/ Dom / Strecha /

Rekonštrukcie krovov (2. časť)

rekonstrukcie krovov 2. cast

Najmä pri zobytňovaní podkrovných priestorov uvažujeme o rekonštrukcii či výmene krovu alebo jeho častí.

Opravy drevených krovov
V starších konštrukciách sa používali iba tesárske spoje, ktoré sa vždy dali rozobrať. Pretože poškodenie krovu je zväčša lokálne, spomínaná „skladačka“ umožňuje vykonať opravu len lokálne. Oproti výmene celého krovu je to podstatne jednoduchšie a lacnejšie. Poškodené trámy možno opraviť napr. podložením alebo podoprením, zosilnením, protézovaním, podvesením, injektovaním, výmenou, vložením a pod. Treba však povedať, že takmer v 75 % poškodených krovov na chatách a chalupách sa krov vymení celý, lebo sa tým vyrieši viac požiadaviek naraz (najmä potreba nového krovu na zobytnenie podkrovia s dlhou životnosťou a zničenie drevokazných húb a hmyzu).

Podloženie alebo podoprenie trámov
Podloženie a podoprenie trámov (stojkami, tyčami, hranolmi a pod.) môže byť dočasnou, ale aj trvalo vloženou konštrukciou do staršieho krovu. Sanovať možno nielen jednotlivé poškodené trámy, ale i viaceré poškodené trámy vedľa seba. Možno ho využiť aj cielene, napr. v zime, ak sa očakáva, že pôvodný krov nevydrží mimoriadne zaťaženie snehom. Zhlavia trámov (okraje uložené v murive) sa často sanujú tak, že sa uložia na podpornú konštrukciu zhotovenú z ocele v tvare nosníka ukotveného do steny. Metóda je však pre svoju komplikovanosť a finančnú náročnosť vhodná najmä pri vzácnych drevených krovoch.

Zosilnenie trámov
Ide o pomerne často využívaný spôsob pri lokálnej oprave krovu. Technológie zosilnenia trámov sú založené na zväčšení ich pôvodného prierezu príložkami (drevenými, oceľovými), ktoré sa prikladajú k trámom a pripevňujú sa k nim tesárskymi spojmi, svorníkmi a pod. Tieto spôsoby opravy šetria opravované konštrukcie i náklady a je vhodné ich použiť najmä vtedy, keď sú ostatné časti ošetrovanej konštrukcie vo vyhovujúcom stave. Príložky sa však môžu pripojiť len na zdravé drevo a nemali by sa umiestňovať v oblasti spojov krovu, aby ich neoslabovali.

Väzné trámy možno aj zosilniť. Musíme zabrániť vzájomnému posúvaniu po sebe vytvorením tzv. roštu. Skoby musia byť namáhané ťahom, nikdy nie tlakom, preto sa mení ich smer za polovicou roštu.


Protézovanie trámov

Pri protézovaní trámov sa poškodená časť drevnej hmoty nahrádza novou, a to len v rozsahu poškodenia bez ohľadu na to, kde sa nachádza. Poškodená hmota sa odstráni (odpíli) tak, aby na tráme vznikla plocha, do ktorej bude možné novú časť oprieť, a aby mohol vzniknúť tlakovo istený spoj nového trámu so starým. Rez preto zväčša neprechádza cez trám priamo, ale zalomene (zvislo, nie vodorovne). Protézovať trámy možno na ich koncoch alebo kdekoľvek v ich dĺžke. Trám sa väčšinou demontuje, ale možno postupovať aj tak, že zdravá časť ostane na svojom mieste a podprie sa. Protéza sa po priložení spojí s pôvodným trámom pomocou tesárskych spojok, svorníkov a pod.

Výmena trámov
Krov treba zabezpečiť proti zrúteniu. Pri lokálnej výmene treba najprv rozobrať pevné spoje jednotlivých trámov (uvoľniť, vytiahnuť či vytĺcť kolíky alebo klince). Potom sa časť konštrukcie nad vymieňaným prvkom zdvihne zdvihákmi (hydraulickými, mechanickými) o približne 10 až 15 cm, aby vznikol dostatočný priestor na uvoľnenie a vybratie poškodeného prvku. Pri umiestňovaní zdvihákov pod konštrukcie treba dbať nielen na prenos zaťaženia z krovu na podklad (väčšinou povalový strop) roznášacími doskami, ale aj na vytvorenie dostatočného manipulačného priestoru na vybratie starého a vloženie nového trámu na žiadané miesto. Po opatrnom vybratí trámu sa nový prvok vloží na správne miesto. Pri poškodených detailoch konštrukcie, ktoré súvisia s novým prvkom (napr. nerovný podklad koruny muriva alebo uvoľnené a posunuté väzby krovu), sa niekedy nemožno vyhnúť niekoľkokrát opakovanému vkladaniu, primeriavaniu, vyberaniu, opracovaniu a opätovnému vloženiu novej časti konštrukcie. Po osadení prvku na miesto sa opatrne, za stáleho kontrolovania umiestnenia jednotlivých konštrukcií systému spustí pôvodná konštrukcia a nový prvok sa s ňou pevne spojí (tesárskymi spojmi, klincami, svorníkmi a pod.).

Obr.: Zhnitú časť krokvy odstránime a môžeme využiť príložky alebo náhradu pripojíme preplátovaním.


Odstránenie väzných trámov

Staršie konštrukcie krovu často nemajú dostatočnú priechodnú výšku naprieč podkrovím. Väzné trámy väznicového krovu (ktoré sú uložené vysoko a pri chôdzi po povale by sme ich museli prekračovať alebo znížiť priechodnú výšku vybudovaním zvýšenej podlahy) možno nahradiť oceľovými nosníkmi. Potom možno zvýšiť svetlú priechodnú výšku podkrovia odstránením väzných trámov. Nosníky sú uložené v strope posledného podlažia. Robí sa to napr. tak, že sa do konštrukcie stropu pod podlahu podkrovia vloží oceľová výstuž – oceľové profily tvaru U alebo I, ktorá sa prepojí s koncami bývalého väzného trámu (napr. pásovou oceľou) alebo sa trám celkom odstráni a krokvy sa k oceľovým nosníkom pripevnia pomocou tzv. papúč. Inou možnosťou je zhotoviť strop posledného podlažia z oceľobetónu, prípadne pod pomúrnicami vytvoriť oceľobetónový veniec, ku ktorému sa pomocou príslušnej výstuže privarí prepojenie na konce väzných trámov. Odpíliť väzný trám možno až po prenesení zaťaženia na novú konštrukciu, inak hrozí deštrukcia celej strechy. Konce väzného trámu možno ponechať na pôvodnom mieste, v pôvodnej väzbe s pomúrnicami a krokvami, čiže sa odpíli asi 10 až 20 cm pred väzbou.

Nahradenie plných väzieb

Nevymieňa sa len väzný trám, ale celá väzba aj so stolicami. Každá plná väzba (s väznými trámami a stolicami) sa nahradí oceľovým rámom, ktorý umožní voľnejšiu dispozíciu podkrovia. Rámy podoprú starý krov tak, aby horná časť krovu aj s krytinou zostali neporušené. Možno ich vyrobiť z dvoch zvarených valcovaných prierezov tvaru U. Dva rámy obopínajú drevené časti krovu (stĺpiky, väznice alebo krokvy) a po ich zosvorkovaní a ukotvení možno drevené stĺpiky tesne pod oceľovými rámami odpíliť. Väzné trámy, do ktorých sú rámy zapustené a prepojené svorníkmi, sa odpília v blízkosti dvojice rámov. Oceľové rámy sa ukotvujú skrutkami do zatvrdnutej železobetónovej dosky alebo sa privarujú na oceľové nosníky zapustené do muriva. Oceľové konštrukcie treba pri podkrovných úpravách chrániť proti požiaru. Najvhodnejšou ochranou sú obklady zo sadrokartónových dosiek. Oceľové rámy umožňujú zmenu strešného plášťa, napr. z plechovej na ťažkú krytinu so zateplením. Ak je obvodové murivo vykonané podľa starých bezpečnostných noriem s hrúbkami stien 65 cm z plných pálených tehál, nemusíme sa obávať zvýšenej hmotnosti strechy. Náhrada plných väzieb oceľovými rámami je medzi investormi veľmi vyhľadávaná najmä z finančných dôvodov.

Z drevených priehradových väzníkov
Drevené priehradové väzníky presúvajú ťažkú prácu zo stavby do výrobných hál. Spájajú sa styčníkovými platničkami s prelisovanými hrotmi a patria k často používaným systémom spájania drevených konštrukcií.

Ich predchodcom boli kovové platničky s vyvŕtanými otvormi na klince. Ďalší vývoj pokračoval vyrazením kruhových otvorov rozličnej veľkosti a s rôznou hustotou ich rozmiestnenia až po dnešný tvar. Táto technológia sa rozvinula koncom 50. rokov minulého storočia v USA. Vďaka prefabrikácii spájaných spojov väzníka sa rozšírila do celého sveta. Oproti ručne klincovaným spojeniam pomocou styčníkových platní z ocele alebo preglejky stačí na prenos rovnakých síl menšia pripájacia plocha, čo vedie k úsporám materiálu. Systémom spájania jednotlivých prvkov v priehradovej konštrukcii styčníkovými platničkami možno vytvoriť ľubovoľný tvar strešného alebo podlahového väzníka – od sedlového tvaru s obytným alebo neobytným podkrovím cez oblúkové tvary až po atypické, prispôsobené tvaru a požiadavkám architekta stavby. Väzníky sa spravidla ukladajú v osovej vzdialenosti okolo 1 000 mm.

Väzníky možno použiť aj ako súčasť debnenia pri betonáži, na výrobu paliet a všade tam, kde sa vyžaduje ekonomické spojenie drevených prvkov natupo (skleníky, nosné kostry nábytku, rebríky atď.).

Systém väzníkov spájaných styčníkovými platničkami má niekoľko výhod: možnosť preklenúť až 30-metrové rozpony, tvarové riešenie nie je obmedzené, šetrí sa drevený materiál, výroba je rýchla a presná s účinnejšou ochranou dreva, urýchľuje sa montáž, dopravuje sa stavebnica, návrhy striech, väzníkov, kotvenia a stuženia sú rýchle a presné vďaka využitiu výpočtovej techniky. Drevo nosníkov však musí mať spravidla kvalitu SI podľa STN 49 1531 a byť chemicky ošetrené. Optimálna vlhkosť dreva je približne 20 %. Treba dávať pozor na presnosť hrúbky jednotlivých prvkov, aby platne v styčníkoch boli dostatočne zalisované do dreva a schopné prenášať zaťaženie tak, ako sa uvažovalo v statickom výpočte. Ani pri doprave nesmie byť prvok namáhaný iným spôsobom, ako sa predpokladalo v statickom výpočte. Stalo sa, že časti konštrukcie alebo systému stuženia sa odstránili pri montáži vzduchotechnických, požiarnych technických či iných zariadení. Ak sa pozdĺžny stužujúci systém preruší, je nefunkčný a je príčinou havárie celej konštrukcie.

Text: Ing. Eduard Jamrich, Stanislav Botur
Foto: Ing. Eduard Jamrich, Ing. Ivan Bučko, doc. Ing. Vladislav Kalousek, PhD.,
Ing. Oto Makýš, PhD., TOR, ORPIS  a archív vydavateľstva JAGA

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste



Komentáre

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.