Zobytnenie podkrovia

Mnoho stavebníkov svojpomocne zobytňuje podkrovie vstavaním bytovej jednotky do podkrovia, a to napriek ťažkostiam, ktoré so sebou táto rekonštrukcia prináša.

Galéria

Nadstavba by výrazne zmenila vzhľad budovy, vstavbou sa tomu môžeme vyhnúť. V ideálnom prípade, ak je strecha v poriadku, treba podstrešný priestor prinajmenšom zatepliť, vybudovať priečky, podlahy, okná, dvere, prístupové schodiská, priviesť do neho energie (elektrinu a plyn), vodu, odkanalizovať ho a vybudovať rôzne priestupy cez strechu. Vo väčšine prípadov treba zrenovovať aj strechu vrátane krovu. Musí vyhovovať komplikovaným protipožiarnym predpisom a musí byť vybavená bleskozvodom. Keďže ide o rozsiahlu úpravu domu, potrebujeme na ňu stavebné povolenie.

Krov
Veľa práce ušetríme, ak krov tvorí krokvová konštrukcia bez väzných trámov alebo hambálková konštrukcia. Majú síce nevýhodu, že sa nimi nedá realizovať prienik dvoch strešných rovín ani vybudovať väčší vikier, pre ktorý treba posunúť krokvu, ich plusom však je, že nepotrebujú podopretie pomocou stolice, lebo všetky sily zo strechy do múrov prenášajú krokvy (s dĺžkou do 5 m). Stolice zmenšujú využiteľný priestor pri budovaní podkrovia. Z tohto dôvodu sa dnes aj na novostavbách menších domov opäť robia jednoduché krovy, ktoré umožňujú využívať celú výšku krovu ako obytný priestor.

Úžitková plocha
Do úžitkovej plochy v podkroví sa započítava len plocha, nad ktorou je svetlá výška aspoň 1 300 mm. Svetlé výšky 2 600, 2 500 a 2 300 mm musia byť v podkroví minimálne nad polovicou pôdorysnej plochy. Na vytvorenie podkrovnej miestnosti, ktorá by zodpovedala miestnosti s rovným podhľadom a plochou 18 m², teda potrebujeme približne 22,5 m² plochy podkrovia so šikmými stenami.

Schodisko
V rodinných domoch alebo dvojposchodových bytoch musí byť schodisko široké najmenej 80 cm. Na prekonanie výšky 250 cm (výška bežnej miestnosti) sa navrhuje zvyčajne 16 stupňov (schodov), ak ide o prístup k trvalo obývaným priestorom.

Zateplenie
Všetky nedostatky krovu, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť a kvalitu bývania, odstránime, lebo po zateplení strešného plášťa už krov nebudeme môcť vizuálne kontrolovať. Na zateplenie sa často využíva minerálna vlna, polystyrén, prípadne polyuretán v hrúbkach 20 cm a viac, a to najmä ako ochrana proti teplu v letných mesiacoch. Dosky z týchto materiálov uložené na debnení alebo latovaní (tzv. izolácia nad krokvami) tepelne chránia všetky vnútorné časti strechy. Takto môžu byť krokvy znútra viditeľné (priznané), čím esteticky dotvárajú atmosféru podkrovného priestoru. Inou možnosťou je vkladať izoláciu z minerálnych vlákien medzi krokvy. Hoci má drevo dobré izolačné vlastnosti, vytvára v konštrukcii tepelné mosty. Preto medzikrokvovú izoláciu spravidla dopĺňa aj izolácia pod krokvami. Tento nenáročný spôsob je vhodný pri svojpomocných prácach. V praxi sa často vyskytuje kombinácia všetkých troch spôsobov izolovania.

Hydroizolácia
Tepelnú izoláciu, ktorá môže prijímať vodu, chránime pred vlhkosťou z exteriérovej strany strešnou krytinou a poistnou hydroizoláciou – difúznou fóliou. Umiestnená je pod strešnou krytinou. Buď je položená priamo na tepelnej izolácii, alebo tesne nad ňou vytvára tzv. vetraciu medzeru. Fólia umožňuje odparenie vody z izolácie, ale neprepúšťa vodu dovnútra. Z vnútornej (interiérovej) strany, kde sa vyskytuje vodná para (z vydýchaného vzduchu, vlhkosti z kúpeľne, kuchyne a pod.), chránime tepelnú izoláciu pred navlhnutím parozábranou (zvyčajne fóliou z plastu a kovu). Navlhnutím totiž tepelná izolácia stráca svoje tepelnoizolačné vlastnosti. Všetky spoje na fólii prelepíme tesniacou páskou, lebo v priestore pod izoláciou hrozí kondenzácia vodnej pary a vznik plesní.

Podhľad
Ide o časť strešného plášťa viditeľnú zvnútra podkrovia (povrch šikmých stien). Podhľad môžeme urobiť z dreveného obkladu, sadrokartónu a pod. Môžeme ho montovať na celú šikmú rovinu strechy až k hrebeňu (v halách, obývacích izbách alebo jedálňach) alebo vytvoriť vodorovný strop, ktorý napojíme na šikmé plochy podkrovia.

Presvetlenie strešným oknom
Strešnými oknami možno zabezpečiť prístup svetla aj do stredu podkrovných miestností a tým ich rovnomerne presvetliť. Slnečné lúče môžu cez strešné okno dopadať priamo do miestnosti aj niekoľko hodín denne. V zimných mesiacoch strešné okná týmto spôsobom prispievajú k vyhrievaniu podkrovných priestorov. Okrem toho umožňujú aj účinné vetranie. Strešné okná umiestnime v správnej výške! Pri vysoko umiestnených oknách strácame kontakt s okolím. Ak je spodná hrana okna vzdialená 90 cm od podlahy, zabezpečíme výhľad aj sediacim osobám. Okná so sklonom strechy do 60° by mali mať horné držadlo. Pri vyššej pomúrnici alebo pri sklonoch strechy nad 60° by mali mať dolné držadlo a mali by byť výklopné. Štandardne sa montujú strešné okná s dvojitým sklom, pričom vonkajšia tabuľa je z kaleného skla a vnútorné sklo má ochrannú fóliu. Rámy sa vyrábajú predovšetkým z drevených lepených profilov (borovica v kombinácii s hliníkom, meďou alebo titánzinkom). Používajú sa aj plastové rámy, ktoré môžu byť kombinované s drevom. Pri strešných oknách je dôležité aj vnútorné zatienenie (žalúzie, tieniaca roleta, zvinovacia sieť).

Ostenie okna môžeme zhotoviť z 12,5 mm sadrokartónových dosiek alebo môžeme použiť prefabrikované ostenie. Rám okna parotesne napojíme na parozábranu.

Zásady pri montáži
Je výhodné, ak je šírka okna rovnaká ako svetlá vzdialenosť medzi krokvami. Pri širšom okne treba pomerne komplikovane posunúť krokvu. Spodné a vrchné ostenie upravíme (spodné má byť zvislé, vrchné vodorovné). V spolupôsobení so vzduchom z vyhrievacieho telesa takto zabránime jeho zaroseniu v zime a umožníme lepšie presvetlenie interiéru a ľahšie ovládanie okna. Na zabezpečenie obtekania okna dažďovou vodou na okrajoch necháme voľný priestor široký spravidla 6 cm (závisí od konkrétneho okna), pri vrchnom ostení aj viac. Poistnú hydroizolačnú fóliu vytiahneme až na rám okna. Rohy okna dôkladne utesníme. Pri vetranej streche osadíme nad okno žľab na odvádzanie skondenzovanej vlhkosti. Okno tepelne zaizolujeme po celom obvode. Parotesnú zábranu pripevníme aj na rám okna. Stavba vikiera je výrazným zásahom do vonkajšieho vzhľadu budovy. Ak ho použijeme pri zobytnení podkrovia, nejde už o vstavbu a nemusíme naň vždy dostať stavebné povolenie.

Priečky
Na montované priečky a stropy možno využiť sadrokartónové, sadrovláknité či drevovláknité dosky. Ich výhodou je rýchlosť výstavby suchým spôsobom (bez použitia malty), menšie zaťaženie nosných konštrukcií, rovný podklad na prípadné obklady a ľahšia montáž inštalácií. Dosky môžeme povrchovo upraviť omietkou, tapetami, maľbou alebo ich obložiť. Priečky zo sadrokartónu unesú aj bežný keramický obklad. Na dostatočne únosných miestach môžeme postaviť ťažšiu priečku aj z tradičných murovacích materiálov, napr. z pórobetónových tvárnic alebo tehál priečkoviek. Výhodou je aj dostatočná pevnosť na zavesenie ťažších predmetov (umývadiel, WC, skriniek a pod.).

Priebeh výstavby priečky zo sadrokartónu

Podlaha
Z dosák si môžeme systémom suchej montáže vybudovať tzv. plávajúcu podlahu. Na dosky z minerálnych vlákien či na suchý násyp, ktorý prekryjeme separačnou fóliou proti prenikaniu vlhkosti, ukladáme masívnejšiu roznášaciu vrstvu zo sadrokartónových, cementotrieskových, drevoštiepkových či podobných dosák. Na nášľapnú vrstvu použijeme podlahovú krytinu z PVC, keramickú dlažbu, drevené či laminátové parkety.

Energie a vykurovanie
Pri projektovaní a realizácii sietí elektriny, vody a plynu sa vždy obráťme na odborníka. Mali by sme však dopredu vedieť, aké spotrebiče budú v podkroví, koľko elektrických zásuviek budeme potrebovať a pod. Najvýhodnejšie je napojiť podkrovie na pôvodnú vykurovaciu sústavu, prípadne využiť lokálne vykurovacie telesá. Nové etážové kúrenie s novým zdrojom tepla je finančne náročná alternatíva, ale pri väčších plochách podkrovia sa jej asi nevyhneme.

Text: Stanislav Botur
Foto: autor, JAGA, Rigips, Velux