Zimný rez ovocných stromčekov a kríkov

Kto ošetruje stromy – prosí ich, kto hnojí – pomáha im, kto ich však orezáva – núti ich rodiť. Pochopiť, ako stromy a kríky rastú, uvedomiť si ich  individuálne potreby a reakciu na spôsob rezu, uľahčuje výber správneho rezu a tvarovania.

Galéria

Ako robiť rez?
Je to jedna z najčastejších otázok ľudí o stromoch a kríkoch. Veľmi často je tu viac správnych odpovedí, pretože správne pestovať strom či krík a robiť rez možno  rozličnými spôsobmi s dosiahnutím rozličných účinkov.

Na to, aký vplyv na strom bude mať typ a stupeň rezu, ktorý robíme, sú odlišné názory. Niektorí ľudia uprednostňujú dokonalú úpravu záhrady, v ktorých je každý strom a krík dôkladne a súmerne tvarovaný, kým iní umožňujú rozvíjanie prirodzených tvarov.

Bez ohľadu na to, či sa  ovocné stromy a kríky pestujú najmä pre potenciálnu úrodu, alebo sa uprednostňuje kombinácia úžitkovej a okrasnej záhrady, starostlivý rez a tvarovanie prispievajú k tomu, aby si udržali vysokú a kvalitnú úrodu.

Rez je iba súčasťou celého komplexu opatrení pri ošetrovaní stromov a kríkov a nemožno ho zameniť za iné opatrenia, podobne ako žiadne z existujúcich agrotechnických opatrení nemôže nahradiť rez.  Rez je prísne opatrenie, ktoré predpokladá dlhoročnú prax a odborné vedomosti. Ak ovocinár pristúpi k stromu, prípadne kríku s nožíkom či nožnicami, už určí osud každého konára a výhonu.

Cieľ rezu
Chyby urobené pri reze možno len ťažko odstrániť. Oprava zle tvarovanej koruny niekedy trvá aj viac rokov. Ciele rezu  počas celého života ovocných drevín nezostávajú rovnaké.
V závislosti od veku stromu a sledovaného cieľa poznáme rez:

• výchovný (tvarovací),
• udržiavací (regulujúci rodivosť, rez na rodivosť),
• omladzovací (obnovovací).

Podľa času realizácie rozoznávame rez:

• zimný (počas vegetačného pokoja – prípadne predjarný),
• letný (v čase vegetácie).

Jednou z kľúčových prác záhradkára je zimný rez. Jeho hlavným cieľom je neustála regulácia procesov rastu a rodivosti tým, že operatívne narúšame vzájomné vzťahy medzi jednotlivými časťami ovocného stromu.

Záhradkár musí individuálne zvážiť, aký typ rezu zvolí pre každý strom alebo konár.  Dôležitou vlastnosťou, ktorú nesmieme pri reze podceniť,  je individualita stromu. Ani stromy tej istej odrody naštepené na rovnakom podpníku, na jednom stanovišti a vekovo rovnaké, nemôžeme rezať rovnako.

V súčasnosti sa používajú tvary štíhleho vretena, kde zimný rez postupne stráca svoje opodstatnenie, pretože sa nahrádza letným rezom a ohýbaním.
Nezabúdajme na to, že ani najlepšia kniha nás nenaučí, ako správne rezať. Ak budeme celý rok chodiť okolo stromov a kríkov s otvorenými očami, získame cenné poznatky, ktoré využijeme práve teraz, v čase zimného rezu.

Rez ovocných drevín v zimnom období má svoje výhody, ale aj nevýhody. Prednosťou je, že stromy sú bez lístia a máme dokonalý prehľad o konároch v korune, o ich rozložení, ale aj o zdravotnom stave či poškodení. Nedostatkom zimného rezu je riziko, že rezané konáre namrznú.

Presvetľovanie korún ovocných drevín
Význam presvetľovacieho rezu:

• husté koruny stromov napádajú choroby častejšie ako presvetlené ovocné dreviny a pod ťarchou konárov sa zbytočne vyčerpávajú;
• podporí sa rast zdravých výhonov a listov;
• v korune stromov a kríkov bude dostatok svetla;
• budú sa vyvíjať zdravé plody v správnej veľkosti, dobrej chuti s dostatkom vitamínov a bez hubových infekcií.

Ak to počasie dovolí a teploty vystúpia aspoň na +2 až +5 °C, je vhodný čas na presvetľovanie korún ovocných drevín.  Prvý krok je celkom jednoduchý. Odstránime všetky zaschnuté, choré a poškodené konáre asi 20 cm pod napadnutým miestom.  Až potom začíname samotný presvetľovací rez.  Netreba sa báť, jeho cieľom je dostať do koruny viac slnečného svetla. Nemusíme meniť ani tvar koruny, odstránime tenké, mladé výhonky rastúce kolmo nahor. Hrubšie konáre odstraňujeme tesne pri kmeni na tzv. konárový krúžok (pätku). Mladé konáriky skracujeme tak, aby najvrchnejší púčik smeroval tam, kde chceme mať budúci konár, obyčajne von z koruny (nie dnu). Rez  robíme tesne nad horným púčikom pod miernym uhlom, nie veľmi šikmo. Pri odstraňovaní hrubších konárov použijeme pílku a rez rozdelíme na dve časti. Najprv odpílime konár na pahýľ, dlhý asi 10 cm a až potom ho odpílime tesne pri kmeni a rany ošetríme nahladko nožíkom – žabkou a zatrieme štepárskym voskom alebo iným náterom.

Rez pri výsadbe
Ak robíme výsadbu na jeseň, počkáme s rezom asi do konca februára. Tento rez je základ na vytvorenie ideálnej koruny stromu (pozostáva z kmeňa, kostrových a bočných konárov). Pri reze si najskôr vyberieme v korune tri silné výhony, ktoré budú neskôr ako kostrové konáre. Nesmú vyrastať z jedného miesta na kmeni, pretože by došlo k pribrzdeniu rastu predlžovania kmeňa. Kostrové konáre by mali rásť v tupom uhle. Okrem troch hlavných kostrových výhonov nechávame v korune niektoré slabšie výhonky, ktoré však neskracujeme. Tieto výhonky väčšinou nasadzujú kvetné púčiky a svojimi listami zásobujú mladý strom stavebnými látkami. Pokračujeme skracovaním kostrových konárov. Skrátením výhonov podporujeme hrubnutie kostrových konárov. Nakoniec režeme stredník tak, aby prevyšoval nastávajúce kostrové konáre. Skracujeme nad púčikom, ktorý je priamym pokračovaním stredného výhonu. Pri výsadbovom reze výhonky skrátime. Len tak bude stromček už v roku výsadby pučať. V tomto období sa už zreteľne prejavujú účinky prvého rezu, ktorý sme urobili pri vlastnej výsadbe stromčeka. Ak nám takmer zo všetkých púčikov vypučali silné, kolmo nahor rastúce výhony, tak bol rez pri výsadbe veľmi krátky, a preto musíme urobiť ďalší rez. Keď sa však vyvinulo len málo výhonov, výhony sú slabé, rez bol veľmi dlhý. Nebojme sa a zrežme viac. Ak bol rez pri výsadbe správny, zistíme, že sa predĺžili kostrové konáre a vytvorilo sa niekoľko silných výhonov, ktoré sú vhodne rozmiestnené spolu s vedľajšími výhonmi a niekoľkými rodivými výhonmi.

Výchovný rez
Po vysadení stromčeka, keď sa rozhodneme v akom tvare ho budeme pestovať, robíme výchovný rez. Rez urobíme v mesiacoch, keď je strom vo vegetačnom pokoji – v zime a skorej jari. Výchovný rez opakujeme dovtedy, kým sa nevytvorí koruna. Korunu režeme podľa druhu ovocnej dreviny a podpníka (asi 3 až 5 rokov).
Výchovný rez začíname odstraňovaním všetkých konkurenčných výhonov, ktoré vyrástli na kostrových výhonoch (na konároch, ktorými sme založili tvar koruny) a na pokračovaní kmeňa (hlavný výhon tzv. terminál, stredník). Ďalej nasleduje skrátenie prírastkov aj na kostrových konároch a na terminálnom výhone, a to podľa intenzity rastu týchto výhonov (o  tretinu, prípadne o polovicu výhonu). Režeme vždy pri vonkajšom púčiku. Vhodné je odstrániť aj prvý vnútorný púčik, aby sme zabránili vytvoreniu konkurenčného výhonu. Pri silnom raste robíme tento úkon pri prvých dvoch až troch konkurenčných púčikoch v hornej časti konára. Odrežeme všetky výhony na vnútornej strane konára, ale aj výhony, ktoré rastú do koruny. Po zrezaní stredníka a jeho založení pokračujeme v reze kostrových konárov. Necháme len niekoľko novovytvorených výhonov, ktoré následne použijeme na tvorbu rodivého dreva. Ostatné výhony odstránime, aby zbytočne nezahustili korunu. Rodivé konáre skrátime tak, aby smerom k vrcholu mali kostrové konáre tvar pyramídy. Slabé výhony režeme len vtedy, keď je redšia koruna. Skrátené výhony necháme bez rezu, nakoľko majú dobre vyvinuté koncové púčiky, čo je predpoklad nasadenia plodov. Tento výchovný rez sa robí najmä pri jadrovinách. Ak je už koruna vytvorená – po skončení výchovného rezu – robíme udržiavací rez (udržujeme strom a krík v ideálnom tvare).

Zmladzujúci rez
Robí sa pri ovocných drevinách, ktoré prestávajú rodiť. Zmladzujeme len zdravé a nie veľmi staré a poškodené dreviny, pri ktorých je reálny predpoklad návratu rodivosti stromov. Tento rez robíme v zimných mesiacoch, v čase vegetačného pokoja. Výnimku tvoria iba čerešne, višne, skoré broskyne, nektarinky a marhule, pri ktorých je najlepšie tento rez robiť po zbere plodov. Sú to citlivé ovocné druhy a ešte pred zimou sa im stihnú rany zahojiť. Zmladzujúci rez nezávisí iba od veku stromu, ale aj od jeho momentálneho stavu.
Orech kráľovský sa reže na prelome apríla a mája (menej v auguste), lebo vtedy strom roní najmenej miazgy z rezných rán. Po silnom zmladení nesmieme zabudnúť v lete odstraňovať letorasty (tzv. pretrhávanie). Ak by sme to nerobili, zahustila by sa koruna a v zimných mesiacoch by sme mali viac práce s čistením na konárový krúžok a skracovaním rodivého dreva.

Ing. Eva Šidová, PhD.
Kresby: autorka
Foto: autorka a archív vydavateľstva