Ako vyhnať zo záhrady krtka, hraboše a ďalších škodcov

image 23442 25 v1

Mnohé zo záhradných škodcov sú také agresívne (a navyše sa lavínovite množia), že neraz dokážu urobiť veľkú škodu na pestovaných rastlinách a tak donútiť záhradkára buď so záhradníčením skončiť, alebo nemilosrdne proti nim využívať chemické jedy. Dá sa to však aj inak.

Podzemní návštevníci

Invázny výskyt podzemných škodcov podporuje vhodné prostredie s malým množstvom ich prirodzených predátorov (ničených najmä rozsiahlou chemizáciou – sovy, dravé vtáky, hady, lasice, kuny a podobne), ale predovšetkým sa im darí tam, kde majú dostatok potravy (zanedbané polia, mokriny). Medzi tie najnebezpečnejšie patrí najmä hryzec vodný (známy ako krysa vodná) a tzv. malé hraboše, teda hraboš poľný a hraboš močiarny. Ide o bylinožravé hlodavce. Medzi ne sa omylom často radia aj hmyzožravé živočíchy, ako sú krty, ježkovia a piskory, teda cicavce, ktoré sa živia hmyzom, červami, slimákmi a inými živočíchmi škodiacimi rastlinám. Nepatria k škodcom, naopak, sú našimi užitočnými pomocníkmi. Len s krtom sú občas problémy. Aj keď nežerie rastliny, podrýva ich a vytvára krtince, ktoré sú na trávniku, v skalke, fóliovníku či medzi hriadkami naozaj nežiaduce. Krtka sa snažíme odpudiť alebo chytiť a odniesť do prírody, prípadne mu skúsime dajakou podzemnou bariérou zamedziť vstup na vymedzené územie. Paradoxom však je, že krt je súčasne aj akýmsi indikátorom kvalitnej humusovej a živej úrodnej pôdy.

Pri potláčaní či regulácii týchto podzemných návštevníkov v záhrade je však neraz problémom podľa dier a kopčekov vytlačenej hliny identifikovať, či ide o chráneného krta, hryzce alebo hraboše. Rozdiely v pôdnych stopách, ktoré zanecháva vodný hryzec a krt, sú uvedené v tabuľke.

Kolónie hraboša poľného a močiarneho spoznáme podľa husto rozsiatych nezakrytých dier na povrchu pôdy, spojených povrchovými cestičkami. Pôda vyzerá ako prekyprená. Chodby majú kruhový prierez s priemerom 4 cm. Pôda okolo dier je roztrúsená, hraboše nevytvárajú krtince nad dierami. V okolí sú rozhryzené steblá tráv a listy, často sa tu nachádza aj trus. Hraboše škodia najmä ovocným stromom, pričom hraboš močiarny napáda aj iné listnaté a ihličnaté stromy. Pre oboch je typická prstencovito ohryzená kôra konárov a kmeňov v blízkosti nory; hraboš močiarny škodí aj ohrýzaním hlavných koreňov drevín. Hraboš poľný uprednostňuje otvorenú, nie veľmi vlhkú trávnatú obývanú krajinu – oráčiny, lúky, pasienky, záhrady; hraboš močiarny zasa vlhké trávnaté lúky a pasienky či zatrávnené lesné kultúry.

Čím sa živia, ako škodia

Hryzec vodný

Chutia mu čerstvé šťavnaté korene ovocných stromov (uprednostňuje jablone naštepené na podpníkoch M 9, M26), nepohrdne ani dubmi, topoľmi či ružami. Ihličnanom ohrýza kôru. Obľubuje aj mnohé druhy zelenín, napríklad koreňovú, kapustovú, neobíde ani zemiaky, vinič, obilie, slnečnicu, šalát, jahody či repu. Nebezpečné je jeho zimné ohrýzanie mladých jabloní, po ktorom na jar nepučiace stromčeky zo zeme len ľahko vytiahneme bez koreňov. V zime zasa ohrýza pod snehom kôru z kmeňov stromov. Denne skonzumuje 60 až 100 g čerstvej potravy. Pretože žije väčšinou skryto, teda pod zemou, neraz zistíme jeho prítomnosť až podľa škôd na stromoch či zelenine.

Hraboš poľný

Okrem podzemných častí rastlín sa živí aj tými povrchovými a semenami. Žerie cukrovú repu, zemiaky, koreňovú zeleninu, jahody, kvetinové cibuľky a hľuzy. Veľké škody môže narobiť na trávnikoch a pasienkoch. Obžiera aj korene ovocných stromov, najmä jabloní. Takisto si pochutí na koreňoch okrasných drevín. V zime pod snehom prstencovito ohrýza kmene starších stromov tesne nad základom kmeňov, čím ich dokáže úplne zničiť.

Hraboš močiarny

Počas vegetácie žerie najmä steblá a listy ľahko stráviteľných rastlín, ale aj mach a semená tráv. Po prvých mrazoch prstencovito ohrýza najmä kôru mladých ovocných a lesných stromov, ako sú javor, topoľ, vŕba, jarabina, hrab, jelša či smrekovec. Mladé stromčeky odhryzne tesne pri zemi, mladé kmene stromov ohryzie a ošúpe z kôry až do výšky 20 cm. Chutia mu aj mladé výhonky borovíc a smrekov.


 Hryzce a hraboše napáchajú veľa škody najmä na stromoch. foto: thinkstock.com 

Ochrana pred hryzcom a hrabošom

Prevencia
• najprirodzenejšou prevenciou sú prírodní predátori týchto škodcov: sovy, dravé vtáky, kuny, lasice, tchory, líšky, mačky, sčasti ježkovia, hady; musíme im však vytvoriť podmienky na hniezdenie či zimovanie
• tieto škodce nemajú rady, keď im niekto neustále narúša ich nory a chodbičky, preto sa vyhýbajú sústavne obrábaným väčším plochám (malé okopávané hriadky s okolitým trávnikom im však neprekážajú)
• takisto sa vyhýbajú spásaným a nízko koseným plochám
• dobrým opatrením až do času úplného vyhnania týchto škodcov v záhrade je vysádzanie ovocných a okrasných drevín na jar do uzavretých košov z pozinkovaného pletiva s okami veľkými maximálne 15 mm; občas sa korene vysádzaných drevín obaľujú sklenou vatou, čo je síce, účinné, ale pre človeka nebezpečné
• okrasné cibule a hľuzy je takisto vhodné vysádzať do drôtených alebo plastových košíkov zapustených do zeme

Pachové a repelentné bariéry
• ich cieľom je odpudzovať alebo vyháňať hryzce a hraboše zo záhrady (účinkujú aj na krty)
• niektoré rastliny majú repelentný (odpudivý) účinok, napríklad korunka kráľovská, cesnak, cibuľa, narcis, mliečnik, smohla, komonica, čierna ríbezľa či baza
• upchať diery listami čiernej ríbezle, tuje, orecha, cesnaku, cibule, žihľavy alebo handrou napustenou benzínom či petrolejom
• pri sadení stromčekov a kríkov dať do pôdy odpudivý prípravok z gáfru alebo naftalínové tabletky
• účinný je aj doma pripravený biologický odpudivý kokteil: zmiešame dva diely srvátky s jedným dielom cmaru, necháme štyri dni kvasiť a potom po šálke vlejeme do dier škodcov

Zvukové plašiče
• odpudzujú aj krtkov
• šikmo, hrdlom proti vetru, sčasti do zeme nad dieru zahrnuté fľaše – vietor vytvára v ich hrdle piskľavý zvuk
• elektrické infrazvukové plašiče s frekvenciou kmitov pod 20 Hz alebo ultrazvukové plašiče s frekvenciou od 4 do 20 kHz napájané napríklad solárnymi bunkami

Slimáky

Sú vítané v detských rozprávkach, v záhrade však určite nie. Pre zeleninovú záhradu sú doslova pohromou, najmä tie bez domčeka – slizniaky či slizovce. Najjednoduchšie a zároveň najcitlivejšie riešenie je nechať prírodu usmerniť slimačiu populáciu pomocou zvieracích priateľov (ježkovia, krty, piskory, jašterice, hady, žaby, plchy, vtáky, ale aj niektoré chrobáky, napríklad drobčík cisársky, drobčík čierny či bystrušky).

Ak sa nám do záhrady slimáky predsa len nasťahovali, skúsme najprv potlačiť slimačiu explóziu odskúšanými nechemickými metódami. Najprv sa však pozrime na to, čo vlastne podporuje premnoženie týchto mäkkýšov. Prehustená, málo presvetlená záhrada a jej pôda udržujú dlho cez deň vyššiu rosnú vlhkosť, čo slizniakom vyhovuje, takisto aj vysoký a málo kosený trávnik. Neporiadok v záhrade, kopy neskompostovaného a nezlikvidovaného odpadu sú vhodné úkryty pre slimáky. Podobne pôsobí aj zle ošetrovaný, neprehadzovaný kompost. Mulčovanie zeleniny alebo jahôd vo vlhšej mikroklíme záhrady skosenou trávou a vytrhanými rastlinami je tiež dobrým úkrytom a množiarňou pre slizovce, preto uprednostňujeme mulčovanie kompostom, rašelinou, a kde sa dá, aj kôrou a štiepkou.

Dobrá rada
Vodná bariéra vytvorená okolo hriadky napríklad zo strešného odkvapového žľabu a napustená vodou je pre všetkých záhradných mäkkýšov nepriechodná.


Včely sú vítanými pomocníkmi v záhrade. Preto ich treba chrániť.

Ako na slizniaky

Proti slizniakom sa osvedčila domáca hydina, konkrétne chov indického bežca, druhu kačice, ktorá snáď jediná vyhľadáva a s chuťou konzumuje slizovce, len musí mať vždy prístup k vode na očistenie zobáka od nalepeného slizu.

Ďalšou možnosťou je vytváranie odpudivej rastlinnej bariéry pomocou vysadenia repelentných rastlín okolo zeleninovej hriadky alebo priamo do medziradia medzi zeleninu. Medzi rastliny, ktoré slizniaky neznášajú, patria napríklad čistec, nevädza, platykodon, pečeňovník, jastrabník, alchemilka, geránium, lomikameň, modrenec, pivoňa, flox, púpalka, rožec, veternica, iberka, turan, túžobník, vratič a vrbina. Okrem týchto rastlín môžeme využiť aj odpudivú silu niektorých zelenín a korenín, ako sú čakanka, cesnak, pamajorán, špargľa, valeriána, tymian, rozmarín, saturejka, jazmín, levanduľa, rododendron, starček, ľubovník, vres, vresovec či buxus.

Návnadové lapače vytvoríme tak, že na voľnú záhradnú pôdu položíme večer dosky podložené malými kamienkami, aby medzi nimi a pôdou zostala malá medzera, do ktorej môžeme vložiť chutnú návnadu, ako sú listy šalátu či plátky surových zemiakov. Skoro ráno dosky odložíme, slizniaky pozbierame a dáme ich skŕmiť hydine alebo ich odnesieme ďaleko na lúku.

Plechové alebo plastové oplotenie hriadky vyrobíme z asi 20 až 30 cm širokého pásu z vybraného materiálu, ktorým hriadku ohradíme zo všetkých strán. Ohradu zapustíme do zeme do hĺbky 7 cm a vrchný okraj v šírke asi 5 cm vyhneme smerom von z hriadky pod uhlom 45°.


Pozitívny vplyv vtáctva je pre záhradný ekosystém nenahraditeľný. Preto k ochrane pred vtákmi pristupujme opatrne. foto: thinkstock.com

Vtáci v záhrade

Preventívna ochrana pred škodlivým pôsobením niektorých vtákov spočíva v jednoduchých krokoch, napríklad v uzavretom kŕmení chovanej hydiny tak, aby sa ku krmivu vtáky nedostali, či zimnom prikrmovaní vtákov v osobitnom kŕmidle.

Ak chceme chrániť plody drevín, ktoré vtáky obľubujú, je vhodné vytvoriť okolo nich sieťovú ochrannú bariéru. Odporúča sa vysadiť ich k stene budovy či plotu naplocho. Pri tomto riešení použijeme nižšie, menej intenzívne rastúce druhy a odrody, aby sme mohli celé steny alebo plošné výsadby úplne uzavrieť do ochrannej netkanej textílie alebo sieťoviny s drobnými okami. Siete naťahujeme v dostatočnom časovom predstihu pred dozrievaním plodov. Takisto je vhodné vysadiť v záhrade náhradné ovocné dreviny, ktoré môžu vtáky odlákať od ovocných drevín v záhrade, čím zmenšíme ich sústredenie sa na naše záhradné plody, hoci sú chránené sieťami. Súčasne takto zabezpečíme vtákom aj dostatok sacharidov v potravinovej ponuke v našej lokalite.

V krajnom prípade nepestujeme v záhrade ovocné druhy, ktoré sú enormne napádané vtákmi, napríklad, ak sú prednostne napádané červené ríbezle alebo čerešne, pestujme radšej biele alebo čierne ríbezle či výborné starodávne biele čerešne – belice.

Rôzne zvukové plašiče sú len krátkodobo účinné, vtáky si rýchlo na ne zvykajú. Účinnejšie sú lesklé predmety zavesené v korune stromu, ktoré sa vo vetre pohybujú a „blýskajú“, napríklad zavesené CD alebo staniolové či alobalové pásiky.


Prírodná symbióza. foto: thinkstock.com

Odborník radí
Pavučinou opradené hniezda húseníc na ovocných stromoch čo najskôr odrežeme a spálime. Účinné sú aj mnohé rastlinné bezchemické postreky pripravené vo forme zákvasu, odvaru, nálevu z vybraných biologicky účinných rastlín.

Regulácia hmyzu

Používame také pestovateľské opatrenia, ktoré nevytvárajú vhodné životné podmienky hmyzím škodcom, napríklad neprehnojujeme rastliny dusíkom, ktorý silno podporuje rast mladých, jemných a šťavnatých výhonov a listov, ktoré sú pre hmyz mimoriadne lákavé a podporujú jeho množenie. Rastliny udržujeme v dobrej kondícii aj dostatočným draselným, vápenatým, horečnatým biohnojením (kompost obohatený mletým dolomitom, drevným popolom a stopovými prvkami). Urýchľuje vyzrievanie a spevňovanie rastlinných pletív, tie sú pre hmyz menej lákavé.

Vysádzame také ovocné druhy a odrody, ktoré sú menej napádané hmyzími škodcami, napríklad pri čerešniach uprednostňujeme skoršie odrody, ktoré unikajú náletu vrtivky čerešnovej spôsobujúcej červivosť (srdcovky ’Rivan‘ a ’Karešova‘, prípadne polochrupka ’Burlat‘).

Takisto je vhodné vysádzať také ovocné odrody, ktoré vytvárajú menšie a nižšie koruny stromov, z ktorých môžeme potom ľahšie vytvarovať stenové formy a ktoré sa dajú ľahšie chrániť ochrannými sieťami nielen proti vtákom, ale aj proti niektorému škodlivému hmyzu. Z čerešní je takouto odrodou so skorým nástupom rodivosti (už v druhom roku) napríklad odroda ’Vic‘ s tmavočervenými plodmi odolnými aj proti praskaniu.

Pri zelenine sú účinné aj tzv. zmiešané výsadby s využitím repelentne (odpudzujúco) pôsobiacich rastlín či zakrytie ochrannou netkanou textíliou.


 Pozitívny vplyv vtáctva je pre záhradný ekosystém nenahraditeľný. Preto k ochrane pred vtákmi pristupujme opatrne. foto: thinkstock.com

Aktívne opatrenia

Preventívne opatrenia však musíme dopĺňať aj aktívnymi ekologickými ochrannými opatreniami.
Účinné a osvedčené sú najmä pivné lapače, teda fľaše s úzkym hrdlom do polovice naplnené starým pivom, seknutým vínom, ovocnou šťavou alebo iným kvasiacim nápojom a rozvešané po stromoch či vo vinohrade. Treba ich však kontrolovať a vymieňať. Takto sa zbavíme veľkej časti ôs, sršňov, múch.
Feromónové lapače obsahujú sexuálny atraktant, ktorý láka párenia chtivý hmyz, ktorý sa potom prilepí na lepom natretý lapač. Jednotlivé druhy sú určené zvlášť na obaľovače (zemolezový, slivkový, broskyňový, hrachový, jablčný, pásový, kôrový, mramorovaný).

Svetelné lapače sú lampy s podstavenou nádobkou s vodou. Svetlo priláka večer a v noci lietajúci hmyz, ktorý po náraze na lampu spadne do nádobky.

Výskyt vrtivky čerešňovej môžeme potlačiť aj tak, že ihneď, ako popadajú červivé čerešne pod strom, ich pozbierame a skompostujeme zmiešané s vápnom, aby sa červíky nestačili zavŕtať do zeme, v ktorej prezimujú a v čase zrenia čerešní z nich vyletia muchy vrtivky. Červíky zo zeme nám pomôžu vyzbierať aj sliepky.

Proti voškám môžeme zasiahnuť silným prúdom vody alebo ich postriekame slabým roztokom mazľavého mydla.


 Hryzce a hraboše napáchajú veľa škody najmä na stromoch. foto: thinkstock.com

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Komentáre

  1. prvy.karol says:

    Na krtka som vyskúšal všetky možné rady. Naftové handry do dier, kože a kosti zo zavináčov, sýrne knoty, platové flaše na kovových tyčkách aby sa hluk z nich prenášal kovom do zeme, elektronické plašiče cenovo dosť drahé a nezaberalo z tohoto NIČ. Z menšej záhradky kde som mal paradajky a papriku sa mi ho podarilo dostať až po zbere úrody alebo na jar po zasadení plánt a ujatí až keď som začal polievať slepačím trusom namočeným vo vode a nechal som ho vo vode vyzrieť asi 2 týždne -a milý krtko zmizol. Ale vo veľkej trávnatej záhrade (humne) zaberá len motyka ráno medzi 07,00 až 08,00 a popoludní okolo 17.00 – 18.00 hod.

    1. Na krtka mam osvedcene petardy tie mega tresk, odhrniem hlinu najdem dieru zapalim petardu, vlozim do diery a prikryjem napr. lopatou. Pomaha to – vyuzivaju to aj firmy pri pestovani travnikov. Inac ked som na travnik pouzil vykvaseny slepaci trus rozriedeny potom s vodou tak na niekolkych metrov stvorcovych som naratal cca 50 krtincom. Proti hryzcom a hrabosom ucinkuje iba PHOSTOXIN.
      Peter

      1. Neviem, prečo sa stále robí reklama na nezmyselné odpudzovače, plašiče, atď. Kde sa na nete pozriete na skúseností ľudí, nik by ich nikdy nechcel. Urob si sám – časopis s dobrými radami? Sám si neviem poradiť s hrabošmi a hryzcami a tak sa zdá, že sa s nimi budem musieť naučiť žiť. Rady, ako kúpa prípravku, ku ktorému sa nik nedostane, alebo ktorý môže zabiť okrem škodcu časť dediny tiež nie sú na mieste. Veľmi by som ocenil skutočne osvedčené spôsoby, aby aj čitateľ z toho niečo mal a nie len zbytočne zabité hodiny pri počítači.

      2. Máme v záhrade 3 ks veterných vrtuliek – také z Dráčika a tie nám za celý rok s úspechom odplašili aj hraboše a hlavne krtkov.

      3. ja mam sklenik ma asi sa tam drzia nevedele som si rady.mam kvalitne nizkokmenne jablonky-skoda ich.poradily mi kukuricu.vyskusala som a vyzera to dobre.skoro na jar vysejem v skleniku kukuricu v maji ku kazdemu stromku zasadim 4-5 korienkov a necham rast.nechavam to aj cez zimu.za 3 roky nezahynul mi ani jeden strom ani na okoly nie su dieri.kukuricou si chranim aj dalsie rastliny co mi na nich zalezi.asi im ta kukurica smrdi.lebo dalej 5-7 metrov dieri su.ta zahrada nevyzera bohvie ako stou kukuricou ale ja som uz dala kopu penazi na otravu a nepomohlo.slivky,hruska,jablon posli.

      4. Voľakedy keď som bol malý chlapec,tak si pamätám že stará mama dávala do dier po krtkoch kus karbidového vápna to trochu polila vodou a zahádzala dieru zeminou
        v chodbičkách sa šíril acetylén a ten vyhnal krtka,bolo to vždy účinne,len neviem kde dnes zohnať ten karbid ak by niekto vedel budem rád keď mi odpíše. Lebo aj môj známy má problém s krtkom.

      5. Aho Peter,
        posielam link na objednanie si karbidu, majú tam aj videjko s návodom. Inak už som pred niekoľkými dňami reagoval na Tvoj dotaz, neviem prečo zmizol. Inak, vďaka za tip, ak zaberie aj na mojich krtkov v záhradke a v synovom trávniku budem sa veľmi tešiť. Rozhodne si ten karbid objednám.

        http://www.lacnepostreky.sk/pripravky.proti.hlodavcom/karbid.vapnika.cac2?gclid=CLf84vvyh8MCFYgewwodJJUA9w

      6. Okolosediaci says:

        Karbid som videl pred tyzdnom v Hornbachu …

      7. karbid dostanete v každej predajni záhradkárských potrieb a semien tam som ho nakupoval každý rok .

      8. Mne solar. elek. odpudzovač pomohol. Krtko sa odsťahoval.

      9. Po mnohých márnych pokusoch sme zistili, že už aj v Čechách (v Nemecku, Rakúsku, Maďarsku aj v Polsku) sa dá kúpiť Polytanol ….. je to výbušný plyn, ale dedinu nevyzabíjate, a to ani čiastočne 🙂

      10. záhrada nitra says:

        Dobrý večer!..poprosím o radu. Mám plnú záhradu hrabavky škvrnitej.Minul rok mipožrali takmer všetky zemiaky pod zemou. Ako sa ich mám zbavi?..Ďakujem za každú radu.

      11. Prosim o radu ked zozeniem phostoxin potrebujem vynicit hryzca vodneho n.a. ploche 30 arou he to tam as I premnozene p oradte mi p rosim

    2. Na krtkov u mňa zabral recpet:
      urobiť zásmažku (olej+múka) a následne pridať nadrobno rozbité sklo, najlepšie z vypálenej starej žiarovky. Následne dať za lyžičku do každej diery pod krtincom. Potom sa už len stačí kochať rovným perkným trávnikom a z času na čas sa zamyslieť nad tým, ako vie kombinácia zásmažky a skla smrdieť krtkom viac než nafta, benzín, sírne knoty, dymovnice……….

  2. Keď som začal bývať v novom dome, tak prvý týždeň som mal trávnik v katastrofálnom stave, potom som si presťahoval psa a odvtedy sa nedeje nič, okrem toho, že zadrhne každú mačku čo k nám príde od susedov..

  3. emil čahoj says:

    mám problém s medvedíkom

  4. krt_je_skodca says:

    tiež sa mi osvedčili vrtulky z plastovej flaše na tenkom železnom prúte strčenom 1 m v zemi

  5. Dobrý večer prosím o radu vlani som zasadil ovocné stromky dnes som všetky vykopal na všetkých boli obžrate korene. Aký škodca to spôsobil a ako ho zviklidovať. Ďakujem pekne.

    1. ODPOVEDAŤ 04.12.2016
      Podľa popisu obžratie koreňov spôsobili hryzec vodný alebo hraboš poľný. Hryzec vodný žije najmä v blízkosti vodných plôch, na zamokrených pôdach. Obhrýza korene zemiakov, koreňovej zeleniny, hľuzy, cibule rôznych okrasných rastlín, korene ovocných stromov obžiera najmä v zime. Otvory chodbičiek hneď zahrabáva. Hraboš poľný žije na poliach, poškodzuje najmä poľné plodiny, ale v zime si pochutí aj na ovocných stromoch. Otvory do chodbičiek necháva otvorené. Na rozdiel od hryzca obžiera však len koreňový kŕčik tesne nad pôdou. Proti obom škodcom možno použiť návnady, ktoré účinkujú ako požerové a dýchacie jedy Quickphos Pellets 56 GE alebo Quickphos Tablets 56 GE. Na mechanickú ochranu proti hryzcovi možno vystlať jamu hustejším drôteným pletivom, proti hrabošom obaliť kmeň vhodným chráničom už tesne pri pôde.

  6. Prestante rozširovať blud o indickom bežcovi !!! Je to kačka, a žerie slimáky tak ako VŠETKY OSTATNÉ KAČKY !!! Netreba kupovať predražené indické bežce, stačí obyčajná lacná brojlerová kačka, tá vyžerie slimáky rovnako a možno aj lepšie ako indický bežec. Dôvod je ten, že kačka ako druh je všežravec, žerie rastlinnú ako aj živočíšnu potravu. A to by si pán inžinierik mohol vedieť.

    1. akurát že tá brojlerová kačka zdubasí svojou váhou všetko a je to ako píšeš všežravec, teda skŕmi všetko
      indický bežec má necelé 2kg dospelý jedinec, je štíhly a prioritne je to mäsožravec, teda ak bude mať dostatok mäsa, záhrada ho nezaujíma
      takže nemudruj

  7. mária šlauková says:

    ničo mi zožerie kačicu a nechá iba hlavu vie niekto čo to môže byť a ako sa toho zbaviť?

  8. určite to je kuna , ta si urobila hody a možno aj mladé nakrmila

  9. Sklo do záhrady nikdy nedávajte sú to bludy , sklo sa vám obalí s blatom a nie je vôbec účiné akurat časom budete zbietať zo záhrady sklo a nie úrodu

  10. Zabudlo sa na staré časy ked vápnili záhrady nehaseným vapnom pred orbou , to dezinfikuje pôdu a znici veľa skodcov v zemi je to dobre aj kôli slimakom

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.