Komín padá, ktože nám ho opraví…

Ak naša pec nemá dobrý ťah, chyba môže byť v komíne a treba ho opraviť.

Galéria

Opraviť a znova využiť
Komíny, najmä v mestách, stratili zmenou druhu vykurovacích palív, a tým aj zmenou zloženia spalín, svoju pôvodnú funkciu alebo sa nároky na ich využívanie zásadne zmenili. Aj keď mnohé už neslúžia pôvodnému účelu, je lepšie ich neodstraňovať, ale ponechať a zvážiť, či sa nenájde ich iné využitie, napríklad na vetranie zavlhnutých konštrukcií, ochladenie miestností v lete a pod. Komín s viditeľne poškodenou statikou treba bezpodmienečne rozobrať a znova vymurovať, aby tehly nepoškodili strechu alebo nespôsobili niekomu zranenie. Mal by to urobiť odborník. Ak sa rozhodneme, že si niektoré opravy urobíme sami, konečnú revíziu komína musí urobiť kominár.

Poruchy
Poruchy komína vznikajú najmä pôsobením dažďa, vetra, mrazu, slnka a spalín. Počasiu je však najviac vystavené nadstrešné komínové teleso, ktorého bežnou poruchou je rozpad stavebnej hmoty, spôsobený hĺbkovou koróziou materiálu. Zvetrávaním dochádza aj ku korózii oplechovania komínového prestupu strechou, čo spôsobuje zatekanie komínového telesa. To môže poškodiť nielen samotný komín, ale aj priľahlé konštrukcie vo viacerých podlažiach budovy. Negatívny vplyv spalín, často znásobený nevhodným používaním komína, sa môže prejaviť nielen na zakončení komínového telesa, ale napríklad aj škvrnami na omietke.

Obnova komína
Skôr ako začneme s opravou komína, ochránime krytinu okolo neho pred poškodením, prípadne ju dočasne rozoberieme. Ak nemôžeme zabezpečiť prísun a odsun materiálu krytinu rozoberieme a laty na mieste krokiev prerežeme. Ak nie je na streche komínová lávka, treba ku komínu pristaviť lešenie. Oprava sa niekedy dá urobiť aj zo zdvižnej plošiny. Ak máme v povalovom priestore, resp. v konštrukcii krovu vypadanú omietku, komín omietneme. Nad strechou murivo vyškárujeme cementovou maltou, ale neomietneme ho, pretože aj najkvalitnejšia omietka ťažko odoláva poveternostným vplyvom kombinovaným s tepelným a chemickým namáhaním komínového telesa.

Poškodenú krytinu a oplechovanie okolo komína vymeníme. Životnosť jednovrstvových komínov môžeme v nadstrešnej a povalovej časti predĺžiť nahradením viacvrstvovým komínovým telesom zloženým z vložiek s rovnakou vnútornou svetlosťou ako je ostatná časť prieduchu a z murovaného komínového plášťa.

Utesnenie
Častou poruchou komínov je nedostatočné tesnenie, ktoré spôsobuje znížený komínový ťah a prenikanie spalín do okolitého priestoru. Premočenie komínového plášťa fenolom a dechtom je ďalšou poruchou. Na jeho povrchu vzniknú škvrny. Obe poruchy sa odstraňujú pomerne ťažko. Jednou z možností utesnenia je opakované omietnutie komínového telesa nastavovanou vápennocementovou maltou s prísadou plastifikátora alebo s vystužením maltovej vrstvy maltonosným pletivom. Pred opravou treba otĺcť starú, poškodenú omietku a vyškrabať škáry v murive komína do hĺbky asi 3 cm. Ak je komín poškodený dechtom, musíme odstrániť príčinu poruchy – nekvalitné palivo alebo zlý spôsob vykurovania. Aj potom je výsledok opravy neistý, pretože dechtom už nasiaklo aj murivo komína. Určitou možnosťou je oddelenie omietky od muriva vrstvou laku, ktorý ešte počas schnutia obhádžeme pieskom. Takto zabezpečíme lepšiu priľnavosť omietky. Ďalšou možnosťou je obložiť komín nehorľavým obkladom.

Vyvložkovanie komína
Je podmienené dostatočným rozmerom prieduchu, ktorý sa po sanácii zmenší. Prieduch nesmie mať premenlivý prierez (môžeme ho zväčšiť komínovou frézou), mal by byť rovný a kolmý. Komínová fréza je mechanizmus s výkonným kompresorom, vzduchovým motorom s frézovacou hlavicou s vysávačom. Pred frézovaním zakryjeme a utesníme všetky otvory v komíne. Frézuje sa odspodu komína smerom k hlave.
 
Pevné keramické vložky môžeme použiť pri priamych a pravidelných komínových prieduchoch. Nehrdzavejúce vložky majú oproti hliníkovým oveľa dlhšiu životnosť. Napríklad nerezové komínové systémy môžeme použiť na odvod spalín od plynných aj tuhých palív.

Nový prieduch
Pri zhotovovaní nových prieduchov je dôležitý výber miesta, kadiaľ bude nový prieduch prechádzať. V nosnom múre, ktorý prenáša zaťaženie stropov, musí byť vzdialený aspoň 30 cm od drevených stropných trámov a aspoň 30 cm od doterajšieho komínového prieduchu , prípadne lícna vrstva komína musí byť vzdialená aspoň 5 cm od líca omietnutého alebo vyškárovaného muriva a min. 10 cm od nenosných konštrukcií (dreveného obkladu). Táto medzera musí byť vyplnená nehorľavým materiálom. Nový prieduch môže uhýbať vždy len jedným smerom. Dodatočný komínový prieduch môžeme viesť napríklad aj v múre, ktorého hrúbka je aspoň 45 cm. Pred začiatkom sekania overíme, či miestom, kadiaľ chceme viesť nový prieduch, neprechádza vedenie elektrického prúdu, rozvod vody, plynu a pod.

Na odvod spalín s vysokou teplotou (kozuby a pece na uhlie a drevo) sa používajú komíny so šamotovými vložkami.		Kombinácia dvojvrstvovej komínovej vložky, pevných tvaroviek a hrdiel z antikoróznej ocele je ideálna na prevádzku nízkoteplotných a kondenzačných kotlov s teplotou spalín do 400 °C.

Primurovanie komína z komínových vložiek
Ak by sa vysekaním nového prieduchu v múre mohla narušiť súdržnosť muriva alebo porušiť tesnosť starých komínov, môžeme nové komínové prieduchy z komínových vložiek aj primurovať. Stačí vysekať do muriva plytkejšiu ryhu (hlbokú asi polovicu hrúbky tehly), do ktorej osadíme prefabrikované vložky. K pôvodnému murivu ich pripevníme oceľovými pásikmi alebo drôtmi. Vložky môžeme obmurovať alebo obaliť maltonosným pletivom a omietnuť. Táto technológia sa môže použiť aj pri múroch hrubých len 30 cm. Majú kruhový, štvorcový alebo obdĺžnikový prierez, sú z keramického alebo šamotového materiálu a spájajú sa riedkou, vápennocementovou maltou. Na zabránenie vzniku trhlín pozdĺž prieduchov vplyvom tepelného namáhania prieduch z vložiek prekryjeme maltonosným pletivom, ktoré pripevníme na murivo pôvodného múru. Ak chceme nový komínový prieduch primurovať z tvaroviek alebo z tehál, v starom múre vytvoríme kapsy, ktoré umožnia previazanie oboch konštrukcií. Nový komín k starému múru pripevníme aj oceľovými objímkami.

Potrubie na odťah spalín môžeme urobiť aj svojpomocne. Avšak vedenie dymovodu by sme mali konzultovať s kominárom.		Na najvyššiu rúru namontujeme vystreďovaciu rozperu. Rúry pri spájaní natierame mazadlom a zasunieme ich na doraz do hrdla.
Nakoniec namontujeme komínový kryt a ochranný golier proti dažďu.		Vzduch na spaľovanie a vetranie dymovodu sa privádza oceľovou samonosnou rúrou. Otvory na prívod vzduchu sú na päte komína.

Oprava komínových hláv
Rozrušené murivo pod komínovou hlavou odstránime až po neporušené murivo, niekedy až po úroveň strešného prestupu. Murivo dôkladne navlhčíme a chýbajúcu časť komína znova vymurujeme. Časť nad strechou murujeme ostro pálenými mrazuvzdornými alebo šamotovými tehlami. Murujeme na vápennocementovú maltu. Na vymurovaný komín osadíme alebo vybetónujeme komínovú hlavu. Pri betónovaní hlavu vystužíme jedným alebo dvoma strmienkami z ocele s priemerom 5 – 6 mm, ktoré obmedzia jej praskanie. Oceľové strmienky môžeme vložiť aj do ložnej škáry muriva medzi štvrtú a piatu vrstvu pod hlavu. Novú komínovú hlavu pri osadzovaní zalícujeme s murivom, pretože presahujúce komínové hlavy síce chránia komínové murivo proti dažďu, ale v porovnaní so zalícovanými hlavami znižujú ťah. Čistenie komínov Komíny, komínové prieduchy a spotrebiče palív sa musia pravidelne kontrolovať a čistiť. V závislosti od druhu paliva a výkonu spotrebičov je určený minimálny počet čistení do roka (v rozmedzí 1 až 6-krát). Komíny pritom netreba čistiť len od sadzí, ale aj od iných nežiaducich predmetov, ktoré do nich časom napadajú. Odpad môže byť dobrým zásobníkom vlhkosti, a preto je potrebné pri čistení zabezpečiť v komínoch aj primerané vetranie. Po dokončení obnovy alebo prestavby komína či po vymurovaní nového uvádzame komín do prevádzky postupným zvyšovaním teploty spalín (vždy až po stvrdnutí malty). Pri rýchlom zvýšení teploty by vplyvom náhleho tepelného namáhania mohli vzniknúť poruchy.

Text: Vladimír Chudý
Foto: Prespor, Schiedel, archív vydavateľstva
Zdroj: časopis Urob si sám