Strechu by mali robiť odborníci

Je veľmi dôležité, aby sa plášť strechy dobre navrhol a správne zrealizoval. Súvrstvie dvojplášťovej či trojplášťovej šikmej strechy je pomerne zložité a hociktorý nenápadný nesprávne navrhnutý alebo nesprávne zrealizovaný detail môže spôsobiť vnikanie vody do konštrukcie, tvorbu tepelných mostov, narušenie tepelnej izolácie či nosnej konštrukcie, jej napadnutie plesňou alebo škodcami a v konečnom dôsledku stratu funkčnosti celej strechy. Preto by sme si mali dať na zhotovení strechy naozaj záležať, zveriť jej vybudovanie skutočným odborníkom a nešetriť ani na kvalifikovanom stavebnom dozore, ktorý môže predísť množstvu chýb z nepozornosti či prípadnej neodbornosti montérov.

Galéria

Najčastejšie chyby, ktoré spôsobujú narušenie strešného plášťa a stratu pohody v obytnom podkroví:
– nesprávne uloženie krytiny,
– nepresné klampiarske práce,
– zlá realizácia detailov pri prienikoch strešnej roviny (okná, potrubia, komíny…)
– zatekanie,
– zámena materiálov jednotlivých vrstiev oproti projektu bez rešpektovania ich vlastností, použitie netrvácnych materiálov, ktoré sa rýchlo poškodia vplyvom zmien teplôt alebo UV žiarenia,
– nedodržanie hrúbky vzduchovej vrstvy alebo jej uzavretie (prakticky sa stráca jej účinok),
– nesprávne odvodnenie poistnej hydroizolácie (voda zateká do tepelnej izolácie),
– nedodržanie hrúbky tepelnej izolácie, jej otočenie opačnou stranou, nesprávne uloženie alebo jej nedostatočné stabilizovanie (tepelná izolácia časom vypadáva, prehýba sa, vznikajú medzery),
– nesprávne zabudovanie parotesnej zábrany alebo porušenie jej celistvosti – vodné pary v konštrukcii potom kondenzujú a vzbudzujú dojem, že odniekiaľ zateká,
– zlé ukončenie priečok v interiéri – priečky prechádzajú tepelnou izoláciou a tvoria tepelné mosty,
– zabudovanie vlhkých materiálov do strešného plášťa – vodná para sa vyparuje, kondenzuje a ničí tak drevo a tepelnoizolačný materiál.

Podkrovie v novostavbe 
Pri tvorbe obytného podkrovia musíme brať do úvahy konštrukciu strechy.
Najčastejšie sa môžeme stretnúť so sedlovou strechou s dvomi rovnako dlhými šikminami. Čím sú strmšie, tým je väčší využiteľný priestor pod strechou. Strechy so sklonom 35 až 45° sú na výstavbu obytného podkrovia ideálne, ale aj plochejšie strechy sa dajú dobre využiť, ak bočné múry poskytujú v podkroví dostatočnú svetlú výšku. Pri valbových strechách býva vnútorný priestor obmedzený štyrmi šikminami, ale dobrý sklon a rozpätie strechy aj tu umožnia vhodnú vstavbu. Manzardové strechy s dvojitým sklonom majú veľmi výhodný pomer medzi pôdorysnou plochou a využiteľným objemom podkrovia.

Konštrukcia strechy
Pri novostavbách alebo pri novovybudovanej konštrukcii strechy nie je žiaden problém nechať navrhnúť konštrukciu tak, aby čo najlepšie odzrkadľovala naše potreby a požiadavky, mala aj zodpovedajúci vonkajší výraz a zapadla medzi okolitú zástavbu. Najvhodnejší na účel zabývania podkrovia je hambálkový krov. Ten tvoria prázdne väzby – dvojice krokiev uložených kolmo na odkvap vo vzájomnej vzdialenosti 90 až 110 cm uložené na drevených pomúrniciach. V hornej časti sa dvojice krokiev spájajú  jednoduchým rohovým čapom (tzv. na ostrih) alebo sú preplátované. Od rozpätia 4 až 6 m sú strechy spevnené klieštinami, ktoré stužujú krov v priečnom smere. Pri rozpätiach 6 až 10 m sa krokvy obyčajne ukladajú navyše aj na dvoch väzníkoch ukotvených v nosnom murive. Takýto zjednodušený krov nemá žiadne stĺpiky ani väzné trámy, a preto poskytuje veľkú voľnosť pri tvorbe dispozície podkrovia.

Vhodným materiálom je najmä masívne drevo (najčastejšie domáci smrek, prípadne fínska či ruská borovica alebo sibírsky smrekovec) a materiály na báze dreva, keďže najmenej zväčšujú zaťaženie v nosných konštrukciách a základoch. Navrhujú sa z nich aj moderné konštrukcie. Pre rozpätia nad 10 m sa často používajú stojaté a ležaté stolice (zložitejšie druhy krovov), ktoré môžu vhodne dotvoriť interiér. Pre podkrovia s upraveným podhľadom sú vhodné aj priehradové nosníky. Tie však nie sú veľmi vzhľadné, a tak sa v podkroviach nezvyknú priznávať. V špeciálnych prípadoch môžeme použiť na výstavbu krovu aj ťažšie kovové I nosníky, ktoré zaberú v podkroví podstatne menej miesta, samozrejme, musíme tomuto materiálu prispôsobiť aj konštrukciu krovu.

Výška nadmurovky
Najvhodnejšia výška nadmurovky bežného podkrovia nad rodinným domom je 1 200 až 1 300 mm. Táto výška zaistí, že v podkroví vznikne plnohodnotný obytný priestor, ktorý netreba zbytočne vykurovať a v ktorom sa dajú pohodlne umiestniť strešné okná alebo vikiere. Nadmurované obvodové steny musia byť ukončené železobetónovým obvodovým vencom, ktorý sa má spájať s obvodovým vencom posledného podlažia upravovaného objektu pomocou železobetónových stĺpikov. Pozor, nikdy nesmieme zabudnúť na dostatočnú tepelnú izoláciu týchto železobetónových častí.

Novým trendom v stavaní krovov sú krovy na kľúč. Stavebník príde do firmy s projektom domu alebo ľubovoľného tvaru strechy. Firemný projektant prenesie údaje z projektu do elektronickej podoby a vytvorí trojrozmerný virtuálny model krovu, v ktorom môže kontrolovať presnosť rozmerov jednotlivých drevených častí krovov aj veľkosti uhlov. Potom presné rozmery, uhly, miesta čapovania, dlabania a ostatné potrebné údaje jednotlivých drevených dielov zapíše na elektronický nosič (kľúč, CD). Podľa neho v obrábacom centre počítač vykoná na budúcich dieloch krovu všetky tesárske práce s presnosťou ±0,1 mm a ±0,5°. Časti, ktoré nebude vidieť sa ihneď ošetria impregnačnou látkou proti plesniam a drevokaznému hmyzu. Časti, ktoré bude vidieť, sa ošetria kvalitnými materiálmi na báze voskov. Nosné drevené časti strechy tak vzniknú v suchom prostredí bez rizika poškodenia dreva a zhotovené presne na mieru. Vďaka názornému označeniu, ktoré sa zhoduje s označením v projekte, potom krov podľa priloženého návodu zmontuje z pripravených dielov priamo na stavbe aj zručný laik, stačí, aby mu práca s drevom nebola cudzia…

Zabývanie jestvujúceho podkrovia
V prípade, že nosnú konštrukciu už hotovej strechy nemôžeme alebo nechceme vymeniť za novú, bude nás stáť premyslenie zodpovedajúceho dispozičného riešenia zabývaného podkrovia viac úsilia, ktoré sa nám však môže odmeniť zaujímavosťou a netradičnosťou.

Každú úpravu nosnej konštrukcie krovu musí navrhnúť statik
Pri posudzovaní, či je hotové podkrovie vhodné na zabývanie, si prvom rade všimneme svetlú výšku budúcich miestností, čiže vzdialenosť medzi budúcou podlahou a budúcim stropom. Ako minimum sa dá pripustiť 2 300 mm, optimum je 2 600 mm. Aspoň polovica plochy budúcej obytnej miestnosti by mala mať túto výšku. Tam, kde chceme umiestniť nábytok, by mala byť výška zvislej steny v kontakte so šikminou strechy1 600 mm, príp. 1 300 mm. Ak sú strešné okná jediným druhom okna v obytnej miestnosti, mali by mať spodnú hranu vo výške asi jedného metra, aby umožnili dobrý výhľad. Ak nám výhľad z miestnosti môže poskytnúť aj okno v štítovej stene alebo vikier, môže sa strešné okno umiestniť aj podstatne vyššie. Druh konštrukcie výrazne ovplyvní aj dispozičný návrh podkrovia. Pri jednoduchej (avšak v starých domoch zriedkavej) hambálkovej konštrukčnej sústave máme, čo sa týka dispozície, ruky voľnejšie.

Pri väzníkovej sústave so stojatou (či ležatou) stolicou (ktorá sa u nás najčastejšie vyskytuje) bude dispozičné riešenie obmedzené umiestnením stĺpikov, vzpier a väzných trámov. Plná väzba (väzný trám, o ktorý sa opierajú stĺpiky a vzpery) sa opakuje každých 4 až 5 metrov a núti nás zakomponovať ju do architektonického riešenia interiéru. Najväčšiu prekážku spôsobujú asi väzné trámy, uložené pravidelne priečne asi pol metra nad podlahou. Ak máme výškovú rezervu, je najjednoduchším riešením väzné trámy zachovať, a vytvoriť tzv. druhý strop, ktorý má nosné trámy rovnobežné s pôvodnými väznými trámami. Toto riešenie zároveň nepriťažuje pôvodný strop. Ak nemáme miesta nazvyš a stropná konštrukcia najvyššieho podlažia je dostatočne únosná, môžeme väzné trámy odstrániť a stĺpiky plných väzieb po úprave osadiť na stropné trámy spodného podlažia. Ak sa to nedá, namiesto väzného trámu osadíme nižší a menší oceľový väzník.

Priečky zo sadrokartónu v podkroví

	Pri stavbe priečky UW a CW profily. Opláštime priečku z jednej strany, vložíme minerálnu izoláciu a opláštime priečku z druhej strany.

V prípade, že plné väzby nemusíme zachovať, je najjednoduchším riešením ich odstránenie aj s väznými trámami. Jednou z možností, ako nahradiť plné väzby, je použitie oceľových rámov. Vtedy treba upraviť aj strop posledného podlažia. Pri takýchto úpravách sa musí pamätať na zvýšené zaťaženie obvodového muriva aj stropu posledného podlažia a je nutné urobiť zodpovedajúce úpravy.

Pri rekonštrukciách alebo oprave starých domov treba posúdiť aj únosnosť stropu posledného podlažia. Ideálny je železobetónový alebo skladaný keramický strop, pri starších domoch sa stretávame aj so stropmi trámovými. Najjednoduchším riešením je takýto strop vymeniť, ale dá sa urobiť aj jeho spevnenie. Rokmi overeným postupom pri historických stavbách je spevnenie spriahnutím trámov nadbetónovanou železobetónovou doskou s hrúbkou približne 60 mm tzv. klincovaním. Pred betónovaním sa strop musí provizórne podoprieť, aby sa zmenšil priehyb stropu a počas betónovania sa riadiť osobitými technologickými predpismi.

Nesprávne a správne napojenie podlahy na stenu. Pri zhotovovaní podlahy musíme pamätať na jej dilatáciu. Preto na okraje vkladáme pásy z minerálnej vlny. To je dôležité najmä pri podlahovom vykurovaní.

Posúdenie možností výstavby podkrovia
Ak sa nám zdá, že krov je v poriadku a aj miesta by bolo dosť, stále ešte nemáme vyhraté. Treba nechať staticky posúdiť možnosť výstavby podkrovia (únosnosť základov a stien budovy a stropu dolného podlažia) prípadne zistiť možnosti ich spevnenia. Veľmi dôležité je aj posúdenie a zaistenie požiarnej bezpečnosti podkrovia a konštrukcie krovu, keďže používané materiály bývajú horľavé. Aby sme podkrovie vôbec mohli začať stavať, potrebujeme ešte zaistiť vyjadrenia hygienika, ústavu pamiatkovej starostlivosti, stanovisko odboru dopravy a energetiky, súhlas vodární, elektrární, plynární, vyjadrenie hasičov, telekomunikácií… Musíme si premyslieť a zvážiť spôsob osvetlenia (vikiere, strešné okná), skonzultovať nutnosť zachovania historických krovov, použité materiály (napr. strešné krytiny), napojenie schodiska (na pôvodné schodisko a vzhľadom na stropné trámy), inštaláciu nového výťahu, prípadnú zmenu sklonu strechy… A potom už len vymyslieť správnu dispozíciu, vystavať priečky, dvere, podlahy, rozvody, sanitu a ostatné vybavenie…

Montáž zvislých predsadených stien na CD profily

Do nadmurovky pripevníme nastaviteľné strmene vo vodorovnom rozstupe max. 600 mm.	CD profily nasunieme do UD profilov a priskrutkujeme k nastaviteľným strmeňom.
	Medzi CD profily vložíme tepelnú izoláciu z minerálnych vlákien.

Vstavba podkrovia
Na potešenie treba poznamenať, že o stavebné povolenie nemusíme požiadať v každom prípade – v niektorých prípadoch, ak sa chystáme iba na vstavbu podkrovia – povolenie nebudeme potrebovať.

Vstavba je zmena dokončenej stavby, pri ktorej sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby. Vstavba vyžaduje stavebné povolenie, keď sa jej realizáciou zasahuje do nosnej konštrukcie budovy, mení sa vzhľad pôvodnej strechy (nové krytiny, nové vikiere, skleníky, zimné záhrady, komíny, vetráky), vyžadujú sa nové protipožiarne úpravy a pod. Iba ohlásenie vstavby na stavebnom úrade postačí, ak nie je ovplyvnené životné prostredie v okolí a v danom objekte, nemení sa podstatne vzhľad budovy (nemení sa farebnosť a typ krytiny aj v prípade jej výmeny), nemení sa spôsob prevádzky v upravenom podstrešnom podlaží, nie je ohrozená stabilita budovy a zmenená požiarna bezpečnosť.

Nadstavbou sa stavba zvyšuje, v tomto prípade sa stavebné povolenie vyžaduje vždy, keďže sa zasahuje do nosnej konštrukcie v rámci statického priťaženia, príp. sa menia požiadavky požiarnej ochrany či požiadavky osvetlenia priestorov v susedných budovách.

Tepelnú izoláciu musíme od vnútorného priestoru parotesne oddeliť fóliou (parotesnou zábranou, v tomto prípade z polyetylénu). Spoje utesníme páskou.	Podlahu môžeme urobiť suchým spôsobom, napríklad zo sadrokartónových dosák.

Dispozičné riešenie
Nájsť vhodné dispozičné riešenie podkrovného bytu môže byť veľmi tvrdý oriešok. Je nutné rešpektovať konštrukciu krovu (najmä plné väzby väzníkovej stolice v pravidelných vzdialenostiach od seba), podchodné výšky, napojenie bytu na spodné podlažie či na spoločné schodisko, rozvody nielen kanalizácie, ale aj vody a plynu. Jednotlivé miestnosti by sa mali navrhovať s ohľadom na najvhodnejšiu orientáciu k svetovým stranám. Pre obývacie a detské izby sú najvhodnejšie južné alebo západné orientácie; kuchyne, pracovne a kúpeľne môžu byť orientované na sever. Miesto pri stole, pracovná doska kuchynskej linky, ale aj rôzne zariaďovacie predmety kúpeľní vyžadujú istú minimálnu výšku, ktorú musíme pri ich umiestnení pod šikmý strop dodržať. Miesta s nižšou svetlou výškou sa dajú veľmi výhodne využiť na odkladanie sezónnych vecí a oblečenia.

Dobrá rada V rámci prieskumu drevených konštrukcií treba preveriť tie časti, kde sa predpokladajú chyby alebo poruchy. Ide najmä o miesta, kde sa prvky krovu stretávajú s murivom. Najprv treba odstrániť zdroje vlhkosti, opraviť strechy, izolovať drevené prvky od muriva. Potom nasleduje ošetrenie poškodených častí alebo výmena znehodnotených drevených prvkov, následne spevnenie poškodených prvkov a chemická ochrana dreva. Zakrytie pamiatkovo ceneného historického krovu minimalizuje šancu na jeho kvalitné zakonzervovanie, a preto, ak už raz máme šťastie na takúto vzácnosť, v interiéri ho radšej priznajme a zaistime k nemu voľný prístup vzduchu a prístup pre reštauratéra.

Text: Ing. arch. Jana Macinská
Foto: autorka, Rigips, archív vydavateľstva JAGA
Zdroj: časopis Urob si sám