Zvárací stôl z odpadovej ocele

Keďže zváranie na schodíkoch do pivnice ma už prestalo baviť, usúdil som, že je čas na výrobu riadneho zváracieho stola.

Galéria

Rovný a pevný zvárací stôl je nenahraditeľnou pomôckou pre každého, kto pravidelne pracuje s kovom.

UROB SI SÁM

NÁROČNOSŤ: ++++

ČAS: 2 dni

NÁKLADY: do 55 €

ĽUDIA: 1

OBDOBIE: I – XII 

KONTROLNÝ ZOZNAM

MATERIÁL 51,50 €

• oceľové časti kúpené ako šrot 32,50 €
oceľová platňa 1 150 × 850 × 10 mm (22,50 €); uzavretý oceľový profil (tzv. jäkl) 40 × 40 × 2 mm (10 €): dĺžka 920 mm; 4 ks na výstuhy; dĺžka 930 mm; 4 ks na nohy; dĺžka 750 mm; 4 ks na bočné výstuhy a horné priečky; dĺžka 1 000 mm, 2 ks na prednú a zadnú bočnú priečku
• káblový žľab 3,50 €
1 000 mm
• magnetický pás 3 €
1 000 mm
• pancierovaná elektrická šnúra 12,50 €
retro predlžovacia šnúra (podobná s prepäťovou ochranou stojí asi 12,50 €)

NÁRADIE

• zváračka MIG/MAG
• kotúčová alebo uhlová brúska
• magnetický uholník, stolárske zvierky
• meter, 2 vodováhy

POSTUP PRÁCE

Ako pozvárať stôl kvalitne a pritom lacno?

Materiál zo šrotoviska Oceľová platňa z 80 rokov starej spodnej frézy a nohy z pracovného stola. foto Jozef Šebest

Všetky časti poznačila hydraulická ruka skôr, ako sa dostali do rúk mne. No a čo, aspoň bude čo opravovať zváraním. 

Pred začiatkom prác vykonáme kontrolu rovnosti dosky v dvoch rovinách. Ak nemáme moderné prístroje, postačia dve vodováhy. 

Pôvodný stôl som „rozkrájal“ na jednotlivé kusy. Pridaný je káblový žľab, z ktorého vyrobíme poličku.

Jednoduché položenie základne na platňu ukazuje, že rozpíliť bude treba aj to, čo vyzeralo ako úplne rovné.

Krivé nohy stola napravíme rezom cez tri zo štyroch stien a opätovným zvarením. 

Pred zváraním do nového tvaru si nohy prichytíme o okraj dosky. Umožní nám to kontrolu priamosti v dvoch osiach. 

Po rozmeraní a prizváraní horného rámu o dosku stola zvaríme „zadné“ nohy dvojitou priečkou. Už musíme sledovať a udržať nie dve, ale tri roviny. 

Hotový zvar by mal vyzerať aspoň takto. Pri zváraní nohy najskôr prichytíme bodovými zvarmi („pribodujeme“) a vyrovnáme.

Potom možno postupne zvárať. Ak zvaríme niektorú stranu bez „bodovania“ a vyrovnania, spôsobíme vychýlenie nohy. Tu je noha v správnej polohe. 

Privarenie jednej nohy môže spôsobiť vychýlenie na druhej, ak sú už prepojené. Tu práve nastalo spomínané vychýlenie. 

Postupne pridávame ďalšie nohy, stále sledujeme uhly a postupne „bodujeme“. Tu sú aj všetky priečky a výstuha pod platňou. 

Káblový žľab skrátime a odrežeme okraj. Potom ho „nabodujeme“ na priečky. Vďaka perforovaniu sa bude jednoducho čistiť. 

Na obe strany stola môžeme ako držiak náradia navariť magnetické pásiky. Udržia aj ťažké kladivá. 

Dieru v strede platne zakryje oceľový výpalok nájdený tiež medzi odpadovým železom. Sedí presne, najmä výškovo. 

Aby som nemusel chodiť s brúskou k zásuvke, pripevnil som na stôl sťahovacími páskami predlžovaciu šnúru s ističom. Hotovo! foto Jozef Šebest

Mgr. Jozef Šebest radí

Hoci tento stôl na pohľad nevyzerá veľmi lákavo, v mojej zámočníckej dielni slúži výborne. Použil som oceľovú platňu a vyradený stôl z miestnej fabriky. Spolu asi 120 kg ocele. Stôl však mal vysoké nohy s gumenými pätkami a jeho doska je rovná, čo je pri zváraní dôležité, takže sa oplatilo zainvestovať do materiálu, ktorý by inak smeroval do vysokej pece. Prevažujúcou činnosťou bolo pri úprave pílenie, rovnanie a opätovné zvarenie kovových častí. Stôl má rozmery 115 × 85 centimetrov, vysoký je 100 centimetrov. Je vyšší ako bežné pracovné stoly, ale moje kríže sa tešia.

MÔŽE SA ZÍSŤ

Akú zváračku si vybrať?

Aj laikom odporúčame zváračky MIG/MAG, alebo ak chceme „CO-čky“, pretože najčastejším dodávaným ochranným plynom je CO₂. Supermarketové zváračky sú na občasné zváranie ocele v domácej dielni dostačujúce. Čo ich však limituje, je nedostatok náhradných dielov. Preto siahnime radšej po používanej profesionálnej zváračke nižšej triedy.

Dobré rady

Ako zvárať? V prvom rade si nastavíme zváračku podľa hrúbky materiálu. Na zváračke nastavujeme zvárací prúd a posun drôtu. Seriózne zváračky majú tabuľky nastavení priamo na prednom paneli, prípadne v príručke. Niekedy treba experimentovať. Materiál totiž môže byť rovnako hrubý, ale rôzne zliatiny rôzne reagujú na teplo.

Nastavíme aj prietok plynu – pri CO₂ na 10-násobok hrúbky drôtu (pri hrúbke drôtu 0,8 mm nastavíme prietok na 8 l za minútu).

Pripojíme si záporný pól na väčší zo zvarov, zapneme zváračku, sklopíme kuklu a môžeme experimentovať!

Po stlačení „spúšte“ na zváracej pištoli sa začne posúvať zvárací drôt a spustí sa dávkovanie plynu. Keď sa drôt dotkne kovu, začne sa taviť. A to je základ zvárania – nalievanie roztaveného kovu do medzier medzi kusmi materiálu. Samozrejme, roztavený kov roztápa aj okolitý materiál. Na začiatok bude dobre vyskúšať si zváranie na kuse odpadového železa a len tak po ňom „ťahať húsenicu“. Pár desiatok decimetrov alebo metrov ušetrí veľa skutočného materiálu. Nezabudnime, že materiál musí byť pri zváraní MIG/MAG zváračkou na mieste zvaru úplne čistý.

Pri zváraní komplikovaných aj jednoduchých konštrukcií treba mať na pamäti, že zvar deformuje. V praxi to znamená (okrem zmeny vlastností kovu), že materiál ohýba smerom k sebe a má tendenciu uzatvárať napr. štrbinu medzi materiálmi – ako by sme ju zvarom „zipsovali“. Preto treba „bodnúť“ (bodovo zvariť) aj opačný koniec zváraného spoja. V prípade, že zvárame napríklad nohy stola, treba si na začiatku „pribodovať“ každú stranu a až potom dozvárať celý spoj.

Meranie roviny pomocou dvoch doštičiek. Je to stará metóda, používaná v súčasnosti už len starými majstrami stolármi. Doštičky samotné musia byť úplne rovné. Ak sú doštičky (alebo v našom prípade vodováhy) presne v zákryte, takže ani jeden roh zadnej vodováhy nevykukuje spoza prednej, doska nie je skrútená.

Pracovné výkresy si môžete pozrieť v časopise Urob si sám 3/2019.

Text, foto: Mgr. Jozef Šebest, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám 3/2019