Vzbudzuje rešpekt veľkosťou aj hlučnosťou! Je treba sa drevára fialového v záhrade báť?

Ak ste na záhrade spozorovali veľkého čierneho „čmeliaka“ s modrofialovými lesklými krídlami, vedzte, že ste práve mali tú česť zoznámiť sa aspoň na diaľku s drevárom fialovým. Najväčšia európska včela už vplyvom otepľovania zavítala z južnej Európy i do našej krajiny. Treba mať pred ňou rešpekt? Môžete stretnúť aj celý roj týchto výrazne veľkých včiel?

Drevár fialový – krátka charakteristika

Drevár fialový (Xylocopa violacea) patrí medzi teplomilné samotárske včely. Pôvodne sa vyskytoval najmä v južných krajinách Európy, no vplyvom meniacej sa klímy a čoraz teplejších zím, vznikli aj u nás podmienky pre jeho život a pomerne bezproblémové prezimovanie.

Drevár si svojím robustným telom s dĺžkou cca 3 cm a rozpätím krídel okolo 4 cm vyslúžil prezývku „obor medzi včelami“. Jeho prítomnosť vzbudzuje pozornosť. Už z diaľky je počuť silný bzukot a pohľad na blížiaci sa čierny lietajúci hmyz so širokými modrofialovými lesklými krídlami prirodzene vzbudzuje rešpekt. Pred drevárom však netreba mať veľké obavy. Na rozdiel od iného podobného hmyzu, ktorý má vo „výbave“ žihadlo, drevár fialový nemá útočnú povahu.

Včela samotár a plachý zvedavec

Kým včely medonosné žijú vo vysokoorganizovaných spoločenstvách na čele s kráľovnou, drevár fialový je považovanú za samotársku včelu. V záhrade sa preto nestretnete s rojom drevárov, nanajvýš spozorujete niekoľko nezávisle od seba existujúcich jedincov, ktoré hľadajú zdroj obživy a zvedavo sa pohybujú záhradou. Živia sa totiž nektárom z ovocných stromov a kvetov.

Veľkým lákadlom sú pre drevárov astrovité a hluchavkovité kvety – predovšetkým šalvie, ktorým nedokážu odolať. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o menej obratných letcov, no opak je pravdou. Napriek robustnejšiemu vzhľadu spoľahlivo manévrujú, vyhýbajú sa prekážkam (aj stretu s ľuďmi) a dokážu dokonca zastaviť vo vzduchu na mieste pred kvetmi, ktoré upútajú ich pozornosť.

Prítomnosť drevára nie je pre záhradu na škodu

Dreváre fialové sú najviac aktívne a na záhradách viditeľné od mája, kedy sa kŕmia na kvetoch. Ich pomenovanie úzko súvisí s miestom, ktoré obývajú. Vytvárajú si totiž chodbičky v starom a mŕtvom dreve. Za vhodné „staré drevo“ pritom považujú nielen staré spráchnivené stromy a kmene, ale aj dlho neošetrované drevené trámy a konštrukcie na šopách či iných hospodárskych prístreškoch. Samičky dokážu vyhĺbiť až 30 cm hlboké chodby so šírkou 13 – 15 mm s viacerými komôrkami, ktoré sa od leta stávajú obydlím pre budúce potomstvo. Zásoby potravy pre potomstvo tvoria z peľu. V hniezdnych komôrkach prečkajú dreváre až do jari, kedy začnú opäť vyliezať za svetlom a teplom.

Text: Lucia Gogová
Foto: shutterstock.com