozplynula sa až po dvoch rokoch od kúpy stodoly, keď som sa do nej provizórne nasťahoval s pocitom, že dokážeme všetko a ten skutočný domov si nosíme každý v sebe.

Veľa vecí ste robili vlastnoručne. Bol moment, ktorý vás najviac preveril – alebo najviac potešil?

Tým, že stodolu vnímam ako jeden celok, v ktorom krok za krokom všetko na seba nadväzovalo, nepociťoval som niečo, čo bolo najťažšie, alebo z čoho sa najviac teším.

Čo presne ste urobili pre komfort a zdravú klímu v stodole?

Na vyplnenie medzier po pôvodnej hlinenej výplni sa použilo sedem ton špeciálnych sanačných trasových zmesí. Práce trvali presne štyri mesiace, to všetko preto, aby sa tu bývalo čo najkomfortnejšie. Stavba môže dýchať, netvorí sa v nej pleseň a má spoľahlivú tepelnú izoláciu. Podlaha je odvetraná a zateplená penovým sklom. Vzduch sa odvádza do antikorového komína a výduchov, ktoré pri stodole pôsobia až futuristicky.

Ak by ste dnes menili jednu vec na projekte, ktorá by to bola a prečo?

Našťastie už nemávam tie myšlienky „čo by bolo, keby bolo“. Viem, že keď som rekonštruoval stodolu, tak som ju robil najlepšie, ako som vedel, a preto je výsledok pre mňa najlepší, aký môže byť :-).

Z čoho máte dnes najväčšiu radosť? Ktorý detail by ste nazvali „zlatým klincom“?

Že sa mi to podarilo. Radujem sa z toho, že ako ľudia dokážeme aj nemožné. Keď si spomeniem, že ešte pred desiatimi rokmi som čítaval váš časopis a iba sníval o tom, že by som chcel niečo tvoriť, tak sa mi to všetko zdá až nemožné.

Keď si pozriete fotky spätne, spred piatich rokov, čo vás na nich najviac dojme?

Koľko pochopenia mi priniesol čas strávený prestavbou. Emócie, ktoré mnou lomcovali, aj únava. To je pre mňa tá skutočná odmena.

Ako sa dnes cítite, keď sa pozriete na stodolu po vlastnej rekonštrukcii? Láka vás ďalší projekt, alebo si už len naplno užívate výsledok?

Snažím sa užívať si stodolu, i keď je náročné nič nemusieť, lebo za tie roky na tom mieste som si zvykol, že stále musím niečo robiť, a tak stále niečo tvorím. Keď príde impulz, určite sa pustím do ďalšieho projektu. Je to pre mňa zvláštny pocit slobody, ktorú prežívam pri tvorení.

Jeden odkaz pre čitateľov, ktorí váhajú s podobnou rekonštrukciou?

Len začať! Je jedno ako, pokiaľ si to budú užívať a bude im to robiť radosť, výsledok sa dostaví a je jedno, v akej forme. Život by mal byť hravý a je jedno, či sú to veľké, alebo malé veci.

Text: Jana Komadelová, Dušan Budinský
Foto: Dušan Budinský, Peter Korček
Zdroj: Časopis Urob si sám