Ako sa stať včelárom? Koľko to stojí, čo všetko treba zvážiť a s čím začať

Včelárstvo sa dnes teší veľkej obľube. Aj medzi obyvateľmi miest, mladými ľuďmi a záhradkármi je veľa záujemcov, ktorí sa pohrávajú s myšlienkou stať sa hobby včelármi. Opýtali sme sa teda odborníka – včelára, čo všetko treba zvážiť a ako začať.

Med od vlastných včiel. To je asi sen každého, kto chce byť čo najviac sebestačný. Včelárstvo je veľmi pekné hobby. Nemali by ste s ním však začínať bez potrebných znalostí. S týmto vám môže pomôcť Slovenský včelársky zväz, ktorý usporadúva rôzne vzdelávacie kurzy, alebo sa môžete vydať po vlastnej vzdelávacej ceste. Ak už budete vedieť, ako na to, chov včiel vám nezaberie veľa času ani priestoru. Za predpokladu, že sa nevyskytnú problémy, ako sú choroby alebo iné pohromy. Práca hobby včelára všeobecne zahŕňa pravidelnú kontrolu a starostlivosť o včelstvá, a to od jari do jesene približne raz za 10 dní, ako aj medobranie 3- až 4-krát do roka.

Skôr ako začnete

Kto môže chovať včely a s akou legislatívou musí začínajúci včelár počítať?

Včely môže chovať v zásade každý. Ak sa chcete stať hobby včelárom, odporúčal by som absolvovať kurz pre začínajúcich včelárov (SOŠ Pod Bánošom, Banská Bystrica) najmä tým, ktorí nemajú vo svojom okolí skúseného včelára, ktorý by im vedel poradiť.

Čo všetko musí začínajúci hobby včelár zvážiť, ak chce začať chovať včely?

V prvom rade je dôležité zvážiť umiestnenie úľov s včelstvom. Chovať včely je možné aj vo vlastnej záhrade, avšak v tomto prípade je namieste oboznámiť o tom susedov a opýtať sa ich, či s tým súhlasia. Záleží totiž aj na povahe včelstva, ako sa bude správať. Niektoré môže byť ostrejšie, iné zas pokojnejšie, čo nemožno odhadnúť dopredu. Včely medonosné nie sú divé zvieratá, boli vyšľachtené, aby boli mierne. Ak s nimi zaobchádzate pokojne, nepichnú vás. Život včelára je však málokedy úplne bez žihadiel. Odborníci preto odporúčajú, aby sa každý nový včelár dal otestovať, či netrpí alergiou na včelí jed.

Koľko práce si vyžaduje hobby včelárenie?

Na jar, už od polovice marca, keď je pekné počasie, sa začína obdobie včelárenia. Vtedy sa robí prvá prehliadka včelstiev, pri ktorej sa skontroluje stav zásob a či matka ploduje. V tomto období stačí ísť k úľom raz za dva až tri týždne. Od konca apríla až do polovice júna však práce okolo úľov pribúda a treba k nim ísť raz za 7 až 14 dní, pretože v tomto období hrozí, že sa vyroja. Je potrebné im dať „robotu“ – do úľov povkladať medzistienky alebo stavebné rámiky (začína sa znáškové obdobie) a, samozrejme, sledovať, či je zdravotný stav včelstva v poriadku. Zimné obdobie včelár využije na prípravu úľov a rámikov na novú sezónu – práce na včelnici je málo. Najviac času zaberie obdobie medobrania.

Akú plochu potrebujem na chov včiel?

Z pohľadu úživnosti včelstva sa počítajú zhruba 2 až 4 včelstvá na 1 hektár nektárodajných rastlín. Ak chcete zriadiť úle mimo vlastného pozemku, potrebujete na to súhlas majiteľa, samozrejme, to platí aj pre les a lúku. Okrem miesta pre včely potrebujete aj miesto na zber medu, pretože na odstreďovanie, miešanie a plnenie medu potrebujete čistú a ľahko čistiteľnú miestnosť. Ak je pozemok menší ako 200 m², chov včiel sa neodporúča.

Ak mám súhlas majiteľa na umiestnenie úľov na jeho pozemku, sú rozhodujúce aj svetelné podmienky, prípadne svetové strany, na ktoré jednotlivé úle rozmiestniť?

Ideálne je mať úle umiestnené v polotieni. Na priamom slnku sa úle vnútri prehrievajú a robotnice, ktoré by mohli za priaznivých podmienok pracovať, musia úľ vetrať. V takomto prípade sa znižuje výnosnosť. Ak na pozemku prirodzený tieň stromov chýba, treba vytvoriť umelý tieň. Okrem svetelných podmienok treba prihliadať aj na orientáciu a vletové otvory nasmerovať na južnú stranu. Osobne preferujem východnú stranu, aby mohli moje včely vylietať z úľov skôr s ranným slnkom. Z vlastnej skúsenosti však viem, že včely, ak je pre ne výhodné vyletovať z úľa zo severnej strany, s tým nemajú žiadny problém.

S akými počiatočnými nákladmi treba počítať?

Začínajúci včelári môžu počítať so štartovacím kapitálom okolo 1 200 až 1500 eur – ten zahŕňa oblečenie a príslušenstvo, úle (cca 100 €/ks), včelstvo (12 – 15 €/rámik). Ďalej je dobré si zadovážiť vlastný medomet na odstreďovanie medu z rámikov (cca 400 €). Väčšina hobby včelárov si však postupne zaobstaráva príslušenstvo z druhej ruky prostredníctvom bazára či kontaktov vo svojej včelárskej organizácii.

Existuje finančná pomoc pre včelárov formou dotácií? Ak áno, ako ich získať a na čo všetko ich možno použiť?

Samostatne hospodáriaci roľníci (profesionálni včelári) si dotácie vybavujú sami za seba. Hobby včelári organizovaní v Slovenskom zväze včelárov tieto dotácie môžu získať prostredníctvom zväzu, a to napríklad na nákup medometu, alebo kočujúci včelári napríklad na krovinorez či prívesný vozík. Je to však ohraničené sumou viac ako 100 €.

Každý zaregistrovaný včelár dostáva dotáciu na liečivo vo výške 1 € na jedno včelstvo. Je to však málo, pretože pri súčasnej ekonomickej situácii to celkové výdavky na liečivá nepokrýva. Ak chce však túto či inú dotáciu získať, musí nákup liečiv či medometu vydokladovať. Ak si niekto kúpi kyselinu mravčiu ako tzv. bioliečivo a nemá doklad, príspevok nedostane.

Včelstvo

S koľkými včelstvami odporúčate, aby hobby včelári začínali?

Odporúčal by som, aby si začínajúci včelári zadovážili minimálne dva úle, ideálne tri, čiže dve až tri včelstvá. Keď máte tri, je šanca, že jedno vám prežije a v prípade úhynu zvyšných dvoch včelstiev si z neho môžete namnožiť ďalšie.

Odkiaľ si zadovážiť včelstvo?

Možností je niekoľko. V čase rojenia, keď uletí roj a nájdeme ho. Tu však platí tzv. rojové právo, čo znamená, že roj patrí včelárovi. V takomto prípade je teda namieste dohodnúť sa priamo s ním na odchyte roja. Ďalej sa robí tzv. odloženec – umelo vytvorený roj. Tretia možnosť je zadovážiť si celé včelstvo (8 – 10 rámikov) od včelára. Dôležité je, aby vám k nemu dal aj sprievodný doklad (kópiu) o vykonaní rozboru meliva – dôkaz, že včelstvo bolo vyšetrené na mor včelieho plodu a zároveň, že nepochádza z ohniska alebo ochranného pásma nebezpečnej nákazy.

Ako registrovať chov včiel?

Po obstaraní včelstiev si musí chovateľ zaregistrovať včeliu farmu, a to do siedmich pracovných dní, a zároveň v tejto lehote aj zahlásiť chov včiel. Na webovej stránke (www.pssr.sk) na tento úkon nájdete dve potrebné tlačivá CEHZ pre včely, s ktorými zájdete na veterinárnu správu, kde vám ich potvrdia. Z oboch tlačív odporúčam urobiť si kópie a originály poslať na CEHZ (centrálna evidencia hospodárskych zvierat) do Žiliny. V priebehu dvoch až troch týždňov bude chovateľovi následne zaslaná registrácia farmy a chovu včiel.

Ako sa postupuje v prípade, že je vo včelstve podozrenie na mor včelieho plodu?

Veterinárny lekár alebo poverený asistent úradného veterinárneho lekára vykoná klinickú prehliadku včelstva (všetkých včelstiev vo včelnici) a pri podozrivom plodovom pláste vyreže vzorku 10 × 15 cm, ktorú zašle cestou miestnej príslušnej RVPS do Dolného Kubína na laboratórne vyšetrenie. V prípade, že sa potvrdí nákaza morom včelieho plodu, RVPS nariadi likvidáciu včelstiev, ktoré sú pozitívne, a úle a ostatný materiál sa spália. Pôda a nespáliteľný materiál sa dezinfikuje. V ohnisku nákazy a v jeho okolí – približne 3 km – sa vytvorí ochranné pásmo. V tomto okolí je zakázaný presun včelstiev až do zrušenia prijatých opatrení, spravidla je to na ďalší rok a za predpokladu, že sa v ochrannom pásme neobjaví nové ohnisko. V prípade, že u včelára sa pri následnej kontrole znovu nájde pozitívne včelstvo, nariadi sa uňho likvidácia všetkých včelstiev vo včelnici. Tieto drastické opatrenia sa vykonávajú z dôvodu vysokej odolnosti spór moru včelieho plodu a z dôvodu prevencie pred nekontrolovaným šírením tejto nebezpečnej nákazy.

Rojenie

Rojenie je prirodzené množenie včelstva, z ktorého mávajú včelári obavu. Kedy prebieha?

V čase rojenia vyletí z úľa zhruba polovica včelstva – stará kráľovná matka v sprievode niekoľkých tisícok robotníc, ktorá si hľadá nové hniezdo na pokračovanie vo svojom cykle. V úli zostáva dostatok včiel a niekoľko materských buniek, z ktorých vzídu nové matky. V úli však môže byť len jedna matka, preto zvíťazí tá silnejšia. Roj, ktorý uletí z úľa, sa zvykne usadiť na najbližších stromoch v okolí úľov. Ak sa včas nechytí, môže uletieť a prichádzate tak o svoje včelstvo. Včelári sa teda snažia, aby sa ich včelstvo nerojilo.

Ako zabezpečiť, aby sa včelstvo nevyrojilo?

Metód je viacero, ale ani jedna nie je stopercentná. Je potrebné ich vykonávať včas, lebo ak sa včelstvo dostane do rojovej nálady, tak je ťažké tomu zabrániť. Osobne používam metódu, že keď vidím v úli 4 a viac zaplodovaných rámikov vedľa seba, rozdelím ich tak, aby boli vedľa seba 2 alebo 3 rámiky (nie 1 samostatne – v prípade ochladenia hrozí, že by sa plod mohol podchladiť) a medzi rozdelené rámiky vložím medzistienku alebo stavebný rámik. Ak potrebujem uvoľniť miesto v plodisku, aby mala matka kde klásť, 2 rámiky s plodom prenesiem do medníka a miesto nich vložím do plodiska vystavané rámiky alebo medzistienky – podľa potreby. Spravidla dávam vystavať 6 medzistienok, 2-3 do plodiska a ostatné do medníka.

Produkcia medu

Podľa čoho vieme, že med je zrelý a vhodný na stáčanie?

Hovorí sa, že keď je tretina plastu zapečatená voskom (zaviečkovaná), med sa môže začať vytáčať. Niektorí to robia tak, že trhnú rámikom a keď z neho neodprskne, je dostatočne zrelý. Ja bývam medzi poslednými včelármi, ktorí vytáčajú med, radšej ho nechám prirodzene dozrieť. Ak by sa med vytáčal skôr, bude mať vysoký obsah vody a je väčšia pravdepodobnosť, že vám skvasí. Navyše, podľa noriem, kto chce predávať med pod značkou Slovenský med, nesmie mať v mede obsah vody vyšší ako 18 %.

Aký je postup pri získavaní medu z rámikov?

Stáčanie medu sa robí vždy po jeho dozretí v plástoch, spravidla na konci znášky danej nektarodajnej rastliny – repky, agátu, lipy, slnečnice a podobne. Z úľov vyberiem rámiky so zaviečkovaným medom, strasiem a metličkou z nich zmetiem včely, uložím do prepravky a doveziem si ich domov, kde mám na prácu s medom vyhradený čistý priestor. Následne na rámikoch odpečatím vosk zrelého medu (odviečkujem, napríklad pomocou nahriateho noža), poukladám rámiky do medometu a odstredím z nich med. Med vytáčam do antikorových nádob, ktoré sa oveľa ľahšie umývajú než plastové. Z nich ich potom cez cedidlo prelievam do väčších 40-litrových nádob. Zbavím sa tak drobných nečistôt v mede. Až potom ho prelievam do menších pohárov na predaj.

Pripravila: Jana Komadelová
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: Časopis Urob si sám