Ako vyhnať zo záhrady krtka, hraboše a ďalších škodcov

Mnohé zo záhradných škodcov sú také agresívne (a navyše sa lavínovite množia), že neraz dokážu urobiť veľkú škodu na pestovaných rastlinách a tak donútiť záhradkára buď so záhradníčením skončiť, alebo nemilosrdne proti nim využívať chemické jedy. Dá sa to však aj inak.

Galéria

Podzemní návštevníci

Invázny výskyt podzemných škodcov podporuje vhodné prostredie s malým množstvom ich prirodzených predátorov (ničených najmä rozsiahlou chemizáciou – sovy, dravé vtáky, hady, lasice, kuny a podobne), ale predovšetkým sa im darí tam, kde majú dostatok potravy (zanedbané polia, mokriny). Medzi tie najnebezpečnejšie patrí najmä hryzec vodný (známy ako krysa vodná) a tzv. malé hraboše, teda hraboš poľný a hraboš močiarny. Ide o bylinožravé hlodavce. Medzi ne sa omylom často radia aj hmyzožravé živočíchy, ako sú krty, ježkovia a piskory, teda cicavce, ktoré sa živia hmyzom, červami, slimákmi a inými živočíchmi škodiacimi rastlinám. Nepatria k škodcom, naopak, sú našimi užitočnými pomocníkmi. Len s krtom sú občas problémy. Aj keď nežerie rastliny, podrýva ich a vytvára krtince, ktoré sú na trávniku, v skalke, fóliovníku či medzi hriadkami naozaj nežiaduce. Krtka sa snažíme odpudiť alebo chytiť a odniesť do prírody, prípadne mu skúsime dajakou podzemnou bariérou zamedziť vstup na vymedzené územie. Paradoxom však je, že krt je súčasne aj akýmsi indikátorom kvalitnej humusovej a živej úrodnej pôdy.

Pri potláčaní či regulácii týchto podzemných návštevníkov v záhrade je však neraz problémom podľa dier a kopčekov vytlačenej hliny identifikovať, či ide o chráneného krta, hryzce alebo hraboše. Rozdiely v pôdnych stopách, ktoré zanecháva vodný hryzec a krt, sú uvedené v tabuľke.

Kolónie hraboša poľného a močiarneho spoznáme podľa husto rozsiatych nezakrytých dier na povrchu pôdy, spojených povrchovými cestičkami. Pôda vyzerá ako prekyprená. Chodby majú kruhový prierez s priemerom 4 cm. Pôda okolo dier je roztrúsená, hraboše nevytvárajú krtince nad dierami. V okolí sú rozhryzené steblá tráv a listy, často sa tu nachádza aj trus. Hraboše škodia najmä ovocným stromom, pričom hraboš močiarny napáda aj iné listnaté a ihličnaté stromy. Pre oboch je typická prstencovito ohryzená kôra konárov a kmeňov v blízkosti nory; hraboš močiarny škodí aj ohrýzaním hlavných koreňov drevín. Hraboš poľný uprednostňuje otvorenú, nie veľmi vlhkú trávnatú obývanú krajinu – oráčiny, lúky, pasienky, záhrady; hraboš močiarny zasa vlhké trávnaté lúky a pasienky či zatrávnené lesné kultúry.

Čím sa živia, ako škodia

Hryzec vodný

Chutia mu čerstvé šťavnaté korene ovocných stromov (uprednostňuje jablone naštepené na podpníkoch M 9, M26), nepohrdne ani dubmi, topoľmi či ružami. Ihličnanom ohrýza kôru. Obľubuje aj mnohé druhy zelenín, napríklad koreňovú, kapustovú, neobíde ani zemiaky, vinič, obilie, slnečnicu, šalát, jahody či repu. Nebezpečné je jeho zimné ohrýzanie mladých jabloní, po ktorom na jar nepučiace stromčeky zo zeme len ľahko vytiahneme bez koreňov. V zime zasa ohrýza pod snehom kôru z kmeňov stromov. Denne skonzumuje 60 až 100 g čerstvej potravy. Pretože žije väčšinou skryto, teda pod zemou, neraz zistíme jeho prítomnosť až podľa škôd na stromoch či zelenine.

Hraboš poľný

Okrem podzemných častí rastlín sa živí aj tými povrchovými a semenami. Žerie cukrovú repu, zemiaky, koreňovú zeleninu, jahody, kvetinové cibuľky a hľuzy. Veľké škody môže narobiť na trávnikoch a pasienkoch. Obžiera aj korene ovocných stromov, najmä jabloní. Takisto si pochutí na koreňoch okrasných drevín. V zime pod snehom prstencovito ohrýza kmene starších stromov tesne nad základom kmeňov, čím ich dokáže úplne zničiť.

Hraboš močiarny

Počas vegetácie žerie najmä steblá a listy ľahko stráviteľných rastlín, ale aj mach a semená tráv. Po prvých mrazoch prstencovito ohrýza najmä kôru mladých ovocných a lesných stromov, ako sú javor, topoľ, vŕba, jarabina, hrab, jelša či smrekovec. Mladé stromčeky odhryzne tesne pri zemi, mladé kmene stromov ohryzie a ošúpe z kôry až do výšky 20 cm. Chutia mu aj mladé výhonky borovíc a smrekov.

 Hryzce a hraboše napáchajú veľa škody najmä na stromoch. foto: thinkstock.com 

Ochrana pred hryzcom a hrabošom

Prevencia
• najprirodzenejšou prevenciou sú prírodní predátori týchto škodcov: sovy, dravé vtáky, kuny, lasice, tchory, líšky, mačky, sčasti ježkovia, hady; musíme im však vytvoriť podmienky na hniezdenie či zimovanie
• tieto škodce nemajú rady, keď im niekto neustále narúša ich nory a chodbičky, preto sa vyhýbajú sústavne obrábaným väčším plochám (malé okopávané hriadky s okolitým trávnikom im však neprekážajú)
• takisto sa vyhýbajú spásaným a nízko koseným plochám
• dobrým opatrením až do času úplného vyhnania týchto škodcov v záhrade je vysádzanie ovocných a okrasných drevín na jar do uzavretých košov z pozinkovaného pletiva s okami veľkými maximálne 15 mm; občas sa korene vysádzaných drevín obaľujú sklenou vatou, čo je síce, účinné, ale pre človeka nebezpečné
• okrasné cibule a hľuzy je takisto vhodné vysádzať do drôtených alebo plastových košíkov zapustených do zeme

Pachové a repelentné bariéry
• ich cieľom je odpudzovať alebo vyháňať hryzce a hraboše zo záhrady (účinkujú aj na krty)
• niektoré rastliny majú repelentný (odpudivý) účinok, napríklad korunka kráľovská, cesnak, cibuľa, narcis, mliečnik, smohla, komonica, čierna ríbezľa či baza
• upchať diery listami čiernej ríbezle, tuje, orecha, cesnaku, cibule, žihľavy alebo handrou napustenou benzínom či petrolejom
• pri sadení stromčekov a kríkov dať do pôdy odpudivý prípravok z gáfru alebo naftalínové tabletky
• účinný je aj doma pripravený biologický odpudivý kokteil: zmiešame dva diely srvátky s jedným dielom cmaru, necháme štyri dni kvasiť a potom po šálke vlejeme do dier škodcov

Zvukové plašiče
• odpudzujú aj krtkov
• šikmo, hrdlom proti vetru, sčasti do zeme nad dieru zahrnuté fľaše – vietor vytvára v ich hrdle piskľavý zvuk
• elektrické infrazvukové plašiče s frekvenciou kmitov pod 20 Hz alebo ultrazvukové plašiče s frekvenciou od 4 do 20 kHz napájané napríklad solárnymi bunkami

Slimáky

Sú vítané v detských rozprávkach, v záhrade však určite nie. Pre zeleninovú záhradu sú doslova pohromou, najmä tie bez domčeka – slizniaky či slizovce. Najjednoduchšie a zároveň najcitlivejšie riešenie je nechať prírodu usmerniť slimačiu populáciu pomocou zvieracích priateľov (ježkovia, krty, piskory, jašterice, hady, žaby, plchy, vtáky, ale aj niektoré chrobáky, napríklad drobčík cisársky, drobčík čierny či bystrušky).

Ak sa nám do záhrady slimáky predsa len nasťahovali, skúsme najprv potlačiť slimačiu explóziu odskúšanými nechemickými metódami. Najprv sa však pozrime na to, čo vlastne podporuje premnoženie týchto mäkkýšov. Prehustená, málo presvetlená záhrada a jej pôda udržujú dlho cez deň vyššiu rosnú vlhkosť, čo slizniakom vyhovuje, takisto aj vysoký a málo kosený trávnik. Neporiadok v záhrade, kopy neskompostovaného a nezlikvidovaného odpadu sú vhodné úkryty pre slimáky. Podobne pôsobí aj zle ošetrovaný, neprehadzovaný kompost. Mulčovanie zeleniny alebo jahôd vo vlhšej mikroklíme záhrady skosenou trávou a vytrhanými rastlinami je tiež dobrým úkrytom a množiarňou pre slizovce, preto uprednostňujeme mulčovanie kompostom, rašelinou, a kde sa dá, aj kôrou a štiepkou.

Dobrá rada
Vodná bariéra vytvorená okolo hriadky napríklad zo strešného odkvapového žľabu a napustená vodou je pre všetkých záhradných mäkkýšov nepriechodná.

Včely sú vítanými pomocníkmi v záhrade. Preto ich treba chrániť.

Ako na slizniaky

Proti slizniakom sa osvedčila domáca hydina, konkrétne chov indického bežca, druhu kačice, ktorá snáď jediná vyhľadáva a s chuťou konzumuje slizovce, len musí mať vždy prístup k vode na očistenie zobáka od nalepeného slizu.

Ďalšou možnosťou je vytváranie odpudivej rastlinnej bariéry pomocou vysadenia repelentných rastlín okolo zeleninovej hriadky alebo priamo do medziradia medzi zeleninu. Medzi rastliny, ktoré slizniaky neznášajú, patria napríklad čistec, nevädza, platykodon, pečeňovník, jastrabník, alchemilka, geránium, lomikameň, modrenec, pivoňa, flox, púpalka, rožec, veternica, iberka, turan, túžobník, vratič a vrbina. Okrem týchto rastlín môžeme využiť aj odpudivú silu niektorých zelenín a korenín, ako sú čakanka, cesnak, pamajorán, špargľa, valeriána, tymian, rozmarín, saturejka, jazmín, levanduľa, rododendron, starček, ľubovník, vres, vresovec či buxus.

Návnadové lapače vytvoríme tak, že na voľnú záhradnú pôdu položíme večer dosky podložené malými kamienkami, aby medzi nimi a pôdou zostala malá medzera, do ktorej môžeme vložiť chutnú návnadu, ako sú listy šalátu či plátky surových zemiakov. Skoro ráno dosky odložíme, slizniaky pozbierame a dáme ich skŕmiť hydine alebo ich odnesieme ďaleko na lúku.

Plechové alebo plastové oplotenie hriadky vyrobíme z asi 20 až 30 cm širokého pásu z vybraného materiálu, ktorým hriadku ohradíme zo všetkých strán. Ohradu zapustíme do zeme do hĺbky 7 cm a vrchný okraj v šírke asi 5 cm vyhneme smerom von z hriadky pod uhlom 45°.

Pozitívny vplyv vtáctva je pre záhradný ekosystém nenahraditeľný. Preto k ochrane pred vtákmi pristupujme opatrne. foto: thinkstock.com

Vtáci v záhrade

Preventívna ochrana pred škodlivým pôsobením niektorých vtákov spočíva v jednoduchých krokoch, napríklad v uzavretom kŕmení chovanej hydiny tak, aby sa ku krmivu vtáky nedostali, či zimnom prikrmovaní vtákov v osobitnom kŕmidle.

Ak chceme chrániť plody drevín, ktoré vtáky obľubujú, je vhodné vytvoriť okolo nich sieťovú ochrannú bariéru. Odporúča sa vysadiť ich k stene budovy či plotu naplocho. Pri tomto riešení použijeme nižšie, menej intenzívne rastúce druhy a odrody, aby sme mohli celé steny alebo plošné výsadby úplne uzavrieť do ochrannej netkanej textílie alebo sieťoviny s drobnými okami. Siete naťahujeme v dostatočnom časovom predstihu pred dozrievaním plodov. Takisto je vhodné vysadiť v záhrade náhradné ovocné dreviny, ktoré môžu vtáky odlákať od ovocných drevín v záhrade, čím zmenšíme ich sústredenie sa na naše záhradné plody, hoci sú chránené sieťami. Súčasne takto zabezpečíme vtákom aj dostatok sacharidov v potravinovej ponuke v našej lokalite.

V krajnom prípade nepestujeme v záhrade ovocné druhy, ktoré sú enormne napádané vtákmi, napríklad, ak sú prednostne napádané červené ríbezle alebo čerešne, pestujme radšej biele alebo čierne ríbezle či výborné starodávne biele čerešne – belice.

Rôzne zvukové plašiče sú len krátkodobo účinné, vtáky si rýchlo na ne zvykajú. Účinnejšie sú lesklé predmety zavesené v korune stromu, ktoré sa vo vetre pohybujú a „blýskajú“, napríklad zavesené CD alebo staniolové či alobalové pásiky.

Prírodná symbióza. foto: thinkstock.com

Odborník radí
Pavučinou opradené hniezda húseníc na ovocných stromoch čo najskôr odrežeme a spálime. Účinné sú aj mnohé rastlinné bezchemické postreky pripravené vo forme zákvasu, odvaru, nálevu z vybraných biologicky účinných rastlín.

Regulácia hmyzu

Používame také pestovateľské opatrenia, ktoré nevytvárajú vhodné životné podmienky hmyzím škodcom, napríklad neprehnojujeme rastliny dusíkom, ktorý silno podporuje rast mladých, jemných a šťavnatých výhonov a listov, ktoré sú pre hmyz mimoriadne lákavé a podporujú jeho množenie. Rastliny udržujeme v dobrej kondícii aj dostatočným draselným, vápenatým, horečnatým biohnojením (kompost obohatený mletým dolomitom, drevným popolom a stopovými prvkami). Urýchľuje vyzrievanie a spevňovanie rastlinných pletív, tie sú pre hmyz menej lákavé.

Vysádzame také ovocné druhy a odrody, ktoré sú menej napádané hmyzími škodcami, napríklad pri čerešniach uprednostňujeme skoršie odrody, ktoré unikajú náletu vrtivky čerešnovej spôsobujúcej červivosť (srdcovky ’Rivan‘ a ’Karešova‘, prípadne polochrupka ’Burlat‘).

Takisto je vhodné vysádzať také ovocné odrody, ktoré vytvárajú menšie a nižšie koruny stromov, z ktorých môžeme potom ľahšie vytvarovať stenové formy a ktoré sa dajú ľahšie chrániť ochrannými sieťami nielen proti vtákom, ale aj proti niektorému škodlivému hmyzu. Z čerešní je takouto odrodou so skorým nástupom rodivosti (už v druhom roku) napríklad odroda ’Vic‘ s tmavočervenými plodmi odolnými aj proti praskaniu.

Pri zelenine sú účinné aj tzv. zmiešané výsadby s využitím repelentne (odpudzujúco) pôsobiacich rastlín či zakrytie ochrannou netkanou textíliou.

 Pozitívny vplyv vtáctva je pre záhradný ekosystém nenahraditeľný. Preto k ochrane pred vtákmi pristupujme opatrne. foto: thinkstock.com

Aktívne opatrenia

Preventívne opatrenia však musíme dopĺňať aj aktívnymi ekologickými ochrannými opatreniami.
Účinné a osvedčené sú najmä pivné lapače, teda fľaše s úzkym hrdlom do polovice naplnené starým pivom, seknutým vínom, ovocnou šťavou alebo iným kvasiacim nápojom a rozvešané po stromoch či vo vinohrade. Treba ich však kontrolovať a vymieňať. Takto sa zbavíme veľkej časti ôs, sršňov, múch.
Feromónové lapače obsahujú sexuálny atraktant, ktorý láka párenia chtivý hmyz, ktorý sa potom prilepí na lepom natretý lapač. Jednotlivé druhy sú určené zvlášť na obaľovače (zemolezový, slivkový, broskyňový, hrachový, jablčný, pásový, kôrový, mramorovaný).

Svetelné lapače sú lampy s podstavenou nádobkou s vodou. Svetlo priláka večer a v noci lietajúci hmyz, ktorý po náraze na lampu spadne do nádobky.

Výskyt vrtivky čerešňovej môžeme potlačiť aj tak, že ihneď, ako popadajú červivé čerešne pod strom, ich pozbierame a skompostujeme zmiešané s vápnom, aby sa červíky nestačili zavŕtať do zeme, v ktorej prezimujú a v čase zrenia čerešní z nich vyletia muchy vrtivky. Červíky zo zeme nám pomôžu vyzbierať aj sliepky.

Proti voškám môžeme zasiahnuť silným prúdom vody alebo ich postriekame slabým roztokom mazľavého mydla.

 Hryzce a hraboše napáchajú veľa škody najmä na stromoch. foto: thinkstock.com

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.