Prečo sú pre záhradkárov dôležité včelárske rastliny?

17. apríla 2017 Diskusia (1)

Vysadiť včelárske rastliny je výhodné nielen pre včelára, ale najmä pre záhradkára. Môžeme nimi nalákať do záhrady včely, vytvoriť im lákavé prostredie, aby najmä v obdobiach kvitnutia úžitkových rastlín prilietali opeliť ich a zaistili nám tak podstatne vyššiu a kvalitnejšiu úrodu.

Galéria

Včelárske rastliny nepestujeme jednoúčelne, teda len pre včely. Ich využitie je mnohostranné. Môžu byť súčasťou okrasnej výsadby, dajú sa využiť najmä na vytvorenie voľne rastúcich živých plotov a predelov slúžiacich ako veterná ochrana chúlostivých rastlín, skleníka alebo fóliovníka. Môžu tvoriť zelené kvitnúce steny alebo lemovať chodníky, pohľadovo zakryť kompostovisko alebo priehľad od susedov či z ulice. Navyše, niektoré včelárske liečivé siličné a korenisté rastliny môžu záhradu spríjemniť svojou vôňou.

Divých včiel samotárok a čmeliakov je v našej prírode v dôsledku chemizácie už málo. Vysadením včelárskych rastlín im môžeme zabezpečiť celkom slušný miestny zdroj obživy a prilákať ich tak do záhrady.

Ak sa záhrada s včelnicou nachádza na rozhraní lúky, lesa, v blízkosti vody, na miernom južnom svahu chránenom od severu s blízkym zdrojom bohatej nektárovej či medovicovej paše, budú sa včely cítiť ako v raji. Foto: thinkstock.com

Opeľovacia činnosť a rastliny

Existencia a produkcia našich hlavne rastlinných potravín je bytostne závislá od opeľovacej činnosti včiel a ďalších opeľovačov. Bez nich by mnohé rastliny už neexistovali, lebo by sa nemohli množiť.

Včela si vyberie na zber nektáru taký kvet, ktorý kvitne v dostatočnom množstve, má najvyšší obsah cukru v nektári a má takú stavbu, ktorá jej umožňuje dostať sa bez problémov k nektáriám (miesta na rastline, z ktorých sa vylučujú šťavy s vysokým obsahom cukru – nektár). Niektoré kvety majú pred nektáriami dlhé kvetné rúrky alebo iné zábrany, ktoré si vyžadujú dlhší cuciak, ako majú včely, a preto sú pre ne neprístupné. Takéto kvety ľahšie opeľujú čmeliaky, včely samotárky alebo motýle, v exotických krajinách aj kolibríky.

Nektáriá môžu byť na rastlinách aj inde ako len v kvetoch, napríklad na stopkách listov (čerešne, kalina), na listovej čepeli (pajasan, vika, osika). Včelár to víta, pestovateľ jednoznačne uprednostňuje rastliny s kvetnými nektáriami. Iné rastliny zasa nemajú nektáriá vôbec, sú však pre včely lákavé ponukou peľu alebo medovice produkovanej voškami či látkami potrebnými na tvorbu propolisu (borovica, breza, dub, borievka, smrekovec, jelša, rakytník rešetliakovitý, topoľ). Nektáriá nemajú jastrabina lekárska, skorocel, mak siaty, veternice, ľubovník a väčšina tráv.

Výber včelárskych rastlín

Pri výsadbe včelárskych rastlín v záhrade musíme brať do úvahy nielen potreby včiel, ale aj pôdne a klimatické podmienky lokality, ako aj záhradkárske zámery pestovateľa. Dobré je urobiť si najprv prehľad potenciálnych včelársky produktívnych rastlín v záhrade i v jej okolí. Podľa toho odhadneme, či bude dostatok peľu i nektáru na celoročné pokrytie potrieb včelstiev, a určíme, aké peľo- alebo nektarodajné rastliny budeme dosádzať. Vybrané rastliny by mali byť dostatočne odolné proti škodcom a chorobám, aby sme ich nemuseli chemicky ošetrovať a ohrozovať tak životné prostredie, včely a v konečnom dôsledku aj seba samých.

Najmä plodová zelenina je vo veľkej miere závislá od hmyzích opeľovačov. Foto: thinkstock.com

Pracovitosť a aktivita včiel

• Včely robia prvé malé prelety na jar, keď teplota vzduchu vystúpi nad 10 °C a nie je vietor. Prvý hromadný prelet s „vyprášením sa“ (vykalením) včely uskutočnia, keď sa teplota blíži k 15 °C. V odolnosti proti nízkej teplote im dosť konkurujú čmeliaky, ktoré môžu lietať už pri teplote 7 °C.
• Koncom marca a v apríli obyčajne nastáva výmena upracovaných zimných včiel za mladé. V tomto období je dôležitý prísun peľu i nektáru.
• Od mája, keď v záhrade, ale sčasti i v prírode kvitne najviac hmyzosnubných rastlín, je v dobrých produkčných včelstvách prítomných 40- až 60-tisíc včiel, ktoré sú schopné opeľovať kvety aj nazbierať dostatok nektáru a peľu.

Opeľovanie ovocných plodín

Mnohé ovocniny sú cudzoopelivé, a teda závislé od prenosu peľu z iných stromov. Opelenie tu preto môže realizovať jedine hmyz, u nás včela medonosná. Naše ovocné stromy sú väčšinou hmyzoopelivé, až na nepatrné výnimky, ktoré sú opeľované vetrom (lieska, orech, jedlý gaštan, rakytník rešetliakovitý).

foto: thinkstock.com

Opeľovanie zelenín

Opeľovanie zeleniny hmyzom má nenahraditeľný význam najmä pri pestovaní osiva zeleniny. Bez neho by sme žiadnu zeleninu nedopestovali. To platí pre väčšinu plodovej zeleniny, pri ktorej je úroda jednoznačne závislá od opeľovacej činnosti hmyzu.

Môžeme ovplyvniť to, ktoré rastliny majú včely opeliť?

Neraz je, najmä pre včelára-záhradkára, dôležité tak trochu včely pri ich opeľovacej činnosti zmanipulovať, aby prednostne opelili tie rastliny, na ktorých nám najviac záleží. Tu musíme brať do úvahy najmä dve rozhodujúce vlastnosti včiel: pri zbere nektáru uprednostňujú rastliny, ktorých nektár má vyšší obsah cukru; ak sú zalietané na určitý druh kvetov, napríklad preto, že rozkvitol skôr ako ostatné kvety, tak sú mu veľmi dlho verné a len pomaly, keď už rastlina dokvitá, sa preorientujú na iný výhodnejší druh.

Prvú spomenutú charakteristiku musíme brať do úvahy už pri výbere dosádzaných včelárskych rastlín, aby sme nevysadili rastliny, ktoré kvitnú v čase, keď by včely mali opeľovať ovocné stromy (keďže tieto rastliny majú citeľne vyšší obsah cukru v nektári ako ovocné stromy, tak by včely dali prednosť im a naše stromy by si nevšímali).

Na breze môžu včely nájsť medovicu v júni, podobne aj na vŕbach, ktoré však začínajú medovicovať o niečo skôr. Foto: thinkstock.com

Druhú vlastnosť včiel, teda vernosť rastlinám, na ktoré sú zalietané, je komplikovanejšie zmanipulovať. Pri kočovaní to je obyčajne jednoduchšie, lebo včely sa na novom mieste preorientujú na tie rastliny, ku ktorým sme ich zámerne prikočovali (podmienkou je, že musia už bohato kvitnúť). Ak ich prikočujeme skôr, ako rozkvitnú, tak sa včely zalietajú na aktuálne kvitnúci druh rastlín a zostávajú mu dlho verné.

„Do 4 rokov od zahynutia poslednej včely na Zemi zhynie aj ľudstvo.“ (Albert Einstein)

Keď sme so včelami na trvalom stanovišti, najistejšie je, ak im zrušíme pôvodné zalietanie tak, že ich na 2 až 3 dni uzavrieme, čím im zabránime v návšteve nežiaducich rastlín, na ktoré boli doteraz zalietané. Toto uzavretie však musí prebehnúť v chladnejšej tmavšej miestnosti. Preorientovanie sa včiel na žiaduci zdroj nektáru si môžeme poistiť ešte aj tým, že pri tomto uzatvorení včely podnecujeme cukrovým roztokom, v ktorom sme predtým nechali vylúhovať kvety rastliny, na ktorú ich chceme preorientovať. Je to trochu komplikované, ale podporí to splnenie nášho opeľovacieho zámeru.

Medovica

Najmä v lesnatých oblastiach, kde je menej hmyzosnubných rastlín, ich dokážu nahradiť živočíšni producenti originálnej cukrovej sladiny, ktorú včely vyhľadávajú. Cukrovú sladinu (medovicu) produkuje drobný cicavý hmyz (rôzne vošky, červce, méry parazitujúce najmä na lesných drevinách). Ich prirodzenosťou je, že cicajú živné šťavy z rastlín, teda aj zo stromov, a keďže nie sú pre ne dostatočne výživné, musia ich nasať veľa a vhodne ich upraviť. Rastlinné šťavy obsahujú nadmerné množstvo cukrov a len málo bielkovín, na ktoré je hmyz náročný, preto musí vo svojom tele vzácne bielkoviny odfiltrovať a prebytočný cukrový roztok vylúčiť vo forme medovice. Medovica teda nie sú žiadne výkaly, ale iba tekutina bohatá na cukry, minerály, s trochou bielkovín, ktorú včely doslova hltavo zbierajú zo stromov, na ktorých cicavé škodce parazitujú. Podmienkou dobrej medovicovej znášky však je, aby sa tieto parazity na stromoch ozaj tak premnožili, že medovica zo stromov priam kvapká. Produkciu medovice podporuje teplo aj vlhké ovzdušie, nie však prudké dažde.
Keďže zdroje medovice sa nachádzajú v rôznych lesných lokalitách, včelári zvyčajne za medovicovou znáškou kočujú.

Smrek – puklica smreková začína tvoriť medovicu okolo 20. mája a končí v polovici júna; medovnica veľká začína v júni a končí v júli.
Jedľa – medovicu produkujú medovnica jedľová a dvojpásová od júna do septembra.
Borovica – tiež hostí viacerých producentov medovice, a to od mája až do júla.
Smrekovec opadavý – k nemu sa vyplatí prikočovať od júna do augusta.
Dub, javor – na nich sa hostia viacerí producenti medovice od mája až do augusta.
Lipa – okrem nektaro- i peľodajných kvetov nájdu včely aj zdroj medovice, a to už od rozkvetu kvetov až dlho po ich opadnutí.
Buk – dokáže v dobrých podmienkach včely obdariť medovicou od mája až do začiatku leta.

Včelárske rastliny

Rastliny kvitnúce v predjarí a skoro na jar vhodné na jarné podnecovanie*
snežienka (II – III), bleduľa jarná (II – III), hrachor (IV – V), kamzíčnik (IV – V), modrica (IV – V), blyskáč jarný (III – IV), púpava (IV – V), podbeľ (III – V), rozmarín (IV – V), repka olejnatá (IV – VI), sedmokráska (I – XI)
Rastliny kvitnúce na jar
bôb (V – VI), kosatec sibírsky (V – VII), kapucínka (V – IX), rozchodník (V – VIII), facélia (V – IX), šalvia lúčna (V – IX), vika siata (V – VII)
Rastliny kvitnúce v strede leta
horčica biela (VI – VII), astra alpská (VI – VII), netýkavka žliazkatá (VI – VII), grécke seno (VI – VII)
Rastliny kvitnúce od leta do jesene
saturejka (VII – IX), slez lesný (VI – X), srdcovník (VI – IX), pažlť farbiarsky (VII – IX), očianka Rostkova (VI – 1/2 X), lucerna siata (VI – IX), túžobník (VI – VIII), údatník lesný (VI – VII), vŕbka úzkolistá (VI – VIII), divozel veľký (VII – VIII), pamajorán (VII – IX), hluchavka biela (IV – X), pakost lúčny (VI – VIII), sladké drievko (VII – VIII), levanduľa (VII – VIII), pyštek obyčajný (VI – IX), kotúč (VII – IX), majorán (VI – VIII), materina dúška (V – IX), smohla lekárska (IV – IX)
Nektaro- a peľodajné ovocniny
egreš (IV – V), čučoriedka (V – VI), broskyňa (III – IV), drieň (III), dráč (IV – VI), hruška (IV – V), jabloň (IV – V), gaštan jedlý (VI – VII), slivka (IV – V), višňa (IV – V), malina (VI), dula (V), mandľa (III – IV), marhuľa (IV), ríbezľa čierna (IV – V), jahoda (IV – IX)
Nektaro- a peľodajné zeleniny
bôb (V – VII), cibuľa (IV – VIII), fazuľa šarlátová (VI – VIII), uhorky (VI – VIII), tekvica (VI – IX), slnečnica (1/2 VII – 1/2 IX), pohánka (VII – IX), pažítka (VII – VIII), cesnak medvedí (IV – V)
Nektaro- a peľodajné dreviny
hloh (V – VI), krušina jelšová (VI – VII), hložina úzkolistá (VI), javor tatranský (V – VI), pagaštan červený (IV – V), lipa (VI – VII), čerešňa vtáčia (IV – V), trnka (III – IV), agát (VI), vŕba biela (III – 1/2 VI), jarabina sladkoplodá (1/2 V – 1/2 VI), černica (VI – VII), jabloň lesná (V), imelovník biely (VI – IX), budleja Davidova (VI – IX), pavinič päťlistý (VI – VIII), skalník rozprestretý (V – 1/2 VI), svíb krvavý (V – VI), mechúrnik stromovitý (V – VIII), pajasan žliazkatý (VI – VIII)

Okrem uvedených včelárskych rastlín je tu ešte ďalšia ponuka trvaliek, jedno- i dvojročiek vhodných na dosadenie do včelárskej, ale súčasne i okrasnej a úžitkovej záhrady.

*Rímske číslice = mesiace kvitnutia