Opravujeme krov
Takmer všetky budovy, ktoré dnes využívame ako chalupy, sú zakryté šikmými strechami. Keďže ide predovšetkým o staršie stavby, ich krovy bývajú často poškodené hubovými infekciami alebo drevokazným hmyzom. Keď objavíme takéto poškodenia, nemusí to hneď znamenať radikálnu výmenu celého krovu. Pri odbornom zásahu niekedy prinesie želaný výsledok aj niekoľko lokálnych opráv.
Galéria
Druhy krovovPrevažná väčšina krovov, ktoré sa nachádzajú na chalupách, má hambálkovú konštrukciu – s krokvovým rámom, spojeným v hornej časti priečnym hambálkom a uloženým na dvoch pomúrniciach alebo krokevniciach. Menšia časť budov je zastrešená stolicovými sústavami – najmä stojatou, ale aj ležatou stolicou a okrajovo sa vyskytujú aj iné sústavy (najmä na najstarších budovách). Krovy bývajú poškodené predovšetkým v dôsledku dlhodobého zatekania cez krytinu, ktoré spôsobí rozvoj hubovej infekcie v dreve, prípadne napadnutie slabšieho dreva drevokazným hmyzom. Z praktického hľadiska je oveľa ľahšie udržiavať a opravovať otvorené strešné konštrukcie – t. j. konštrukcie striech, ktoré tvorí len nosný krov a krytina na latovaní – než uzavreté strešné konštrukcie s nosnou konštrukciou skrytou v tepelnej izolácii podkrovia. Ak sa teda chystáme napr. zobytniť podkrovie, nesmieme zabudnúť ochrániť strešné drevené konštrukcie aj chemicky.
Posúdenie stavu
Pri posudzovaní stavu starších drevených krovov je veľmi dôležité správne zatriedenie dreva do príslušnej triedy, ktoré musí posúdiť odborník. Pri mnohých posudkoch drevených konštrukcií historických stavieb sa drevo pre vyšší vek zaraďuje do nižšej triedy, alebo sa pri statickom posúdení zohľadňujú rôzne redukčné koeficienty, ktorými sa prepočítavajú mechanické vlastnosti dreva. Pritom drevo (najmä dubové, tisové a z červeného smreka), ktoré sa v minulosti používalo na stavby, malo vysokú kvalitu danú jednak charakteristikami drevnej hmoty, jednak spôsobmi ťažby, životným prostredím a pod.) a pri správnom udržiavaní si vysoké úžitkové vlastnosti zachovalo dodnes. Najčastejším miestom poškodenia krovov býva vrcholový spoj krokiev a tiež nábeh k odkvapu. Rizikovými miestami sú aj úžľabia a komínové priestupy. Napokon, kdekoľvek v ploche krytiny môže prísť k poškodeniu jej vodoizolačnej funkcie a následnému zatekaniu krovu. Tieto poruchy sa však zvyčajne vyskytujú len v pomerne malom rozsahu – za predpokladu, že chalupa sa priebežne opravuje a udržiava. Viac rokov neudržiavaná chalupa má strechu zvyčajne prederavenú na viacerých miestach a v takých prípadoch treba často počítať s výmenou celého krovu za nový.
Výmena poškodeného trámu
Pri lokálnej výmene musíme najprv zabezpečiť krov pred deštrukciou následkom nášho sanačného zásahu. Najprv uvoľníme spoje príslušných trámov (ktoré sa v minulosti realizovali predovšetkým tak, aby sa dali rozobrať) a vymieňaný prvok oddelíme od zvyšku konštrukcie. Ak sú nad prvkom ďalšie trámy, treba ich zodvihnúť – napr. zdvihákmi (hydraulickými, mechanickými) približne o 5 až 15 cm, aby vznikol dostatočný priestor na uvoľnenie a vybratie poškodeného prvku. Pri umiestňovaní zdvihákov pod konštrukcie musíme dbať nielen na prenos zaťaženia z krovu na podklad (väčšinou povalový strop) roznášacími doskami, ale aj na vytvorenie dostatočného manipulačného priestoru na vybratie starého a vloženie nového trámu na určené miesto. Poškodené detaily konštrukcie, ktoré súvisia s novým prvkom (napríklad nerovný podklad koruny muriva alebo uvoľnené a posunuté väzby krovu) treba vopred upraviť, prípadne zámky niektorých väzieb primerať priamo na vkladanom prvku. Po opatrnom vybratí trámu sa nový prvok vloží na správne miesto. Niekedy sa nevyhneme ani opakovanému vkladaniu, primeriavaniu, vyberaniu, opracovaniu a opätovnému vloženiu novej časti konštrukcie. Po osadení nového prvku sa ostatná konštrukcia spustí na pôvodné miesto – pritom však treba neustále kontrolovať jej tvar a pohyby tak, aby neprišlo k nežiaducej deštrukcii alebo deformácii. Následne sa nový prvok pevne spojí s pôvodnou konštrukciou (tesárskymi spojmi, klincami, svorníkmi a podobne).
Odstránenie väzných trámov
Staršie konštrukcie krovu – predovšetkým stolicové alebo hambálkové, posilnené väznými trámami – často neposkytujú dostatočnú priechodnú výšku naprieč podkrovím. To môže ohroziť naše zámery zobytniť či inak využiť podkrovný priestor chalupy. Vtedy môžeme zvýšiť svetlú priechodnú výšku podkrovia tak, že odstránime väzné trámy a nahradíme ich sústavou, ktorá je uložená v strope posledného podlažia. Pri takýchto výmenách však musíme zabezpečiť dostatočnú tuhosť stropnej konštrukcie, aby bol možný prenos dodatočného zaťaženia zo strechy. To dosiahneme tým, že do konštrukcie stropu pod podlahu podkrovia vložíme oceľovú výstuž a prepojíme ju s koncami bývalého väzného trámu (napríklad pásovou oceľou) alebo strop posledného podlažia realizujeme zo železobetónu. Ďalšou možnosťou je vytvorenie železobetónového venca pod pomúrnicami, ku ktorému pomocou príslušnej výstuže privaríme prepojenie na konce väzných trámov. Väzný trám môžeme odpíliť až po prenesení zaťaženia na novú konštrukciu, inak hrozí deštrukcia celej strechy. Väzný trám zvyčajne neodstraňujeme celý. Jeho konce ponecháme na pôvodnom mieste, v pôvodnej väzbe s pomúrnicami a krokvami – takže ho odpílime vždy asi 10 až 20 cm pred väzbou.
Výmena krovu
Dnešné zmenené nároky na využívanie budov môžu byť príčinou náhrady pôvodnej drevenej trámovej krovovej konštrukcie inou – napríklad drevenými lepenými trámami alebo oceľovou konštrukciou. Takéto riešenie vytvorí rozsiahle podkrovie bez vnútorných prekážok vo forme trámov bývalej krovovej konštrukcie, je však náročné na obvodové stuženie budovy. Niekedy je nová konštrukcia z lepených trámov ťažšia ako pôvodná, čo si vyžaduje celkové zosilnenie nosných konštrukcií budovy. Zo skúsenosti možno povedať, že prevažnú väčšinu krovov dokážeme opraviť lokálnymi opravami a ich celková výmena objekt zbytočne ochudobňuje o autentickú konštrukciu.
Text: Oto Makýš
Foto: archív vydavateľstva, Ladislav Reinprecht
Zdroj: časopis Urob si sám
Komentáre