Zabudnite na kvapkovú závlahu! Už pred dvetisíc rokmi poznali trik, ktorý ušetrí čas aj vodu

Už nemusíte každý deň polievať! Skúste si vyrobiť vlastné zavlažovacie nádoby z neglazovaných terakotových kvetináčov – ide o princíp starej technológie „olla“, ktorá pomaly uvoľňuje vodu ku koreňom rastlín vďaka pórovitosti použitého materiálu.

Galéria

V lete potrebujú rastliny častú zálievku, najmä zelenina. Ak nemáte kvapkovú závlahu a záhradu navštevujete len občas, nádoby „olla“ vám ušetria čas aj vodu. Ide o hlinené nádoby pripomínajúce vázu s úzkym hrdlom, ktoré sa zakopú do záhonu, naplnia vodou a otvor sa prikryje. Rastliny sadíte v ich blízkosti, aby korene siahali k vlhkému prostrediu.

Pôvod zavlažovacích nádob „olla“

Táto zavlažovacia metóda má korene v starovekej Číne, kde sa využívala už pred viac ako 2000 rokmi, hlavne v suchých oblastiach s nedostatkom vody. Úspora vody je významná – v porovnaní s klasickým polievaním môže byť spotreba až o polovicu nižšia.

Ako si vyrobiť vlastnú „olla“ nádobu

Originálne nádoby „olla“ sú často drahé, najmä ak by ste ich chceli použiť vo väčšom množstve. Výborným riešením je domáca výroba z bežných terakotových črepníkov. Dôležité je utesniť otvor na dne kvetináča, aby voda rýchlo nevytekala. Môžete na to použiť napríklad silikón alebo ílovú zátku.

Jednoduchá verzia pozostáva z jedného väčšieho kvetináča (cca 22 cm priemer), ktorý zatmelíte, zakopete do pôdy a otvor prikryjete podmiskou. Ďalší spôsob je spojiť dva kvetináče rovnakého rozmeru a vytvoriť uzavretú nádobu. Ak potrebujete upraviť otvor pre ľahšie dopĺňanie vody, môžete ho opatrne zväčšiť pomocou vhodného vrtáka.

Ako tesniaci materiál poslúži sanitárny silikón, ale ekologickejšie je použiť včelí vosk – ten sa dobre hodí v prípade, že kvetináče presne lícujú a vytvárajú tesnú ryhu pre zaliatie voskom.

Staré kvetináče? Pozor na usadeniny

Pre výrobu „olla“ nádob sú ideálne nové kvetináče – staré môžu mať póry upchaté minerálmi, čo zhorší priepustnosť vody. Ak už máte staré kvetináče s bielymi mapami, môžete ich skúsiť očistiť – napríklad ich namočiť do octovej vody, ktorá rozpustí vápenaté usadeniny.

Ako ich správne osadiť

Pri inštalácii zakopte nádobu tak, aby horný okraj mierne vyčnieval nad povrch – cca 2 cm. Dookola potom vysádzajte sadenice tak, aby ich korene boli v dosahu vlhkej pôdy. Rastliny si časom vytvoria korene práve smerom k nádobe, kde budú mať stály prístup k vlahe.

V suchých oblastiach môžete okolie nádoby aj zamulčovať – mulč pomáha udržiavať vlhkosť, zabraňuje prehrievaniu pôdy a znižuje rast buriny. Nezabudnite otvor nádoby uzavrieť, aby sa dovnútra nedostal hmyz ani slimáky – použiť môžete podmisku, kameň alebo kus tehly.

Ako sledovať hladinu vody

Spoľahlivý trik na kontrolu stavu vody? Použite drevenú paličku alebo tyčku z kovu, ktorú vložíte až na dno nádoby. Po vytiahnutí vidíte presne, pokiaľ siaha hladina.

Sledujte, ako rýchlo voda ubúda – záleží na teplote, veľkosti nádoby a smäde rastlín. V horúčavách možno bude potrebné dolievať každých pár dní, v chladnejšom či daždivom období raz za týždeň alebo aj menej.

Správne uskladnenie na zimu

Na jeseň nádoby nezabudnite vybrať zo zeme. Ak sú zlepené z dvoch črepníkov, manipulujte opatrne, chyťte ich za spodnú časť. Dôkladne ich umyte, nechajte vyschnúť a uložte ich na suché miesto, napríklad pod prístrešok alebo do garáže. Na jar ich pred ďalším použitím skontrolujte – ak objavíte poškodené tesnenie alebo praskliny, opravte ich silikónom či voskom.

Text: Jana Komadelová, Monika Félixová
Foto: Monika Félixová
Zdroj: Časopis Urob si sám