Príprava včiel na zimné obdobie

Život včelej rodiny sa riadi prírodným, teda slnečným kalendárom. Pri letnom slnovrate 21. júna včelí rok vrcholí.

Galéria

Vo včelstve je obyčajne najviac včiel, ktoré majú potenciál na najvyššiu znášku.

Tento termín je aj bodom obratu. Napríklad množstvo plodu vo včelstve začína klesať, teda sa tým začína prvá zostupná vývojová fáza včelstva. Začiatkom augusta sa zasa začína druhá, a to razantnejšia, ktorej začiatok je vlastne aj začiatkom nového včelárskeho roka. Začína sa príprava včelstva nielen na dobré prežitie zimy, ale aj na zabezpečenie jeho intenzívneho jarného rozvoja. Jej charakteristikou je postupné zníženie množstva plodu. Začínajú „dosluhovať“ letné krátkoveké včely (žijú 35 – 42 dní) a včelár by ich mal ešte využiť na spracovanie dodávaných zimných zásob, aby šetril zimné včely, ktoré sa práve začínajú liahnuť (žijú 6 – 7 mesiacov).

Fenologicky (vzhľadom na čas kvitnutia rastlín) začiatok regenerácie včelstva zodpovedá odkvitnutiu lipy malolistej. Je vhodné, aby včelár do septembrového rozkvitnutia jesienky (charakterizuje fenologický nástup jesene) vykonal so včelami všetky potrebné predzimné úpravy.

Takto zinventarizujete včelstvo

Po poslednom medobraní je vhodné urobiť akúsi kontrolnú inventúru stavu včelstva. Kontrolnou inventúrou včelstva včelár zisťuje stavy zásob medu, peľu, stavy plodu, včiel, kvalitu plástov a podľa toho si určí ďalšie potrebné zásahy, najmä či je včelstvo také silné a zdravé, aby prezimovalo, alebo treba spojiť 2-3 slabé včelstvá.

Čo kontrolujeme pri včelstve?

Obsadenosť plástov včelami. Slabšie včelstvá obsadia 6 – 8 plástov s rozmermi 390 × 240 mm, silné 10 a viac plástov; ak včelstvo obsadí minimálne 6 plástov, ale má mladú matku, tak ho tiež prezimujeme, slabšie, ale zdravé včelstvá spájame. Z množstva včelami obsadených plástov tiež vychádzame pri určovaní veľkosti plodiska na prezimovanie. Silné včelstvo po medobraní preto nezužujeme vôbec alebo len minimálne. Úľový priestor zužujeme len postupne, pretože je ešte veľa letných včiel, ktoré odchádzajú tiež len postupne. Pri odhade množstva včiel v úli vychádzame z toho, že 10 000 včiel váži asi 1 kg a že na pláste s rozmermi 390 × 240 mm sa pri obojstrannom hustom obsadení nachádza 250 g včiel, pri redšom obsadení 100 g včiel; dobre prezimujúce včelstvo by malo mať asi 1,5 kg včiel. V zimnom chumáči je ich zvyčajne 10- až 20-tisíc s mladou matkou.

Množstvo plodu. Okolo 15. augusta by včelstvo malo mať aspoň 40 dm2 plodu (1 dm2 obojstranného plástu obsahuje 800 buniek, z ktorých sa môže vyliahnuť práve toľko včiel). Ak je plod prevažne otvorený, tak zvýšime doplnenie zásob o 1 – 3 kg cukru nad klasickú zimnú dávku.

Množstvo peľu. Peľ je zvyčajne uložený v krycom pláste i pod zásobami medu. Na úspešné zimovanie by malo mať včelstvo aspoň 5 – 6 dm2 peľových zásob. Ak sú v lete v úľoch prebytky peľu, tak je vhodné peľové plásty odobrať, v suchu uschovať a pred zazimovaním ich včelám pridať.

Medové zásoby tiež určujeme podľa plochy uložených zásob; 1 dm2 obojstranne zaviečkovaných zásob váži 250 g, nezaviečkovaných 150 g. Plný plást s rozmermi 390 × 240 mm obsahuje asi 2 kg zaviečkovaných zásob alebo 1 kg nezaviečkovaných zásob. Aby sa včely cítili isto a naplno pracovali, mali by mať stále minimálne okolo 5 kg medových zásob.

Ako zúžiť včelstvo?

Obrázok názorne ukazuje jednoduché zúženie včelstva po poslednom medobraní. Pri pohľade na rez úľom spredu ľavá zostava ukazuje stav včelstva pred posledným medobraním. Plný zamedovaný nadstavec č. 5 (najvyšší) a ďalšie plné medové rámiky sa vytočia (teda odoberie sa z nich med), prípadne sa vrátia prázdne naspäť do nadstavca č. 4, odkiaľ sa odstránia trúdie plásty (T), a spolu s materskou mriežkou sa uložia na budúcoročné použitie. Z nadstavca č. 4 sa odstránia aj ďalšie dva rámiky (najmä staré tmavé) a nahradia sa jedným dvojrámikovým kŕmidlom (oranžovým), plneným jednoducho zhora cukrovým roztokom. Ako vidieť, objem plodov (červené rámiky) sa tiež postupne zmenšil, a tým sa uvoľnil ďalší priestor na uloženie zimných zásob.

Ako upraviť úľ pred zimou?

Zmeníme veľkosť vletového otvoru len na veľkosť včely alebo otvor prekryjeme takou hustou kovovou sieťkou, aby ňou prešli len včely. Je to zábezpeka proti vniknutiu myší do úľa. Úľ a včely v zime ohrozujú aj vtáky, napr. ďatle, ktoré dokážu urobiť dieru do steny úľa a pochutiť si ako na včelách, tak i na mede. Keď také niečo hrozí, musia sa úle omotať hustou kovovou sieťovinou a ešte aj vo včelnici treba vyvesiť maketu dravého vtáka na odplašenie škodcov.

Okrem toho musí včelár odstrániť všetky konáre, ktoré by vo vetre mohli narážať do úľov a včely neustále rušiť. Počas zimy budeme musieť odstraňovať aj sneh, ktorý upcháva vletové otvory včiel, a preto sa k včelám nedostáva dostatok potrebného vzduchu. Na dno úľa sa vkladá podložka na zber meliva (najmä voskové zvyšky buniek) a na kontrolu množstva klieštikov.

Ako šetriť zimné včely?

Pre včelára je dôležité, aby do obdobia, keď sa zimné včely začnú liahnuť, mal včelstvo už viac-menej nakŕmené, teda aby zimné zásoby spracovali a uložili ešte letné včely, čím zabráni opotrebovaniu zimných včiel a tie potom svoju vitalitu môžu odovzdať po prezimovaní výchove prvej jarnej generácie včiel, ktorá je rozhodujúca pre prosperitu včelstva v danom roku.

Matka začína klásť vajíčka zimnej generácie zhruba okolo 15. augusta a kladie ich asi do konca októbra. Potom včelstvo prechádza na zimný režim. Nie je to však úplný útlm včelstva. Včely nespia, ako si mnohí ľudia myslia, ale kŕmia sa zimnými zásobami a zhrčia sa okolo kráľovnej do veľkého chumáča, v ktorom sa ľahšie udržiava teplo, zahrievajú a kŕmia ju aj seba navzájom, pričom sa stále pomaly pohybujú zvnútra chu­máča von a opačne. Zvyčajne už pri zimnom slnovrate sa vo včelstve vytvorí malý počet zárodkov, o ktoré sa včely starajú, lebo matka si takto udržiava aj cez zimu prísun materskej kašičky, ktorú vytvárajú len mla­dé včely. Zaujímavá je dĺžka života zimných včiel v závislosti od času ich vyliahnutia.

Aká je spotreba zimných zásob?

Jesenná spotreba zásob po zakŕmení je tým vyššia, čím dlhšie od jesene do zimy matky kladú vajíčka (tzv. „plodujú“). Dĺžka „plodovania“ môže byť vyprovokovaná vonkajšími podnetmi (dlhá teplá jeseň a ešte aj podnecujúca znáška nektáru a peľu) alebo prítomnosťou mladej aktívnej matky. Aj predjarná a jarná spotreba zásob závisí od intenzity „plodovania“ a od potreby vyhrievať úľ.

Štatisticky zistené a spriemerované údaje o spotrebe zimných zásob: v septembri včely spotrebujú 3 kg zásob, v októbri 2 kg, v novembri, decembri, januári po 1 kg, vo februári 2 kg, v marci 3 kg, v apríli 4 kg. Spolu je to 17 kg a v úli by stále ešte mala zostať železná rezerva minimálne 5 kg. Pre bezpečnosť by sme mali toto číslo zvýšiť asi o 10 %, teda je vhodné na zimu pre stredne silnú včeliu rodinu nachystať 25 kg cukru, aby mohla v pokoji zimovať.

Spotrebu zásob zvyšuje predovšetkým rast novej populácie. Pomaly sa začína zvyšovať v januári. S rozkvitnutím jelše lepkavej vo februári a začiatkom marca zakladá včelstvo plod už na väčšej ploche a podľa počasia nastáva aj hromadný jarný prelet včelstva, po ktorom je vhodné urobiť aj kontrolnú prehliadku včelstva a zistiť okrem iného aj množstvo zostávajúcich zimných zásob, prípadne ich doplniť. Jarné „plodovanie“ a vyhrievanie úľa výrazne zvyšuje spotrebu zimných zásob (i prípadne prineseného nektáru). Vrcholí v marci a apríli. Najviac včelstiev uhynie na nedostatok zásob (možno vplyvom ich vyrušovania) práve začiatkom apríla.

Medzi ďalšie faktory zvýšeného spotrebovania zásob patrí vyrušovanie včelstva klimatickými vplyvmi, najmä nevhodným striedaním teplých a mrazivých období v zime, vyrušovanie včelstva včelárovými nevhodnými zásahmi a živočíšnymi votrelcami.

Ako treba včely na zimu zakŕmiť?

Zimné zásoby včelám dopĺňame po väčších dávkach pomocou kŕmidiel. Malé dávky nie sú vhodné, lebo vlastne podnecujú matku ku kladeniu vajíčok, čo je v tomto čase najmä v snahe potláčať klieštiky varroázy nevhodné, lebo varroáza sa množí najmä na plode. Roztok sacharózy včely po odobratí z kŕmidla štiepia pomocou enzýmov na jednoduché cukry – glukózu a fruktózu. Tento proces štiepenia cukru veľmi zaťažuje metabolizmus včiel a tiež im skracuje život, a preto by sme mali spracovanie podávaných zásob nechať výlučne na letné včely a chrániť takto zimné včely pred skrátením života, lebo bez ich aktivity by na jar včelstvo zahynulo.

« Ako zakŕmite včely na jeseň, také silné bude včelstvo na jar! »

Kedy treba vymeniť matku?

Včelstvo by malo ísť do zimy s mladou alebo aspoň dvoj-, výnimočne trojročnou matkou, ktorá je však zdravá a výkonná. Ak to tak nie je, včelstvu dodáme novú matku. Starú matku predtým odložíme do iného včelstva ako zálohu, ak by novú matku včely neprijali. Včely neprijmú novú matku, keď majú v úli otvorený plod (bunku s plodom v pláste), potom ani v období bez znášky, zvlášť na začiatku doplňovania zimných zásob. Na úspešné prijatie novej matky musí byť včelstvo v určitom fyziologickom stave, do ktorého sa dostane samovoľne, náhodou (stratou matky, a keď včelstvo nemá otvorený plod), alebo ho do tohto stavu sami privedieme, aby sme dosiahli úspech. Včelstvo príjme matku dobre vtedy, keď je bez nej a nedokáže si ju ani vychovať (napr. z otvoreného plodu). To je najmä obdobie od polovice až konca septembra do polovice apríla.

Ako vymeniť matku?

Pred výmenou najprv odchytíme starú matku, ktorú zvyčajne nájdeme na bunke pri poslednom plode, a dáme ju do pridávacej klietky. Klietku vložíme do medníka nad mriežku iného včelstva, kde bude slúžiť ako poistka, ak vymenenú matku včely neprijmú. Ihneď pridáme na to isté miesto v úli novú matku v klietke uzavretú cukrovo-medovým cestom a zábranou proti jeho vyjedeniu zvonka.

Kontrolu správania včiel urobíme o dva dni. Neúspešné prijatie matky je zjavné, keď sú včely zahryznuté do klietky a nejavia o matku záujem. Výmenu hneď prerušíme a včelstvu vrátime pôvodnú matku naostro jej vpustením medzi včely. Táto matka obyčajne zruší včelami vytvorené matečníky (materské bunky), ak ich medzitým vytvorili. Druhý pokus opakujeme o dva týždne.

Keď sa však včely správajú k pridanej matke prívetivo a cez klietku ju kŕmia, môžeme otvoriť prístup k cukrovo-medovému cestu, včely sa behom niekoľkých hodín prehryzú cez cesto k matke a uvoľnia ju. Potvrdením prijatia matky je aj stavba nového diela (plodového plástu) v blízkosti klietky. O päť dní skontrolujeme kladenie zárodkov novoprijatou oplodnenou matkou. Podmienkou ochotného prijatia matky je aj dostatok zásob a mladých včiel v úli.

Jaro RADÍ

Čo je prácou včelára do jesene? Ak má včelstvo mladú plodnú matku, včely vyháňajú z úľa už nepotrebné trúdy. Zostávajúce trúdie plody by mal včelár vyrezať a spáliť, lebo v nich je najviac klieštikov. Ak má včelstvo staršiu alebo málo výkonnú matku, tak sa ju snaží vymeniť za mladú, v čom by mu mohol včelár pomôcť dodaním vyšľachtenej oplodnenej matky.

Je najvyšší čas urobiť aj rázne opatrenia na zničenie čo najväčšieho počtu klieštikov. Tieto opatrenia periodicky pokračujú až do zimných mesiacov. Od toho závisí nielen dobré prezimovanie včelstva, ale aj jeho intenzívny jarný rozvoj.

Úľ treba na prezimovanie upraviť. V nadväznosti na pokles množstva včiel i plodov včelári redukujú aj aktívny priestor pre včely, a to odobratím nadstavcov, odstránením starých tmavých plástov, nedostavaných medzistienok a poškodených plástov, aby zodpovedal sile včelstva. Po tejto úprave úľa a zakŕmení si včelstvo postupne vytvára zimný chumáč tak a na takom mieste, aby malo dobrý prístup k čerstvému vzduchu z letáča.

Včelstvu odobraté staré, poškodené plásty v zimných mesiacoch prepracujeme na čistý vosk a vyrobíme si z neho nové medzistienky.

Asi v polovici júla už majú včely dostatok zásob medu na prezimovanie. V tomto období sa zvyčajne posledný raz vytáča med, pričom prednostne sa odoberá včelám medovicový med (je ťažšie stráviteľný a veľmi preplňuje výkalový vačok zimných včiel). Práve vtedy treba dať mimoriadny pozor pri práci so včelami, aby sme medzi včelstvami nevyvolali rabovačku (navzájom si môžu vykrádať zásoby). Preto ich zakrmujeme väčšími dávkami cukru, a to vo včelnici všetky rodiny naraz, aby sa včelstvo udržalo v plnej kondícii aj v zimnom útlmovom režime.

Dodávanie zimných zásob včelstvám sa osvedčilo v dvoch fázach. Prvá by mala nasledovať ihneď po odobraní posledného medu. Potom by sa by sa mali aplikovať organické kyseliny proti varroáze. Za tým nasleduje finálne doplnenie zásob, čo by včelár mal zvládnuť do konca augusta.

Zásobné krmivá

Ideálne sú, samozrejme, medové zásoby, ktoré si včely prinesú z prírody, okrem medovicových medov. Tie im však zoberieme a zakrmujeme ich niektorými cukrami v tekutej alebo cestovitej forme.

Kŕmne sirupy delíme na tzv. inverty (zmesi glukózy a fruktózy), ktoré vznikajú rozštiepením sacharózy, a hydrolyzáty z vyšších cukrov (napríklad z ku­kuričného a obilného škrobu). Sú menej vhodné, lebo veľmi zaťažujú zažívací trakt včiel nestráviteľnými zostatkami. Pre nestráviteľné látky nemôžeme zamieňať 1 kg sirupu s 1 kg cukru, ale dávku musíme zvýšiť asi o 15 %.

Roztok sacharózy si pripravujeme z repného cukru jeho rozpustením v teplej vode v pomere tri diely cukru a dva diely vody (roztok v litroch vytvorí objem 3,9 litra). Nesmie sa variť. Pozor aj na vznik karamelu, ktorý je pre včely jedovatý! Roztok vlejeme do rôzne konštruovaných kŕmidiel s plavákom brániacim utopeniu včiel. Ako plavák môžeme použiť drevenú doštičku, korok, slamu…

Ako kŕmidlo sa niekedy používa fľaša so širokým hrdlom. Naplníme ju sčasti kryštálovým cukrom a zalejeme ho studenou vodou. Nakoniec fľašu uzavrieme presakovacím viečkom, otočíme ju hore dnom, postavíme priamo na rámiky so včelami a nadstavec uzavrieme.

Iný spôsob je použiť miskovité kŕmidlo položené na rámikoch alebo rámikové kŕmidlo, čo je vlastne opláštený prázdny rámik s bočným otvorom na vstup včiel aj s plavákom. Vkladá sa medzi plásty, dobre sa zhora plní roztokom cukru a je aj dobre pre včely prístupný.

Predávané cukrové cesto sa na kŕmenie včiel nepoužíva aj preto, že si k nemu musia na rozpustenie priniesť vodu, čo ich zaťažuje.

Včelári používajú na zistenie množstva klieštikov práškový cukor, ktorým posýpajú včely.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám 8/2019