Čo s bytovým jadrom

Tí, ktorí bývajú v panelákoch, zrejme dôverne poznajú ich uniformné jadrá. Typická umakartová konštrukcia predstavovala vo svojom čase rýchle, lacné a efektívne riešenie. V súčasnosti už jadrá dosluhujú a ich nedokonalé a schátrané detaily pôsobia odpudzujúco. Dnešný trh ponúka rôzne možnosti, ako nahradiť pôvodné bytové jadro kúpeľňou z moderných a praktických materiálov – jednou z nich je sadrokartónová konštrukcia.

Galéria

Princíp montovanej stavebnice, aký sa kedysi používal pri bytových jadrách, nestratil ani dnes nič zo svojej praktickosti. Ak si doň dosadíme novodobé materiály a kvalitne navrhnuté detaily, dostaneme veľmi modernú konštrukciu, ktorou možno bez väčších problémov a s veľmi dobrým výsledkom nahradiť pôvodné bytové jadro. Oproti svojmu predchodcovi, kde sa používali zvárané či nitované masívne oceľové prvky, tvorí základ sadrokartónovej priečky ľahký montovaný rošt z tenkostenných pozinkovaných profilov. Na ten sa potom pripevnia špeciálnymi samoreznými skrutkami sadrokartónové platne. Ak by sme mali opäť porovnávať, umožňuje sadrokartón na rozdiel od umakartu najrôznejšie povrchové úpravy – od jednoduchého náteru, cez omietky či stierky, až po keramický obklad, ktorý je najmä na exponovaných plochách v interiéri kúpeľne veľmi praktický a obľúbený. Výhodami skladačky sú pri rekonštrukcii jadra najmä suchý spôsob výstavby a rýchla montáž – z pochopiteľných dôvodov chce mať človek novú kúpeľňu čo najskôr hotovú.

Základné rozhodnutie
Prvým krokom pri rekonštrukcii jadra je rozhodnutie, či zachováme jeho pôvodnú dispozíciu, alebo pristúpime k jej radikálnej zmene. V prvom prípade sa zachová obrys pôvodnej kúpeľne a prípadne aj WC, a tiež rozmiestnenie zariaďovacích predmetov. Môžu sa teda využiť pôvodné rozvody elektroinštalácie a vodoinštalácie (ak sú v dobrom stave), čo prestavbu podstatne zjednoduší a urýchli. Odstránením starej konštrukcie sa získa väčšia svetlá výška priestoru, a v niektorých prípadoch aj zopár vzácnych centimetrov pri obvodových stenách. Takúto rekonštrukciu si pri troške remeselnej zručnosti môžete zrealizovať aj sami.

Druhým prípadom je radikálna zmena dispozície – niekedy možno zmeniť polohu obvodových stien kúpeľne, vynechať priečku medzi kúpeľňou a WC a pod. Upraviť sa dá aj rozmiestnenie zariaďovacích predmetov. V takomto, možno pre mnohých lákavejšom prípade, si možno vytvoriť (v rámci daných možností) kúpeľňu podľa vlastných predstáv. Môžete sa nielen rozhodnúť o tvare, farbe a veľkosti obkladov a dlažby, ale aj zmeniť umiestnenie umývadla, vane, sprchovacieho kúta či WC tak, aby bola kúpeľňa krajšia a lepšie slúžila svojmu účelu. Takýto druh rekonštrukcie však prináša veľké zmeny v inštaláciách, a preto ho treba nechať na odborníkov.

Príprava
Prípravou na ktorúkoľvek rekonštrukciu je demontáž ľahkej konštrukcie bytového jadra. Odstránenie starej (pôvodnej) konštrukcie je väčšinou otázka niekoľkých hodín. Odpojenie inštalácií je istejšie prenechať odborníkom, aby pri nej nevznikli komplikácie. Základom dobre zvládnutej rekonštrukcie je dôkladne zameraný priestor sociálneho zariadenia.

Sadrokartónové platne sú obkladový materiál, ktorý sa montuje na dostatočne pevnú a presne pripravenú podkladovú konštrukciu. Od jej vyhotovenia závisí vo veľkej miere kvalita celej sadrokartónovej konštrukcie. Z dôvodov presnosti, trvanlivosti a odolnosti sa na nosnú konštrukciu najčastejšie používajú tenkostenné valcované profily z pozinkovaného plechu.

Vytvorenie nosnej konštrukcie
Po demontáži a dokonalom vyčistení plôch sa vytvorí montážny rošt z tenkostenných pozinkovaných profilov. Na podlahu a strop sa upevnia pomocou natĺkacích zápustiek obvodové profily, umiestnené podľa dispozície. Do nich sa potom vztýčia stojkové profily. V tejto fáze treba osadiť zárubne, špeciálne určené do sadrokartónových priečok. Kotvia sa do spevnených profilov, aby sa zabezpečila ich pevnosť. Je tiež potrebné vytvoriť konštrukciu na ukotvenie umývadla – tento účel plnia buď pozinkované konzoly, ktoré sú súčasťou systému a kotvia sa do stojkových profilov, alebo upravená drevená doska, resp. preglejka na montáž konzolových skrutiek umývadla. Podobne treba pripraviť uchytenie aj v prípade závesného bidetu. Ak chcete mať závesné WC, treba preň zabudovať špeciálnu kotviacu konštrukciu s nádržkou. Do takto pripraveného roštu vodoinštalatér a elektrikár zavedú svoje rozvody a konštrukcia je pripravená na opláštenie.

Montáž sadrokartónového obkladu
Na vnútorné deliace konštrukcie sa používajú štandardné sadrokartónové dosky s hrúbkou 12,5 mm, do vlhkých priestorov kúpeľne je určený impregnovaný sadrokartón (hr. minimálne 12,5 mm). Tenšie dosky sú určené najmä ako dekoračné prvky a pre štandardné konštrukcie nemajú vyhovujúce charakteristiky.

Sadrokartónové platne ponúkajú výrobcovia so štandardnou šírkou 1 250 mm, dĺžku si môžete zvoliť podľa výšky kúpeľne (2 600 alebo 2 750 mm). Sadrokartón sa ľahko delí – stačí ho prerezať nožom alebo pílkou na drevo a získate dosku s potrebnými rozmermi. Na dosiahnutie vyššej zvukovej izolácie sa dutina v priečke vypĺňa minerálnou vlnou. Jednotlivé platne sa pri montáži prikladajú k sebe na doraz a skrutkujú k roštu špeciálnymi samoreznými skrutkami. Styky dosiek sa nakoniec vytmelia.

Finalizácia
Dôkladné zatmelenie škár a hlavičiek skrutiek je najdôležitejší krok pri finalizácii každej sadrokartónovej konštrukcie. Od kvality tmelenia závisí možnosť vzniku trhlín, pevnosť konštrukcie a estetický efekt.

V zásade si možno vybrať tmel tvrdý alebo mäkký – tzv. tvrdé tmely majú vynikajúcu konzistenciu pri spracovaní a pri štandardných konštrukciách sa používajú bez bandážnej pásky (v podkroví sa odporúča použiť pásku aj v tomto prípade). Pri tzv. mäkkých tmeloch treba použiť bandážnu pásku v každom prípade, dajú sa však ľahšie brúsiť. Sklotextilná alebo papierová bandážna páska sa vtláča do prvej vrstvy čerstvo naneseného tmelu. Ďalšou vrstvou sa páska prekryje a vyrovnajú sa prípadné nerovnosti. Zvyšný tmel je potrebné ešte začerstva stiahnuť špachtľou alebo po zatvrdnutí prebrúsiť. Samostatnú skupinu tvoria predpripravené tmely pastovitej konzistencie, určené na použitie s bandážnou páskou alebo na konečné prestierkovanie spojov.

Plochy pripravené na maľovanie musia byť hladké, a preto sa odporúča spoje prebrúsiť. V miestach, kde majú byť keramické obkladačky, stačí zatmeliť škáry bez prebrúsenia. Pred konečnou povrchovou úpravou treba pripravený podklad ešte penetrovať (náter akrylátovou disperziou), a miesta sadrokartónovej konštrukcie, ktoré by mohli byť v kontakte s vodou (napr. okolo sprchy), sa odporúča ochrániť náterovou hydroizoláciou. Nakoniec sa steny vymaľujú alebo obložia keramickými obkladačkami.

Záver
Pozitívami systému montovaných sadrokartónových priečok sú okrem iného jednoduchá výstavba a doprava materiálu. Vďaka nízkej hmotnosti a malej hrúbke stien možno kúpeľňu zrekonštruovať bez veľkej fyzickej námahy (z rovnakého dôvodu sa tento typ konštrukcie často využíva v podkroví) a výstavba nasucho umožňuje okamžité opracovanie povrchov bez čakania na ich vyschnutie. Okrem toho odpadá sekanie zárezov alebo drážok na inštalácie, pretože tie môžu byť vedené v konštrukcii stien. Z týchto dôvodov je výstavba (alebo rekonštrukcia) veľmi rýchla – postavenie nových obvodových stien (samozrejme okrem inštalácií a povrchových úprav) sa dá počítať na hodiny.

Text: Erika Kuhnová, Gabriela Repová
Foto: Jika, Knauf
Zdroj: časopis Môj dom