Zachráňme ježka: Starostlivosť a prezimovanie v záhrade

Aj vy ste pri neskorom jesennom upratovaní záhrady naďabili v zastrčenom kúte na tajomnú kôpku, ktorá sa podobá na malý brlôžtek? Vitajte u ježka. Alebo naopak? Poradíme vám, ako sa postarať o tohto záhradného hosťa. 

Civilizácia ničí ježkov intenzívnou chemizáciou poľnohospodárstva, pestovaním monokultúr na veľkých lánoch, takisto nemalou mierou k ich záhube prispieva aj automobilová doprava… A tak unikajú z polí i prírody v nádeji na záchranu do našich záhrad. Lenže aj tam na ježkov číha veľa nástrah. Chémia, hnojivá, kosačky, psy i mačky. Toto všetko im dokáže uškodiť.

Ježko dokáže denne vyhubiť v záhrade 100 až 200 g rôzneho hmyzu a živočíchov (húseníc, motýľov, pandráv, lariev, chrobákov, dážďoviek, myší, slimákov, dokonca i hadov, a to aj jedovatých, lebo je až 40-krát odolnejší proti ich jedu ako morča). A pritom sa nemusíme ani obávať, že nám zo záhrady odnesie na pichliačoch našu úrodu jabĺk, veď je to čistokrvný mäsožravec, takže pre záhradkára je aj akýmsi vzorom maximálnej užitočnosti. Preto si plne zaslúži nielen našu ochranu, ale i maximálnu podporu, ktorá mu pomôže v plnom zdraví a plodnosti prežiť nielen leto, ale najmä zimu, pretože tá býva pre neho neraz i dosť krutá.

Štatistika úmrtnosti ježkov (najvyššia je v prvom roku života) dosahuje 60 až 80 %, z ročných ježkov prežije len 50 %. Zo 133 narodených ježkov sa 4 rokov dožije len 17 jedincov a 6 rokov len dvaja.

Ježkove brlôžky

Ježko je túlavý samotár, ktorého revír má veľkosť často až 10 hektárov. Aby nemusel vždy prekonávať veľkú vzdialenosť do svojho jediného príbytku, má ich po svojom revíre roztrúsených viac. Často mu na to stačí kôpka konárov, lístia, kamenia či stará šopa, ale aj škára pod kurníkom či králikárňou, kompost, prípadne zelená húšťava poliehavých kríkov.

Čo mu chutí

Ježko je hmyzožravec, ktorý občas skonzumuje aj slimáky či dážďovky. Bežne nekonzumuje ovocie, snáď len keď je extrémne vyhladovaný, môže si zahryznúť do jablka. Nie je závislý od prísunu vitamínu C – v tele si ho dokáže vyrobiť sám a vlákninu zasa získava z chitínu (z kroviek chrobákov a krídel motýľov).

Som ježko, ako dospelý mám až 8 000 pichliačov. Som nočný tvor, ktorý cez deň spí. Nemám rád spoločnosť, radšej sa túlam za potravou sám. Svet vnímam najmä svojím čuchom. Aj uši, keďže väčšina mojich aktivít sa odohráva v noci a vtedy mi zrak veľmi nepomáha, sú pre mňa veľmi dôležité – pomáhajú mi hľadať potravu a avizujú nebezpečenstvo. Foto: isifa/Shutterstock

Prikrmovanie ježkov v záhrade

Sú obdobia, keď je vhodné ježkom pomôcť dostať sa do zdravej kondície ponukou vhodných potravín priamo v záhrade. Vždy to však musí byť len krátkodobá záchranná akcia, nie pravidelné kŕmenie! Nesmieme sa snažiť urobiť z ježka domáce zvieratko. Poškodili by sme tak nielen jeho, ale aj záhradu, o ktorú by prestal mať záujem. Prikrmovanie ježkov v záhrade prichádza do úvahy, keď napríklad dojčiaca matka ochorie alebo príde o život a malí osirelí ježkovia sa hladní a zoslabnutí motajú okolo brloha. V tomto štádiu je vhodné ich dokrmovanie priamo v záhrade, lebo sa pri ňom súčasne učia aj loviť. Ako teda dokrmovať?

• Pre ježka sú najdôležitejšie živočíšne bielkoviny obsiahnuté v rybách, mäse a vo vajíčkach – tie je dobré prevariť, čím ich zbavíme choroboplodných zárodkov. Ako „základné krmivo“ môžeme použiť konzervované krmivo pre psy a mačky, aj keď obsahuje menej bielkovín ako prirodzená strava ježkov.

• Kŕmidlo by malo byť dostatočne ťažké, aby ho ježko neprevrátil, ľahko umývateľné a umiestnené v záhrade pod strieškou – minimálne, aby doň nepršalo, a ideálne, aby sa k nemu nedostali mačky. Vhodné je položiť ho na papier (ten denne meniť) a na kamennú alebo betónovú dosku, ktorú môžeme ľahko opláchnuť vodou. Na prekrytie poslúži napríklad obrátená debnička na ovocie s výrezom na vchod pre ježka, prípadne paleta zvrchu potiahnutá fóliou.

• Okrem kŕmidla je dôležité aj napájadlo, v ktorom treba denne meniť vodu.

• Ako nápoj podávame ježkom najlepšie čistú vodu, veľmi slabým jedincom môžeme dať aj feniklový alebo harmančekový vlažný čaj. V žiadnom prípade im nedávame piť kravské mlieko, lebo obsahuje mliečny cukor (laktózu), ktorú ježkovia, pretože nemajú príslušný enzým, nevedia stráviť a dostanú hnačku, plynatosť a zápal čriev, čo ich môže aj usmrtiť.

• Ježkom dávame stravu raz denne, a to večer. Ráno zvyšky vyhodíme a misky umyjeme horúcou vodou.

Prvá pomoc ježkom

Keď nájdeme vyhladovaného a uzimeného ježka, musíme ho najprv zohriať v teplej miestnosti – zakryjeme ho nahriatym uterákom. Potom ho napojíme trochou vlažnej vody, prípadne feniklovým či harmančekovým vlažným čajom. Keď nepije, nápoj mu dávkujeme po kvapkách injekčnou striekačkou (bez ihly!) priamo do papuľky. Potom mu urobíme miešané vajíčka na minime tuku bez korenia alebo mu ponúkneme mačaciu či psiu konzervu. Keď nemáme s takýmto ježkom ešte žiadne skúsenosti, tak bude najlepšie, keď zavoláme veterinárovi a necháme si poradiť.

Potom by sme mali ježka očistiť. Malé mláďatá a veľmi slabých ježkov nekúpeme. Starších ponoríme do vlažnej vody v umývadle tak, že im rukou podopierame hlavu a hrudník, takže papuľka, nos a uši zostanú nad vodou. Okúpaného ježka zabalíme do uteráka a uložíme do teplej miestnosti bez prievanu. Nikdy ho nefénujeme. Dôležité je zbaviť ho parazitov, teda muších vajíčok, bĺch (ktoré nejdú na človeka!), kliešťov a vnútorných parazitov, čo urobíme podľa rady veterinára. Ak je ježko zranený alebo chorý, ošetrí ho veterinár.

Zimné hniezdo môžeme ježkovi pomôcť vyrobiť aj my, ideálne v odľahlom záhradnom kúte, kde nebude rušený. Foto: isifa/Shutterstock

Ježkov zimný spánok

Ježko spí obyčajne od novembra či decembra do marca až apríla – podľa nadmorskej výšky a špecifík danej lokality. Počas neprerušovaného spánku stráca denne 1 až 2 g z váhy, za celé obdobie zimnej hibernácie to je 20 až 40 % z hmotnosti. Ježkovia spia len 80 % času hibernácie, zvyšok času sa znovu a znovu prebúdzajú na niekoľko hodín alebo dní, z brlohu však nevychádzajú. Počas hibernácie ich metabolizmus beží na veľmi úsporný systém: teplota ježka klesne z 35 °C temer na teplotu okolia, ale nikdy pod 1 až 5 °C.

Keď teda pri upratovaní záhrady, najmä odstraňovaní hromád drevného či zeleného odpadu alebo nakopeného kamenia, naďabíme na ježka, pokiaľ možno, dáme poškodené hniezdo rýchlo do pôvodného stavu, prípadne spáča prenesieme i s hniezdnym materiálom napríklad do neporušenej hromady dreva.

Pomoc ježkom na poslednú chvíľu

Najrizikovejšie obdobie v živote ježka je zima a neraz i prvé obdobie po jarnom prebudení. Aby mohol úspešne prezimovať, potrebuje si pred príchodom zimy vytvoriť dostatočnú zásobu tuku, z ktorej bude čerpať energiu. Dôležité je, aby ho v zimnom brlôžku počas spánku nikto nevyrušoval, lebo to mu odoberá veľa energie. Každý záhradkár by mal ježkovi pomôcť prežiť zimu v zdraví. Ten sa mu v nadchádzajúcej sezóne odvďačí tým, že mu pomôže uchrániť záhradné rastliny pred mnohými škodcami, a to aj bez chémie. V prvom rade umožníme ježkom vytvoriť si zimné hniezdo napríklad v skládke dreva, kameňa alebo iného materiálu s vhodnými dutinami, tú počas zimy nebudeme rozoberať. Takisto ponecháme kôpky lístia a haluzín na odľahlom mieste záhrady, aby si tam ježkovia mohli vytvoriť kryt.

Neprehliadnite:

13 krokov k novému domčeku pre ježka a rady, ako sa o neho postarať

Ježkov rok

Jar

V marci a apríli sa ježkovia budia. Najprv sa zobúdzajú samčeky a rýchlo sa starajú o to, aby sa dostali do dobrej kondície, lebo len tak obstoja pri nahováraní. Samičky sa prebúdzajú až v apríli, pretože sa ukladali neskoršie na zimný spánok. Živia sa hlavne dážďovkami a larvami motýľov. Bohatšej potravy bude viac až od mája, keď sa začína aj obdobie párenia.

Leto

Jún je už bohatý na potravinovú ponuku, a preto sa samičky venujú najmä kŕmeniu, aby dobre pribrali a boli schopné vynosiť zdravé a silné potomstvo. Samčeky zatiaľ trávia veľa času vyhľadávaním samičiek a snahou o párenie sa, menej času venujú kŕmeniu. Žiaľ, od tohto obdobia prudko stúpa počet usmrtených ježkov na cestách, pretože je to obdobie migrácie roztúžených ježkov. „Ježkovské svadby“ trvajú až do začiatku augusta. Malí ježkovia prichádzajú na svet v auguste a septembri, rodia sa slepí s mäkkými ostňami.

Jeseň

Mladí ježkovia opúšťajú hniezdo vo veku asi 3,5 týždňa a učia sa hľadať a spoznávať vhodnú potravu, ale matka ich stále ešte dokrmuje. Mláďatá sa osamostatňujú vo veku 6 týždňov, teda asi koncom septembra. Ježkovia sa v tomto období už musia intenzívne kŕmiť, aby získali dostatočnú zásobu tuku na dlhé zimné obdobie.

Zima

V decembri by už všetci ježkovia mali „sladko búvať“. A predsa ešte občas pri oteplení môžeme vidieť zopár oneskorencov, ktorí si hľadajú niečo pod zub. Ak sú vychudnutí alebo zranení, mali by sme im pomôcť, odniesť ich k veterinárovi a prezimovať ich. Počas zimných mesiacov spí ježko v dobre tepelne izolovanom hniezde stočený do klbka a len občas sa nakrátko zobudí. Na ruch v okolí hniezda a na extrémny vzostup alebo pokles teploty je veľmi citlivý, rovnako aj každé vyrušenie ho stojí mnoho energie.

Dobrá rada

Domáce zvieratá, najmä psy a mačky, by nemali mať prístup k ježkovi, ani keď sa správajú priateľsky. Môžu totiž na seba navzájom preniesť rôzne choroby. Navyše, priateľské súžitie s domácimi zvieratami otupí ježkov obranný inštinkt stáčania sa do klbka, čo sa mu môže stať v prírode osudným.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám