Trápia vás vošky, slimáky či molice v záhrade? So všetkým si poradia títo prírodní pomocníci

V hustých vetvách a listoch počuť pobehovanie, šuchotanie, cvrlikanie a mľaskanie. Kým sa škodcovia príliš rozšíria, prilákajte včas neškodných pracantov a nechajte ich robiť to, čo vedia najlepšie.

Vlastnoručne vypestovaná a zozbieraná úroda chutí najlepšie, či už je z domácej záhrady, balkóna, komunitnej záhrady alebo prenajatého pozemku. Dobrý pocit a radosť z vlastnej bio zeleniny, ovocia či byliniek nemusia byť nevyhnutne vykúpené utrpením pri pohľade na malých, ale zákerných protivníkov, ktorí ničia rastliny. Na každého záškodníka sa totiž nájde bojovník, ktorý ho rád zlikviduje.

Nezabúdajte na dreviny

Kríky a živé ploty nie sú iba ohraničením pozemku, ochranou proti cudzím pohľadom a vetru. Posilňujú ekologickú rovnováhu a poskytujú životný priestor mnohým užitočným živočíchom. Tí tu môžu nájsť potravu, ochranu a domov. Úžitok z toho potom majú aj majitelia záhrady.

„Ježe pomáhajú likvidovať slimáky, pavúky tu nachádzajú množstvo miest pre svoje hniezda a môžu si byť isté poriadnou korisťou, červienky sa zasa starajú svojím čvirikaním o dobrú náladu. Kto by chcel vo svojich kríkoch a živom plote nájsť čo najviac druhov pomocníkov, mal by na to myslieť už pri výbere drevín,“ radí David Benda, odborník z oddelenia záhrady v projektových marketoch Hornbach.

Rastliny pre živé ploty by mali byť robustné, ľahko udržiavateľné a husté. V zásade platí, že čím väčšie množstvo domácich drevín a prirodzenejší rast, tým väčšia je rozmanitosť druhov malých pracantov. Pred údržbovým rezom je vždy potrebné prekontrolovať, či tam práve nehniezdia vtáky. Drozdy, červienky a ďalšie vtáky rady využívajú kríky aj živé ploty pre stavbu hniezd, ale aj ako vyhliadku. Hmyz v kríkoch im navyše slúži ako blízky zdroj potravy.

Prírodná ochrana proti škodcom

K najrozšírenejším záškodníkom patria rôzne druhy vošiek. S tými si ľahko poradia robustní pracovníci ako larvy zlatoočky alebo lienka sedembodková. „Molica skleníková – milovníčka paradajok a uhoriek – je nočnou morou všetkých skleníkov. Bez chémie sa týchto votrelcov efektívne zbavíte pomocou lumkov a čmelíkovcov. Hlístovce sú veľkými bojovníkmi nielen proti smútniciam, ktoré majú na svedomí mnoho mladých sadeníc, ale aj proti obávanému nosániku, usadenému na vavrínovci lekárskom,“ vysvetľuje David Benda.

Jemná, ale kvalitná starostlivosť

Biologické prípravky fungujú nielen ako prevencia. Účinné mikroorganizmy zlepšujú vitalitu a príjem živín rastlín. Prírodné hnojivo, ktoré zeleň trvalo zásobuje živinami a podporuje úrodnosť pôdy, prospeje tak úrode, ako aj zemine, aby nebola po sezóne taká vyčerpaná. Pravidelné hnojenie a starostlivosť o trávnik sú dôležité aj preto, aby sa nešírila nežiaduca burina, ktorá je odolnejšia ako tráva. Komplexná starostlivosť o trávnik zahŕňa aj ochranu pred plesňami a ďalšími nežiaducimi organizmami, ktoré tráve škodia alebo sú nepríjemné pre človeka. Aj burina môže byť v záhrade vítaná. Žihľavami sa kŕmi mnoho húseníc. Kozonoha hostcová je hmyzou oázou. Plyskáč jarný so svojimi početnými žltými kvietkami dodáva bohaté množstvo nektáru včelám, čmeliakom i motýľom.

Založenie pastvy pre včely

Keďže sú včely v súčasnosti v ohrození, je dôležité vytvárať pre ne životný priestor a zaistiť im potravu. Ak to možnosti dovolia, ideálnym riešením je založenie včelej pastvy na vlastnej záhrade. Na tento účel sa hodí mnoho kríkov, ruže, stromy, trvalky aj zelenina a bylinky. Včelie farebné videnie je odlišné od toho ľudského, a vďaka tomu včielky preferujú iné druhy kvetov, než by sme predpokladali. Napríklad červené ruže pre ne zďaleka nie sú také atraktívne, ako napríklad žlté slnečnice alebo modré levandule.

„Ponuka kvetov by mala existovať od jari až do jesene. Za včelám priateľské sa považujú najmä rastliny, ktoré majú kvety s veľkým množstvom peľu a produkujú veľa nektáru. Jednoduché divoké tvary kvetov ponúkajú viac potravy ako plné vyšľachtené odrody. A bezpodmienečne sa musíte vzdať používania pesticídov,“ zdôrazňuje David Benda.

Najvhodnejšími mesiacmi na včelie pastvy sú marec až máj. Pre kvety treba zvoliť slnečné prostredie, včely totiž milujú slnko. Pôda by mala byť bohatá na živiny, zbavená trávy, dobre nakyprená a dostatočne priepustná. Čím jednoduchšia pôda, tým ľahšie sa kvetinová lúka pestuje. Zhutnené druhy zeminy by ste mali dôkladne rozvoľniť do väčšej hĺbky, pričom môžete vrchnú vrstvu zmiešať s pieskom alebo jemným štrkom. Všeobecne platí, že netreba použiť kompost ani iné hnojivá. Keď sa semienka zmiešajú s pieskom, ľahšie sa rozsievajú. Stačí mierne pritlačiť, prikryť zeminou a opatrne zhutniť valcom. Je potrebné ich dobre zaliať, ocenia miernu vlhkosť.

Lúka verzus trávnik

Pastvy pre včely sa udržiavajú ľahšie než klasické zelené trávniky. „Aby kvety vytvorili ešte hustejší koberec, v prvom roku je ideálne pokosiť pastvu dvakrát až trikrát, potom stačí iba raz za rok,“ dodáva na záver David Benda. Bez včielok je život na našej planéte nepredstaviteľný. Pestrosť a rôznorodosť kvitnúcich rastlín priťahuje nielen včely, ale nakŕmia sa i motýle či čmeliaky. Množstvo ďalšieho hmyzu nachádza v kvitnúcej záhrade svoj životný priestor. Malé zvieratá, ako napríklad ježe a vtáky, sa pri love tiež rady ukryjú medzi trávou a stonkami.

Text: spracované v spolupráci s Hornbach
Foto: Hornbach, istock.com
Zdroj: Časopis Urob si sám špeciál