Ako postupovať pri rezoch a výruboch drevín, aby ste ich vykonali správne a v súlade s platnou legislatívou?

Stromy sú živý organizmus. Často ste neradi, ak ich musíte zrezať, upraviť alebo odstrániť. Čo však robiť, ak svojím vzrastom prekážajú, sú potenciálnou hrozbou alebo nebodaj rušia signál? Ako správne postupovať pri týchto činnostiach, aby ste ich vykonali správne a v súlade s platnou legislatívou?

Galéria

Úpravy stromov alebo ich odstránenie sa pre niekoho môže zdať samozrejmosťou, avšak táto záležitosť nie je celkom jednoznačná. Treba počítať s faktom, že výruby drevín podliehajú legislatívnemu procesu a pokuty za nelegálny výrub nie sú malé.

Skôr než začnete uvažovať o výrube, prípadne reze dreviny, aký by mal byť prvý krok?

Na úvod azda treba povedať, že problematika rezov a výrubov sa týka nielen stromov, ale aj krov, čiže drevín všeobecne. Treba si uvedomiť, že výrub je konečným riešením problému. Skôr než sa odhodláte k takémuto kroku (resp. k požiadaniu o povolenie výrubu), mali by ste využiť všetky možné postupy na to, aby sa strom zachoval v požadovanej kondícii. Mám na mysli pestovateľské opatrenia od ochrany pred chorobami a škodcami cez úpravu pôdneho povrchu v ortogonálnom priemete koruny, napr. prevzdušnením pôdy, prihnojovaním, až po bezpečnostný či zdravotný rez. Ostatne, aj zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z v § 47, ods. 2 uvádza: „Vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní.“

V čom je po legislatívnej stránke rozdiel medzi výrubom a rezom dreviny?

V prvom rade by som upozornil, že často sa používa nesprávny názov – tzv. „orez“. Správny je rez dreviny. Používa ho aj vyhláška MŽP č. 170/2021 Z. z. v § 22, ods. 4, písm. e/. Výrub je fyzickým odstránením dreviny z jej súčasného stanovišťa, a to buď len jeho povrchovej nadzemnej časti, alebo v odôvodnených prípadoch i celého koreňového systému. Rez je pestovateľský zásah, ktorý má za úlohu zlepšiť celkový zdravotný stav, fyziologickú a biomechanickú stabilitu (zdravý rast a vývoj, odolnosť proti chorobám a škodcom, vývratom a iným okolnostiam). Rezom dreviny sa často zabezpečuje aj redukcia koruny s ohľadom na blízke stavebné objekty (budovy, zariadenia technických sietí, dopravné zariadenia a pod.). Po legislatívnej stránke na rez stromov vo všeobecnosti nie je potrebný súhlas, ak ho majiteľ vykonáva na svojom pozemku.

Môžete priblížiť najčastejšie dôvody na výrub, príp. rez drevín?

Hľadiská, ktoré sú brané do úvahy pri žiadosti o súhlas na výrub, uvádza vyhláška MŽP č. 170/2021 Z. z. v § 22, ods.10: „Pri posudzovaní žiadosti o vydanie súhlasu na výrub dreviny sa prihliada na: a/ druh a zdravotný stav dreviny, b/ funkciu a význam dreviny pre životné prostredie a c/ ochranu osobitne chránených častí prírody a krajiny.“ Dôvodom na povolenie výrubu býva zvyčajne zhoršený zdravotný stav dreviny, narúšanie statiky susednej stavby koreňovým systémom dreviny alebo zhoršenie hygienických podmienok v bytových a nebytových priestoroch budov. Pokiaľ požiadate o vydanie súhlasu na výrub, odôvodnenosť musíte vhodným spôsobom preukázať príslušnému orgánu ochrany prírody a krajiny už v samotnej žiadosti (fotodokumentácia, odborný posudok a pod.), prípadne vás orgán ochrany prírody a krajiny vyzve k doplneniu podkladov, avšak v tom prípade bude konanie prerušené.

Pokiaľ ide o rez drevín, dôvody k jeho realizácii závisia od mnohých faktorov, napr. konkrétneho druhu a odrody dreviny, pestovateľského zámeru, charakteru vegetačného prvku, ktorého je drevina súčasťou, veku dreviny, jej lokalizácie a pod.

Rez dreviny alebo výrub môžete realizovať na vlastnom pozemku, alebo ak drevina rastie u suseda, na ulici či na verejnom priestore a nejakou formou vám prekáža. V čom spočíva rozdiel?

Vlastník pozemku požiada o súhlas na výrub dreviny príslušný orgán ochrany prírody a krajiny predpísaným spôsobom podaním žiadosti s príslušnými náležitosťami. Obsah žiadosti ustanovuje vyhláška MŽP č. 170/2021 Z. z. v § 22, ods. 8, kde sa uvádza: a/ meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, b/ označenie katastrálneho územia a pozemku, na ktorom drevina rastie, s uvedením č. parcely katastra nehnuteľností a katastrálna mapa s vyznačenými drevinami alebo iný doklad umožňujúci identifikáciu drevín v teréne, c/ súhlas vlastníka alebo správcu pozemku, na ktorom drevina rastie, alebo súhlas nájomcu pozemku, ak mu oprávnenie na výrub dreviny vyplýva z nájomnej zmluvy, a doklad preukazujúci vlastníctvo alebo iný právny vzťah k pozemku, na ktorom drevina rastie, d/ špecifikáciu dreviny, ktorá sa má vyrúbať, najmä jej druh, počet, zdravotný stav, obvod kmeňa meraný vo výške 130 cm nad zemou alebo tesne pod miestom rozkonárenia, ak túto výšku nedosahuje, alebo výmeru krovitého porastu, e/ odôvodnenie žiadosti.“ Pokiaľ chce majiteľ pozemku vykonať len rez dreviny rastúcej na vlastnom pozemku, nepotrebuje žiaden súhlas, jedine že by pri realizácii mohlo dôjsť k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku niekoho iného (napr. suseda), či by mohlo dôjsť k poškodeniu porastov alebo iných drevín na obecnom či mestskom pozemku. Vtedy je potrebný súhlas dotknutých strán. Ak majiteľ pozemku žiada o povolenie výrubu drevín rastúcich na cudzom pozemku, mal by postupovať v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z. , § 47, ods. 3, kde sa uvádza: „Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody a krajiny, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.“ Inak obsah žiadosti ostáva rovnaký ako v prvom prípade.

Kedy je najlepšie realizovať výrub drevín? Aké je vhodné obdobie na rez?

Odporúčam riadiť sa platnou vyhláškou MŽP č. 170/2021 Z. z., ktorá uvádza v § 22, ods. 11: „Ak je výrub dreviny odôvodnený, pri vydaní súhlasu na výrub dreviny sa prihliada na to, aby sa vykonal najmä v období vegetačného pokoja, predovšetkým od 1. októbra do konca februára.“ Mimo tohto obdobia je možné dreviny odstrániť len vo výnimočných prípadoch, napr. po živelných pohromách, búrkach, povodniach, po víchriciach, snehových kalamitách a pod. Toto obdobie je určené s ohľadom na životný cyklus drevín, ako aj na životný cyklus fauny, napr. vtáctva, ktoré využíva koruny drevín na hniezdenie hlavne v jarnom období.

Pokiaľ ide o rez ovocných drevín, ten sa riadi konkrétnym druhom, odrodou, vekom dreviny, pestovateľským tvarom a pestovateľským zámerom. Problematika je príliš široká na to, aby som ju opísal v jednom článku. Pri okrasných drevinách sa rez živých konárov vykonáva zvyčajne vo vegetačnom období od 1. apríla do 30. septembra s výnimkou obdobia pučania listov. Konáre odumreté či poškodené môžete odstraňovať priebežne podľa stavu. Aj pri okrasných drevinách platí, že konkrétny typ rezu závisí od konkrétneho druhu a odrody dreviny, jeho veku, zdravotného stavu, pestovateľského zámeru, charakteru vegetačného prvku, ktorého je drevina súčasťou, ako aj ďalších faktorov.

Sú rezy, prípadne iné úpravy drevín len estetickou záležitosťou, alebo sú dôležité aj iné aspekty?

Rozsah, spôsob a charakter úpravy drevín závisí od mnohých faktorov, ktoré som uviedol v predchádzajúcom bode, okrem iného je dôležitá aj konkrétna lokalita, blízkosť stavieb, technických zariadení, inžinierskych sietí a pod. Estetický zámer je len jeden z faktorov ovplyvňujúcich druh pestovateľského zásahu. Pri ovocných drevinách bude, samozrejme, hlavným zámerom produkcia ovocia a tomu prispôsobený charakter rezu koruny. Pri okrasných drevinách to býva väčšinou snaha vypestovať krásnu, nízko zavetvenú korunu, alebo udržať konkrétny strom na stanovišti napriek blízkosti domu, chaty či chalupy. Častým dôvodom úpravy dreviny je aj vytvoriť optickú bariéru od susedného pozemku. Podrobnosti o reze okrasných drevín uvádza napr. Arboristický štandard. Rez stromov č. 1 a Arboristický štandard. Rez krov č. 5. Človek, ktorý sa odborne zaoberá starostlivosťou o dreviny, sa nazýva arborista.

Ako postupovať, aby boli výruby a rezy drevín realizované legálne, v súlade s platnou legislatívou.

V prípadoch, keď zákon vyžaduje povolenie výrubu, je potrebné túto žiadosť podať príslušnému orgánu ochrany prírody a krajiny s predpísanými náležitosťami. V prípade záhrad a záhradkárskych osád je limitujúcim rozmerom obvod kmeňa dreviny viac ako 80 cm, meraný vo výške 130 cm nad zemou. V zákone o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z. sa v ods. 4, písm. c/ uvádza: „Súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, ak rastú v záhradách a záhradkárskych osadách, okrem stromov rastúcich na pozemkoch, ktoré sú územným plánom obce určené na zastavanie.“ (druh pozemku musí byť definovaný ako záhrada). V prípade ostatných drevín je táto hodnota viac ako 40 cm, meraná vo výške 130 cm nad zemou. Obvod kmeňa sa meria vo výške 130 cm nad pôdnym povrchom, prípadne pod miestom najnižšieho rozkonárenia. Pri kroch sa zisťuje plošný priemer korún porastu. Porast krov v intraviláne s plochou do 10 m² nevyžaduje povolenie výrubu, v extraviláne je táto hodnota do 20 m². Treba podotknúť, že výrub sa má realizovať až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia orgánu ochrany prírody a krajiny (táto zákonná lehota je v rozhodnutí orgánu ochrany prírody uvedená). Označenie drevín povolených na výrub vykonáva v teréne orgán ochrany prírody predpísaným spôsobom.

Pokiaľ ide o rez, ak je vykonávaný na vlastnom pozemku, nie je potrebný súhlas na jeho realizáciu. Mal by byť vykonaný vždy odborne, hoci svojpomocne, alebo certifikovaným arboristom, v prípade ovocných stromov napr. členom Slovenského záhradkárskeho zväzu. V prípade neodborného rezu dochádza k poškodeniu dreviny, alebo aj k jej postupnému odumieraniu.

Môže si povolenie na výruby, príp. rezy drevín majiteľ pozemku vybaviť aj sám, alebo je lepšie poveriť osobu, ktorá realizuje služby podobného druhu?

Žiadosť o povolenie výrubu dreviny si môže podať majiteľ pozemku sám, v tom prípade je vhodné navštíviť najbližší príslušný orgán ochrany prírody a krajiny, kde mu poradia, ako vyplniť žiadosť a aké ďalšie doklady sú na to potrebné. Obsah a rozsah žiadosti upresňuje vyhláška MŽP č. 170/2021 Z. z. Druhou možnosťou je osloviť odborne spôsobilú osobu, ktorá mu vypracuje žiadosť s potrebnými náležitosťami, zrealizuje dendrologický prieskum drevín, prípadne vypočíta aj spoločenskú hodnotu drevín požadovaných na výrub. Dendrologický prieskum orgán ochrany prírody spravidla vyžaduje pri väčšom počte drevín požadovaných na výrub, čo má význam z praktického hľadiska, aby bolo možné dreviny identifikovať v teréne a overiť ich parametre.

Grafickým podkladom k výrubu alebo rezu dreviny môže byť jednoduchý nákres, alebo si ho treba nechať zdokumentovať od odborníka?

V každom prípade je potrebné k žiadosti pripojiť grafický podklad, z ktorého je jasné, kde drevina rastie, aby bolo možné jednoznačne identifikovať číslo parcely a druh pozemku. Pokiaľ majiteľ pozemku osloví odborne spôsobilú osobu ohľadom vypracovania žiadosti o povolenie výrubu, tá zabezpečí spravidla aj takéto zakreslenie (zvyčajne sa zakreslia predmetné dreviny do kópie katastrálnej mapy). Pokiaľ je súčasťou žiadosti aj dendrologický prieskum, grafické zakreslenie polohy dreviny býva jeho súčasťou.

Je platnosť povolenia na výrub, príp. rez dreviny časovo ohraničená?

Orgán ochrany prírody a krajiny v rozhodnutí uvádza právoplatnosť každého vydaného rozhodnutia. Tieto rozhodnutia sa zvyčajne vydávajú s platnosťou do 2 rokov. Po uplynutí platnosti je nutné požiadať písomne orgán ochrany prírody o povolenie výrubu znovu alebo o predĺženie platnosti rozhodnutia pred uplynutím lehoty platnosti.

Výrub dreviny, príp. rez máme už zrealizovaný, odporučili by ste ďalší postup?

Orgán ochrany prírody a krajiny v rozhodnutí o povolení výrubu dreviny určí druh, rozsah, lokalizáciu a termín realizácie náhradnej výsadby, takže po výrube do určeného termínu je potrebné zo strany žiadateľa – majiteľa pozemku – zrealizovať takto definovanú náhradnú výsadbu buď svojpomocne, alebo prostredníctvom záhradníckej firmy. Záleží aj na lokalite a rozsahu určenej náhradnej výsadby, pretože tá nemusí byť nutne realizovaná na tom istom pozemku, avšak musí byť v rovnakom katastrálnom území, kde bol zrealizovaný výrub. Pri požiadavke výrubu väčšieho počtu drevín orgán ochrany prírody na určenie počtu, rozsahu a lokalizácie náhradnej výsadby požaduje od žiadateľa aj projekt náhradnej výsadby, ktorý môže vypracovať len odborne spôsobilá osoba. Zoznam odborne spôsobilých osôb je dostupný na stránke Ministerstva životného prostredia SR. V zákone o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z v § 48, ods. 1 sa o náhradnej výsadbe uvádza: „ Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa, uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť aj starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny.“

Pokiaľ ide o rez, po jeho vykonaní nie sú potrebné ďalšie kroky. Záleží od charakteru rezu, v prípade napr. udržiavacieho rezu je tento potrebné v určitých intervaloch opakovať, na to však neexistuje všeobecné pravidlo, je potrebné postupovať individuálne.

Aký je vhodný postup v prípade živelných pohrôm, ak chcete odstrániť ich následky vo vzťahu k drevinám a pritom postupovať v zmysle zákona?

Zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z. definuje aj takéto prípady. V § 47, ods. 4 je uvedené: „Súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje“  a v písm. d/ „pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka alebo pri bezprostrednej hrozbe vzniku značnej škody na majetku“. Vo vyhláške MŽP č. 170/2021 Z. z. sa uvádza v § 22, ods. 7: „Pod bezprostredným ohrozením zdravia alebo života človeka alebo značnej škody na majetku sa rozumie taký stav bezprostredného ohrozenia, ktorý je vyvolaný najmä nepredvídateľnou udalosťou nezávislou od ľudskej vôle, s ktorou sa spájajú následky týkajúce sa ohrozenia zdravia alebo života človeka alebo vzniku značnej škody na majetku. Ide najmä o úder blesku, povodeň, zemetrasenie, smršť, zosuv pôdy alebo eróziu.“ Finančnú výšku malej, väčšej či značnej škody spresňuje § 125 trestného zákona. Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 €, škodou väčšou je suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou môžeme označiť sumu dosahujúcu najmenej stonásobok takej sumy.

V prípade bezprostredného ohrozenia života a majetku obyvateľov je možné predmetnú drevinu odstrániť bezodkladne a do 5 dní od výrubu túto skutočnosť oznámiť predpísaným spôsobom orgánu ochrany prírody a krajiny – v tomto prípade príslušnému okresnému úradu životného prostredia, kde oznámenie zaevidujú a zistia, či spĺňa všetky predpísané náležitosti. Pokiaľ ich nespĺňa, úrad vyzve oznamovateľa na ich doplnenie. V prípade takéhoto oznámenia je vhodné zabezpečiť už pred výrubom dôkazový materiál, ideálne napr. fotodokumentáciu, pokiaľ to nie je možné, tak napr. svedectvo mestskej polície, suseda, okoloidúceho a pod. Tento dôkazový materiál je potom nutné pripojiť k oznámeniu o výrube. Takýto postup je možný nielen v prípade živelných pohrôm, ale aj odumretých drevín či drevín značne poškodených, ktoré bezprostredne ohrozujú životy, zdravie a majetok majiteľa pozemku či iných osôb.

Je potrebný súhlas aj na výrub ovocných stromov ?

Podľa ods. 4, písm. b/ zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z. sa súhlas na výrub dreviny nevyžaduje „pri obnove produkčných ovocných drevín na účely výsadby nových ovocných drevín, ak sa ich výsadba uskutoční do 18 mesiacov odo dňa výrubu“. Ďalej v ods. 6/ sa uvádza povinnosť toho, kto drevinu vyrúbal, oznámiť túto skutočnosť písomne a zároveň preukázať splnenie podmienok na výrub orgánu ochrany prírody najneskôr do piatich dní od uskutočnenia výrubu. Lehotu na výsadbu nových ovocných drevín môže orgán ochrany prírody na základe odôvodnenej žiadosti podanej pred uplynutím stanovenej lehoty predĺžiť, najviac však o 6 mesiacov.

Čo v prípade, ak sa na pozemku nachádza invázna drevina?

V zákone o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z., v § 47, ods. 4 sa uvádza: „Súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje“ a ďalej písm. h/ „ak sa výrub vykonáva v súvislosti s odstraňovaním inváznych nepôvodných druhov drevín uvedených v zoznamoch podľa osobitných predpisov“. Tento zákon zároveň uvádza povinnosť tieto druhy odstraňovať. Zoznam týchto inváznych druhov je uvedený na stránke Štátnej ochrany prírody Pokiaľ vlastník pozemku zistí, že niektorý z uvedených druhov rastie napr. na susednej parcele, je potrebné túto skutočnosť ohlásiť orgánu ochrany prírody a krajiny.

Považujete za potrebné majiteľov pozemkov v rámci danej problematiky ešte na niečo upozorniť?

Všetky uvedené informácie sa týkajú drevín rastúcich mimo lesa. Súhlas na výrub dreviny rastúcej v zastavanom území vydáva príslušný orgán ochrany prírody (napr. mestský úrad, oddelenie životného prostredia). Súhlas na výrub drevín rastúcich mimo zastavaného územia, prípadne na pobrežných pozemkoch vodných tokov a v ďalších prípadoch upresnených zákonom vydáva okresný úrad, oddelenie životného prostredia. Pokiaľ si žiadateľ nie je istý, ktorý orgán ochrany prírody je príslušný na vybavenie jeho žiadosti, môže sa vždy obrátiť na príslušný obecný úrad alebo mestský úrad – oddelenie ŽP –, ktorý ho usmerní. Pokiaľ si majiteľ pozemku nie je istý, či tá-ktorá drevina je v dobrej kondícii, alebo považuje za nutné z nejakého dôvodu drevinu odstrániť, je vhodné najprv sa poradiť v závislosti od konkrétneho prípadu s odborne spôsobilou osobou (ich zoznam je dostupný na stránke Ministerstva životného prostredia SR, ako je uvedené vyššie). Táto databáza zahŕňa viacero profesií blízkych starostlivosti a ochrane drevín. Ďalšou z možností je osloviť pracovníka príslušného orgánu ochrany prírody a krajiny, napr. ohľadom postupu pri podávaní žiadosti o povolenie výrubu, a až potom konať. Výrub je poslednou možnosťou riešenia problému súvisiaceho s drevinou. Stromy, aj tie krátkoveké, plnia požadované funkcie nie roky, ale i desaťročia, takže sa určite oplatí pred ich prípadným výrubom zvážiť jeho opodstatnenie. Vypestovanie patričnej náhrady trvá často desaťročia, teda obdobie presahujúce niekedy i dĺžku jedného ľudského života.

Spracoval: Viliam Krížik, v spolupráci s krajinným architektom Dr. Ing. Petrom Demčkom
Foto: istock.com, shutterstock.com, archív firmy Treetime.sk
Zdroj: Časopis Urob si sám