Ako si vybudovať vyvýšený záhon a čo všetko dodržať, aby dobre fungoval a rastlinám sa darilo

Vyvýšené záhony sú už pomerne bežným doplnkom nielen permakultúrnych záhrad. Ponúkajú estetické pestovanie úžitkových rastlín, a preto ich možno umiestniť aj do blízkosti domu. Ako si vybudovať vyvýšený záhon a na čo si dať pozor? Odpovedá permakultúrna dizajnérka Miroslava Slezáková.

Do akej záhrady sú vhodné vyvýšené záhony?

Vyvýšené záhony nerobíme automaticky do každej záhrady. Je to spôsob riešenia problémov, ako napríklad vysoká spodná voda či veľmi nekvalitná pôda. Ponúkajú pohodlné pestovanie pre ľudí s pohybovými problémami.

Kedy použiť drevo a kedy kameň?

Stavať sa dajú z rôznych materiálov. Drevo lepšie drží vlhkosť a je to aj najdostupnejší materiál. Hrúbka použitého dreva má súvis s jeho trvácnosťou. Nopová fólia nie je nevyhnutná, jej funkcia spočíva predovšetkým v predĺžení životnosti dreva. Vybudovať ich môžete aj z betónu či kameňa. Tieto materiály sa viac nahrievajú, naakumulované teplo uvoľňujú počas noci a tým zmierňujú nočný chlad. Betón je síce najdostupnejší, ale jeho nevýhodou je, že saje vodu z pôdy a tieto záhony sú náročnejšie na zálievku. Kameň, naopak, drží príjemnú vlhkosť asi najdlhšie.

Aký tvar záhona je výhodný?

Tvar záhona by som volila podľa celkového konceptu záhrady. Dôležité sú však rozmery – ak je prístup k záhonu z oboch strán, jeho ideálna šírka je 120 cm. Ak len z jednej strany, potom 70 cm. Ich dĺžka by mala byť taká, aby nás neobmedzovala pri práci. Ak by sme museli obchádzať niekoľkometrový záhon pre zabudnutú lopatku, prestalo by nás to baviť. V tom prípade radšej treba zvoliť záhony celkom nízke a široké približne 70 cm, aby sa dali prekročiť.

Akú má mať záhon orientáciu?

Naše záhony sú jemne naklonené smerom k juhozápadu, čo z nich vlastne robí slnečnú pascu. Orientácia záhonov závisí aj od výšky zeleniny, ktorú v nich budeme pestovať. Pre nízke druhy je lepšia orientácia juh – sever, pre vysoké druhy rastlín východ – západ. Pri malých záhradkách a záhonoch sa skôr pracuje s tým, ktorá zelenina potrebuje priame slnko, tá by mala smerovať na juh (rajčiny), ktoré lepšie prosperujú v jemnom tieni, sa sadia za ne (uhorky).

Musí byť záhon zapustený?

Čím je záhon vyšší, tým viac presychá. Pre väčšinu územia Slovenska sú vhodnejšie nízke zapustené záhony. Naozaj vysoké by som volila, len ak má majiteľ pohybové obmedzenia alebo ak sa naozaj nedá zapustiť. A predstavte si, ako budete oberať rajčiny v takom vysokom záhone. Vždy, keď je to možné, má byť záhon spojený s pôvodnou zeminou – nie kvetináč s dnom.

Čím záhon naplniť, aby dobre fungoval?

Záhon sa plní čo najširším sortimentom organického materiálu, aký máme k dispozícii. Vrství sa podľa veľkosti – na dno idú veľké kusy starého dreva, už rozpadajúceho sa, no pár kusov môže ísť aj čerstvejšieho. Tieto kusy sa začnú rozpadať neskôr. Presype sa časťou pôvodnej pôdy a riadne zaleje, aby sa drevo napilo. Vrství sa ďalej, napríklad kravský hnoj, pôda, voda, lístie, pôda, voda, nedokonalý kompost pokojne aj s väčšími kusmi, znovu sa zasype pôdou a zaleje. Vrchná vrstva sa namieša z pôvodnej zeme a kvalitného kompostu. S tvorbou záhonu treba začať po posadení cesnaku, čiže v novembri, decembri. Posledná vrstva sa však dokladá až v marci, apríli, aby bol nachystaný na máj na výsadbu prvotraťovej zeleniny. Nikdy doň nedávajte zvyšky z úrody, ktoré vykazujú nejakú chorobu.

Ako sadiť rastliny, aby bol záhon využitý počas celého roka?

Osvedčilo sa mi pestovanie v trojročnom cykle – prvé idú rajčiny, v októbri ich zlikvidujem, nakompostujem hriadky a v novembri zasadím cesnak. V máji do riadkov medzi cesnak zasadím priesady kalerábu. V júni cesnak vyberiem, kaleráby zaberú celý priestor pre seba. Tie zberám postupne a do dier sejem karotku, šalát a reďkovky. Počas zimy zjeme všetky giganty a na jar znovu natiahnem vrstvičku kompostu a zasejem celý záhon hráškom alebo fazuľou (nikdy nie spolu). Po nich zasejem zelené hnojenie a v zime ho prekryjem vrstvou kravského hnoja. A ten ešte prekryjem slamou a lístím. Takto záhon oddychuje do mája, keď znovu nastupujú rajčiny a jedna cuketa (v dobre „nakŕmenom“ záhone rastú cukety pred očami a úroda z toho jedného koreňa nám stačí).

Ako často treba objem záhona meniť?

Dobre založený záhon nemusíte meniť. Iba pridávať ďalšie vrstvy zhora. My pri trojtraťovom systéme, dávame vždy pred novou výsadbou vrstvu kompostu, po treťom roku záhon prevzdušníme rýľovacími vidlami a doplníme hrubú vrstvu hnoja, ktorý prekryjeme slamou alebo lístím.

Musí byť záhon vystlaný nopovou fóliou? Ako sa používa?

Nopová fólia predovšetkým predlžuje životnosť dreva, ale aj zvyšuje vlhkosť. Ukladá sa výstupkami smerom k drevu. Na to, aby drevo skutočne ochránila, treba zabezpečiť, aby za ňu nepršalo a nepadala pôda, inak je zbytočná.

Môžeme záhon použiť ako parenisko?

Samozrejme, môžete si na záhon zhotoviť rám prekrytý fóliou, ktorý po 15. 5. odložíte. Na naozaj teplé parenisko je dobré aj vybrať pôdu, naplniť ho konským hnojom a opäť prekryť vrstvou pôdy. Konský hnoj má vysokú výhrevnosť. Následne sa na záhone pestujú prvotraťové druhy.

Dá sa v záhone predĺžiť pestovateľská sezóna? Ako?

Tu je to už o širšom koncepte celej záhrady, nielen záhonov ako takých. Zvýšené záhony dokážu ochrániť plodiny pred slabým mrazom, vyššie bočnice na záhonoch spôsobia, že mráz ho akoby obtečie a rastliny do výšky dreva ostanú nespálené. Veľa robí aj náklon k slnku či okolitá výsadba, ktorá ochráni pred prvými mrazmi či vetrom. Ďalšou možnosťou je prekrytie prekrytie fóliou.

Ako často treba záhon hnojiť?

Závisí od toho, čo v ňom budete pestovať a aj ako intenzívne. Mne sa osvedčilo trojtraťové pestovanie, kedy robím veľké vyhnojenie každý tretí rok. Avšak pri každej výsadbe dávam kompost. Ak však chcete mať len jeden záhon na rajčiny, treba ho prihnojovať každý rok. A ak rajčiny neobľubujete a budete pestovať predovšetkým šaláty a reďkovky, tam radšej zvoľte jemné a časté prihnojovanie vyzretým kompostom.

Text: Ida Furiková v spolupráci s Miroslavou Slezákovou
Foto: shutterstock.com
Zdroj: Časopis Urob si sám špeciál