Ako pripojiť kozub ku komínu

image 39044 25 v1

Pokrok postupuje po krokoch. Malou novinkou z oblasti zapájania kozubovej vložky do komína je skladanie rúr s opačnou orientáciou hrdlových spojov. Ak prerábate alebo staviate komín či pripájate kozubovú vložku, tejto činnosti sa nevyhnete.

Kozubová vložka je hotový spotrebič, ktorý možno zakúpiť v bežnej obchodnej sieti. Postačí ju inštalovať, teda zapojiť do komína, a následne obstavať. V snahe predať a mať zisk dodáva kozubové vložky všelikto, a tak sa, žiaľ, vyskytujú aj kusy obskúrnej kvality. Z etických i právnych dôvodov nemôžem upozorniť na konkrétne dobré či zlé typy. Neraz sú zasa kvalitné staršie vložky ponú­kané na sociálnych sieťach za odvoz alebo slovenskú menu – fľašu. V našom prípade si zadovážime vložky mimo obvyklých predaj­cov. Vtedy už zväčša niet nikoho, kto by vložku zapojil. Ak predajca nemá zisk z predaja samotnej vložky, už sa do zapojenia nehrnie.

ODBORNÁ INŠTALÁCIA

Zapojenie spotrebiča má byť vykonané v súlade s platnou STN. Obvykle to vyhotovuje odborná firma či vyškolený remeselník, kachliar. Aj ich prácu musí na záver podľa zákona prekontrolovať kominár – revízny technik komínov. Až potom, po vydaní revíznej správy, je prevádzka spotrebiča legálna. Zapojenie zvládne aj veľmi zručný domáci majster. Ale pozor, radšej si zadovážte materiály v odbornom obchode! Tu vám aj radi poradia, vypracujú zoznam súčiastok a následne vám ich dodajú. Na vyžiadanie aspoň „hodia očkom“, či je inštalácia v poriadku (ak si v ich obchode kúpite aspoň súčiastky). Vyvarujete sa tak komplikáciám, nebodaj požiaru. Samostatná vlastná inštalácia spotrebiča nie je zo zákona zakázaná, ale bez posudku od kominára na seba beriete celú zodpovednosť.

Z ktorého konca odrezať

Dodávané rúry majú hrdlá, ktoré zapadnú do susednej rúry. Odrezávame preto vždy z tenšej časti rúry, lebo hrdlovú časť je potrebné zachovať nenarušenú. 

S manžetou

Ak zapájame spotrebič „po vode“, vznikne v istom bode detail, keď sa stretnú dva konce bez hrdla alebo, naopak, dve hrdlá. Tu musíme použiť tzv. presuvku (manžetu). Stav vyplýva z toho, že výrobcovia vložiek a komínov ešte príliš neuvažujú o zapojení „po vode“. 

NEOBSTAVANÁ VLOŽKA

Náš prípad je práve tento. Zhotoviteľ stavby odovzdal komín umiestnený podľa projektu. Zariaďovaním bytu však vznikli iné polohy nábytku a tým aj pece, ako sa pôvodne predpokladalo. Pristúpili sme k modelovému riešeniu, ktoré si vyžaduje zmeniť polohu dymovodu. Vložka je inštalovaná, ale bez obstavby. Overí sa tak jej výkon a vhodná poloha. Samotná obstavba bude vyhotovená až po prvej vykurovacej sezóne. Naša vložka bude slúžiť ako doplnkový zdroj kúrenia a vyžadujeme od nej minimálny výkon asi 2 – 3 kW. Teda 2 kg dreva, čo sú dve polená s priemerom 10 cm a dĺžkou 33 cm by mali horieť asi 2 h.

Oprava tmelom

Pri zapojení kozubovej vložky „po dyme“ neustále kvapkal kondenzát na jej povrch a spôsoboval zápach. Utesnenie sa čiastočne podarilo pomocou silikónu odolnému proti teplu, ktorý sa používa pri oprave automobilov. Uvádza sa odolnosť do 250 °C. Utesnenie všetkých rúr červeným silikónom narušilo pôvodný zámer osadiť na vložku priehľadný obklad.

Od vložky „po vode“

Zapojenie vložky „po vode“ je možné. Pre laika vyzerá nelogicky, je však tiež funkčné a nezapríčiní obtečenie rúr špinavým kondenzátom. 

VYKUROVACIA SKÚŠKA

Čo si pod ňou treba predstaviť? Po zapojení vložky do komína, pred začatím samotnej obstavby, sa vo vložke nejaký čas kúri, aby sa zistili prípadné skryté poruchy. Napríklad praskliny liatiny vzniknuté pri doprave, netesnosti, nedostatky z výroby i zo samotného zapojenia. Naša vykurovacia skúška potrvá dlhšie, bude sa sledovať aj výkon vložky a šírenie tepla po dome. Ak nemáme malé deti, možno vložku používať obmedzene aj neobstavanú. Vykurovacia skúška sa nám predĺži na neurčito.

DĹŽKA DYMOVODU

V prevádzke domu sme našli jediné možné miesto na osadenie vykurovacieho telesa. Dymovod je dlhý asi 2 m, čo je v limite, aby nedošlo k nadmernému ochladzovaniu spalín. Ak by bol dymovod dlhší, odporúča sa úsek s dĺžkou nad 3 m už tepelne izolovať. Maximálna dĺžka dymovodu spájajúceho komín a spotrebič nie je predpismi obmedzená. Podstatná je teplota spalín idúcich do komína. V mieste zvanom sopúch (je to diera v prieduchu alebo „rukáv“ vyčnievajúci z prieduchu) komína nemá byť nižšia ako 130 °C a vyššia ako 250 °C. Ak je nižšia, obvykle pod 100 °C, kondenzuje v dymovode aj v komíne voda, čo nie je nikdy dobré, hoci pri moderných komínoch to už nie je také škodlivé. Ak je teplota vysoká, kúrime „pánubohu do okien“, ako vraveli naši dedovia.

Podľa výkresu

Ak potrebujeme pekne odrezať rúru s väčším priemerom, nie je celkom užitočné nalepenie pásky a nakreslenie. Dokonalú rovinu získame až vtedy, ak rúru obalíme napr. výkresom či iným pevným pravouhlo a rovno odrezaným papierom. Pozdĺž papiera potom uhlovou brúskou režeme rúru. Papier zároveň ochráni povrch rúry pred drobnými opáleniami, ktoré spôsobujú iskry pri rezaní. Rúra je odrezaná čisto a môžeme ju zapojiť aj do viditeľnej pozície. 

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste



Vložka s vodným výmenníkom

Takzvaný vodník umožňuje pripojenie napríklad na radiátor a dokurovanie inej miestnosti teplou vodou. Táto vložka je uložená vo výklenku. Keďže jej výkon je až 65 % do vody, nie je nutné jej obstavanie. Plánuje sa iba osadenie mriežky alebo priehľadnej tabule z bezpečnostného skla. Aj po utesnení z vložky kvapkala voda kondenzujúca v dymovode. Napokon bolo nutné z útrob vložky vybrať súčiastku pôvodne určenú na čistenie dymovodu. Navýšil sa tak podiel spalín prúdiacich do komína. Znížil sa síce výkon, ale kondenzácia prestala.

VYSOKÁ ÚČINNOSŤ

Účinnosť spotrebičov na tuhé palivo sa neustále zvyšuje. Odovzdávajú viac tepla do vykurovaného priestoru – priamo alebo pomocou vody. Na chod komína ostáva stále menej tepelného výkonu. V minulosti spotreboval komín aj 30 % výkonu spotrebiča, aby mal ťah. Súčasným prirodzeným komínom musí vystačiť 10 %, ba aj menej. Prirodzený komín, nazývaný aj atmosférický, nepoužíva ventilátory, motory a pod. na vytvorenie ťahu. Tu vzniká problém. Teplota spalín idúcich do komína je neraz pod hranicou tzv. kondenzačného bodu. Značí to, že voda obsiahnutá v spalinách sa zrazí do podoby kvapôčok už v dymovode alebo v komíne. Kvapôčky sa usadia na stenách a padajú dolu. Moderné komíny majú systém kladenia rúr „po vode“ a dolu zbernú nádobku. Spotrebiče sa, naopak, obvykle zapájajú „po dyme“. Čo to znamená? Značí to, že v rúrovom spoji je väčšie hrdlo umiestnené vyššie (lebo každý dymovod musí stúpať, keďže dym stúpa). V dymovode na začiatku kúrenia tiež kondenzuje voda, kým sa potrubie nezahreje na potrebnú teplotu, ktorá však, naopak, tečie nadol. Kondenzát tak ľahko vytečie na najbližšom nižšom hrdlovom spoji. Dymovod je nepekne obtečený a odparujúci sa decht, ľudovo nazývaný „močka“, smrdí. Ak je dymovod viditeľný, nie je žiaduce, aby bol dymovod obtečený, špinavý. Riešením by bolo, aby bol aj spotrebič pripojený potrubím spájaným „po vode“, čo si však vyžaduje dokonalé utesnenie proti unikaniu dymu.

Stret dvoch rovnakých koncov

Tu bolo nutné vyhotoviť improvizovanú manžetu. Žiaľ, výrobcovia rúr ju nedodávajú. 

LEGISLATÍVA A VŽITÁ PRAX

U nás sa uplatnila poučka, že ak zapojíme spotrebič „po vode“, bude dym unikať do miestnosti. Táto prax vznikla pri montáži dymovodov z tenkostenných rúr, ktoré do seba nepasujú veľmi dobre, ohnú sa pri montáži, a tak vzniknú netesnosti. Presné hrubostenné rúry sú tesnejšie ako tenkostenné, takže pri správne vytvorenom spoji sa úniku dymu netreba obávať. Horšie však je, že zažitá fáma znižuje záujem kupujúcich o takéto zapojenie. Výrob­covia rúr i komínov tak nedodávajú do­statok (alebo skôr nedodávajú vôbec) montážnych prvkov vhodných na zapojenie dymovodu do komína „po vode“. Aj vžitá kominárska prax niekedy zanovito trvá na zapojení „po dyme“, hoci tomuto zapojeniu už dávno „oddymilo“.

Modelové osadenie vložky

Vložka bola osadená zatiaľ bez obstavby. Umožní tak riešiť priamo na mieste výšku ohniska, aby bolo viditeľné, ako aj polohu vložky, aby čo najmenej zavadzala. Uhol pootočenia dvierok do izby je nastavený tak, aby oheň bolo vidieť presne z požadovaného miesta. Je možné aj pohľadom kontrolovať rúry dymovodu a zapojenia do komína, či nedochádza ku kondenzácii. Vtedy bude nutné rúry čiastočne izolovať. Po vyskúšaní a odsúhlasení sa plánuje vyhotovenie funkcionalistického „techno-dizajnového“ tvaru obstavby, tu skôr opláštenia.

Ledabolé a neodborné

Ťažko nájsť slová na takéto vyhotovenie vyústenia sopúcha. Pozdĺž sopúchovej rúry má byť pružný a tesný materiál, ktorý umožní dilatačné pohyby. Omietnutie je tvrdé, časom vypraská alebo, naopak, odtrhne sopúchovú rúru. To je ten šikmý kus. Vtedy nastane životu nebezpečná situácia. Pri navrhovanom „techno“ stvárnení dizajnu obstavby bude potrebné detail dorobiť. Za povšimnutie stoja aj zle stavebne pripravené rúry rozvodu teplého vzduchu s priemerom iba 100 mm, hoci sa odporúča 180 až 250 mm. Tieto rúry sú neúčinné, nefunkčné. Boli však vyúčtované, a tak zákazník nemá nijakú reálnu šancu domôcť sa nápravy, hoci je jeho život ohrozený nedbalým dielom. 

Spotrebič zapojený do komína „po vode“

Teplota spalín idúcich do komína už nemusí byť neustále okolo 150 °C. Kondenzáty stekajú nazad do spotrebiča, do paliva. Po rozhorení plného ohňa sa definitívne odparia. Účinnosť spotrebiča rastie, lebo do komína zapojeného „po vode“ môžu prichádzať chladnejšie spaliny. Ich minimálna teplota je závislá od výšky a hlavne od kvality zateplenia komína. Ale pozor, snažiť sa pri nízkej teplote spalín ešte navýšiť výkon spotrebiča (napr. predĺžením dymovodu či veľkým odberom tepla z ohniska) môže byť osudné, pretože komín môže stratiť ťah!
Kvalitné komíny (hlavne kovové) sú vybavené aj vnútorným odkvapom. Je to akási „rína“ po obvode otvoru do komínového prieduchu. Kondenzát stekajúci po obvode nenatečie do spotrebiča ani von z komína. Je odvedený po bokoch zapojenia a ďalej dolu, do zbernej nádobky. Pri zadovážení komína tento detail kontrolujeme. Je síce drahší, ale oplatí sa. 

Zapojenie spotrebiča i komína „po dyme“

Spotrebič musí podať vyšší výkon do komína, aby nedochádzalo ku kondenzácii. Teplota na ústí do komína je najmenej 140 – 150 °C. Menej účinné vložky majú výstupnú teplotu až 250 °C, čo je síce účinné proti kondenzácii, ale stratové pre kúrenie.
Na začiatku kúrenia je teplota nízka, voda kvapká z dymovodu. Rúry na komíne sa už zriedkavo zapájajú „po dyme“. Takto postavený komín neraz nájdeme pri amatérskom stavaní. Dôsledkom toho je, že do tepelnej izolácie komínového potrubia neraz vniká kondenzát. V praxi bolo už veľakrát nutné trhať izolácie a pokúsiť sa komín utesniť silikónom odolným proti teplu. Ak sa silikón lepí zvonka na už znečistené plochy, je to málo účinné, iba dočasné. Obvykle je nutné časti napadnuté kondenzátom vybúravať, nanovo izolovať, obmurovať a maľovať. Nádobka na kondenzát je pri takýchto poruchách skoro zbytočná. Účinnosť spotrebiča pri takomto zapojení musí byť nižšia, iba 60 – 80 %. Zvyšok pohltí dymovod a komín, aby sa nezarosili. 

Spojenie rúr dymovodu

A) „Po dyme“: Spojenie rúr dymovodu (všeobecne „D“ podľa STN a kominárskej vyhlášky) minimálne však s presahom 6 cm alebo v pomere k priemeru rúry. Spaliny (1, sivé) postupujú hore komínom a zráža sa z nich voda. Drobné kvapky (3, zelené) sa spoja a následne stečú von. Ľudovo sa verí, že lepšie ako dym do miestnosti je troška vzduchu (2, modrý) z miestnosti do komína. Ak sú rúry náležite tesné, je to v podstate jedno. Voda ale nie je vzduch, je ťažká a nájde si cestičku von.
B) „Po vode“: V mokrom komíne strhnú sadze kvapky vody. Decht odteká do zberného miesta. Únik spalín von (5) je veľmi zriedkavý a je skôr iba poverou. Komín či dymovod ostáva na pohľad čistý.
Samodotesnenie: Prevádzkou spotrebiča vznikajú aj veľmi drobné sadze (4, tmavosivé). Tie práve pomocou vody či vzduchu dokážu komín utesniť, lebo sa zhromažďujú v dutinkách, za hranami a pod. Zhromaždia sa, samozrejme, len do istej miery, a preto s touto alternatívou už nerátame. 

Pripojenie komína priamo

Spotrebič (1) by mal byť priamo pripojený na priamy komín vždy „po vode“. Okrem iného tak ešte môžeme dostať zo samotného komína istý výkon (2). Komínové teleso je zaizolované len v prechodoch medzi podlažiami a od miesta, kde výkon nepotrebujeme. Strešná konštrukcia (4), komínové teleso v exteriéri (5) a priechodky medzi podlažiami (3). Výklad predpisov pri tomto riešení je sporný. Legislatíva a jej tvorcovia nestíhajú upravovať pokrokové riešenia vo vývoji vykurovania a architektúry.
Vodné pary (5) po opustení komína neraz ihneď kondenzujú. Vídame očiernené hlavy komínov, odymené strechy, sivé steny, začiernené krytiny. Riešenia sú možné. Je to však už vyšší „level“ kachliarstva i projekcie kúrenia, ako aj detailov domu. kresba: Vladimír Institoris

Text, foto, ilustrácie: Ing. arch. Vladimír Institoris
Zodpovedný redaktor: Stanislav Botur
Zdroj: časopis Urob si sám 2/2017

Komentáre

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.