Letný rez ovocných drevín

Každý ovocný strom, bez ohľadu na to či ho režeme alebo nie, bude po čase rodiť. Ak však chceme dosiahnuť bohatú a hlave pravidelnú rodivosť, musíme stromy rezať. Otázkou však je: ako najlepšie?

Galéria

Letný rez
V širšom slova zmysle zahŕňa akýkoľvek zásah do korún ovocných drevín v období vegetácie (od mája do septembra) nožom, pílkou alebo nožnicami. Dokonca sem patrí aj vylamovanie „vlkov“ v júni z vnútra zahustených stromov. Poznáme základný a doplnkový letný rez, ktorý zaraďujeme za klasickým zimným (predjarným) rezom. Rez vyberáme podľa toho, čo ním chceme dosiahnuť.

Každý rez má svoje opodstatnenie, preto výber dôkladne zvážime! Na letný rez panujú rôzne názory. Dôvodom je, že ide o skupiny zásahov do nadzemnej časti rastliny počas vegetácie, ktoré sa robia s cieľom dosiahnutia rozličných efektov, takže jednotný pohľad na ne nemá opodstatnenie. Faktom tiež zostáva, že rovnaký zásah vykonaný v rôznom čase počas vegetácie môže mať rozdielne účinky. Efekt  zásahov letného rezu sa mení aj v závislosti od ovocného druhu, odrody, konzistencie a veku ovocnej dreviny, od poveternostných podmienok v čase vykonávania rezu; potrebu použitia niektorých zásahov ovplyvňuje aj tvar a podpník.

Medzi najznámejšie zásahy zaraďované k letnému rezu patria:

• odstraňovanie nežiaducich letorastov vylamovaním,
• zaštipovanie a skracovanie letorastov, prípadne zalamovanie, prepletanie, skrúcanie letorastov,
• skracovanie konárikov,
• zárezy do kôry a dreva.

Vylamovanie letorastov
Svojím účinkom sa približuje k prerieďovaniu výhonkov robených pri predjarnom reze. Odstraňujú sa všetky nežiaduce výhonky, neperspektívne letorasty, aby ovocný strom (krík) netvoril prírastky, ktoré by sa aj tak v neskoršom období museli odstrániť, a aby využíval vodu a živiny efektívnejšie k tvorbe orgánov, ktoré sa využijú pri budovaní nadzemnej časti. Letorasty sa odstraňujú čo najskôr, hneď ako vieme určiť či sú potrebné na budovanie koruny, alebo nie. 
                 
Mladé prírastky sa ľahko vylamujú ručne. V mladšom štádiu sú letorasty vodnaté a vylamovanie si nevyžaduje špeciálny postup. Dôležité je aj odstraňovanie výmladkov na kmeni a od podpníka. Odstránením nepotrebných letorastov sa zlepšujú svetelné pomery v korune, čo lepšie vplýva na vyfarbovanie plodov a na zakladanie kvetných pukov pre úrodu v nasledujúcom roku. Okrem odstraňovania letorastov sa môžu odstraňovať aj vyrodené konáre, hlavne pri kôstkovinách. Tento rez sa môže robiť až do konca augusta.

Zaštipovanie, skracovanie a iné tvarovanie letorastov
Zaštipovanie a skracovanie letorastov v princípe zodpovedá skracovaniu výhonkov, ktoré sa robí pri reze v čase vegetačného pokoja. Používa sa na reguláciu intenzity rastu a hrubnutia konárov, zastavenie rastu a podporu drevnatenia letorastov a na premenu silnejších letorastov na útvary, z ktorých vznikne rodivý obrast. Pri rôznych druhoch ovocných drevín nemusí plniť rovnaký účel, a preto boli vyvinuté metodiky rezu, ktorých podstatou je skracovanie a majú špeciálne označenie. Zaštipovanie nemá byť veľmi rozsiahle a nemá sa robiť neskoro, najmä na prehnojených pôdach a vo vlhších podmienkach, aby nevyvolalo rast letorastov na jeseň, ktoré by nevyzreli a následne v zime zamrzli.

Lorettov rez (krátky rez ) – týmto rezom nútime slabo vyvinuté púčiky na báze letorastov vypučať a vytvoriť predčasný obrast. Stromy, ktoré chceme rezať Lorettovým rezom, musia byť zdravé a v dobrej kondícií. Tento rez sa používa na silné bočné letorasty jadrovín, ktoré začiatkom júna dosiahnu v spodnej časti hrúbku 7 až 8 mm a ktoré neplánujeme využiť pri budovaní bočných konárov, zrežeme ich na pätku vysokú 10 mm. Potom tam ostane ružica 3 až 4 vyvinutých listov na báze letorastu. Po tomto zákroku sa začnú púčiky na báze vyvíjať a vytvoria krátke rodivé drevo. Tento rez môžeme použiť aj na ošetrenie bočných silných letorastov čerešní. Skracujú sa ako pri jadrovinách, ale v inom termíne, vzhľadom na neskoršiu diferenciáciu kvetných pukov, t. j. po zbere plodov. Vytvoria sa kytičkové konáriky, ktoré sú typickým rodivým útvarom pre čerešne. Stromy ošetrené týmto rezom potrebujú dostatok svetla, inak sa druhotné letorasty netvoria. Lorettov rez nie je vhodný pre jadroviny rodiace na dlhom dreve.

Gaucherov rez (dlhý rez) – je kombináciou skracovania letorastov v letnom období a pri zimnom reze. Ošetrujú sa ním silnejšie bočné výhony jadrovín, ktoré chceme premeniť na rodivý obrast. Tento rez nemá taký výrazný účinok na oslabeniu rastu.

Pekrunov rez – používa sa na ošetrenie silnejších bočných letorastov jadrovín s cieľom premeniť ich na rodivé rozkonárenie. Je podobný Gaucherovmu rezu.

Šittov rez marhúľ – je to špecifický rez používaný pri marhuliach na podporu tvorby letorastov počas druhej rastovej vlny. Na častiach vytvorených počas druhej rastovej vlny sa diferencuje väčší počet kvetných pukov a tieto puky rozkvitajú o niečo neskôr, ako puky nachádzajúce sa na častiach výhonu vytvorených počas prvej rastovej vlny, čím znižujú riziko zničenia celej násady kvetov neskorými jarnými mrazmi. Šittov rez sa vykonáva skrátením silnejšie rastúcich letorastov – predlžujúcich a silnejších bočných letorastov na silnejšie rastúcich stromoch o jednu až dve tretiny dĺžky koncom mája až začiatkom júna.

Augustový rez broskýň – spočíva v skrátení väčšiny letorastov v poslednej dekáde augusta približne o tretinu dĺžky s cieľom zastaviť ich rast a zlepšiť podmienky na vyzrievanie dreva. Podľa niektorých výskumov stromy ošetrené augustovým rezom vstupujú nasledujúci rok skôr do vegetácie.

Pincírovanie – používa sa v škôlkarstve. Je to odstraňovanie čepelí mladých listov na rastúcom letoraste. Tieto sa odštipujú z vrcholu letorastov prstami tak, aby nedošlo k poškodeniu rastového vrcholu. Robí sa hlavne pri jadrovinách. Pincírovaním sa odstráni brzdiaci účinok listov zabraňujúci predčasnému vypučaniu púčikov v pazuchách a tým sa dosiahne sekundárne rozkonárovanie, tvorba predčasného obrastu. Zvyšuje sa tým hodnota škôlkarského výpestku.

Skracovanie konárikov
Odporúča sa na preriedenie koruny s vedľajším efektom brzdenia celkového rastu stromu pri rôznych druhoch ovocných drevín, predovšetkým pri priestorových korunách. Odstraňujú sa vyrodené konáre, ktoré majú horšiu kondíciu a zbytočne zahusťujú korunu. Sú to aj konáre napadnuté chorobami a škodcami. Pri kôstkovinách sa skracovanie konárikov odporúča po zbere úrody, pri jadrovinách sa odporúča robiť menej, hlavne pri letných odrodách. Rez robíme v júli a auguste.  

Zárezy do kôry a dreva
Sú to zásahy, ktorých cieľom je zárezmi do kôry a dreva prerušiť dráhy, ktorými ide voda, živiny, asimiláty a rast regulujúce látky. Tým sa dosiahne oslabenie rastu a podpora zakladania kvetných púčikov alebo prebudenie púčikov, ktoré by sa premenili na spiace. Počas vegetácie sa používa krúžkovanie alebo priškrcovanie konárov. Je to zásah na urýchlenie rodivosti alebo podporu zakladania kvetných pukov pri jadrovinách. Krúžkovanie sa robí v čase prvej miazgy, najneskôr do začiatku júna. Neodporúča sa prstenec robiť na všetkých konároch, prípadne na kmeni, nakoľko tento zásah veľmi oslabuje stromček. Prerušenie ciev spôsobuje hromadenie asimilátov na úkor rozvoja koreňov, čo vedie k oslabeniu rastu, a teda k zvýšeniu zakladania kvetných pukov pre budúcu úrodu. Priškrcovanie konárov prináša podobný efekt. Pri tomto zásahu sa konár priškrtí pred začiatkom diferenciácie kvetných pukov (začiatok júna), drôtom. Po ukončení diferenciácie kvetných pukov (na konci leta) drôt odstránime.

Prepletanie letorastov – robíme ho na oslabenie rastu letorastov, zvýšenie prebúdzania púčikov a upevnenie koruny. Zásah robíme na jadrovinách koncom júna a začiatkom júla, kým nie sú letorasty drevnaté.

Húžvanie, skrúcanie a nalamovanie – používa sa pri mladých stromčekoch na oslabenie rastu.
Z uvedených zásahov vyplýva, že k letnému rezu patria rôznorodé zásahy aplikované od vypučania stromu až do konca augusta, prípadne začiatku septembra s rôznym zámerom. Letným rezom oslabujeme rast a podporujeme rodivosť, pretože ním zmenšíme listovú plochu a tým súčasne obmedzíme fotosyntézu. Výsledkom je znížený rast koreňov, nových letorastov, ale aj všetkých vegetatívnych častí stromu. Odporúča sa hlavne pre jablone a hrušky. Pri kôstkovinách je vhodné robiť rez, ale aj silnejšie zásahy až po zbere úrody.

Pri základnom letnom reze dodržiavame rovnaké pravidlá ako pri presvetľovacom zimnom reze, s ohľadom na jednotlivé ovocné druhy a odrody v kombinácii s použitým podpníkom. Tento rez prichádza do úvahy najčastejšie pri kôstkovinách (broskyne, marhule, čerešne, višne a slivky) a orechu. Uvedené druhy sú totiž citlivé na výskyt glejotokovej rakoviny, ktorá sa prejavuje najviac po nevhodnom zimnom termíne rezu. Preto sa posúva základný rez do obdobia kvitnutia týchto ovocných druhov a pri orechu do času, keď nové prírastky dosiahnu dĺžku asi 50 mm. Časovo spadá tento rez na koniec apríla až do mája a pri orechu až začiatku júna.

Doplnkový letný rez robíme na jabloniach a hruškách – je doplnkovým zásahom k zimnému rezu. Uplatňujeme ho v júni až začiatkom júla (veľmi skorý letný rez) alebo často od druhej polovice júla do konca augusta (neskorý letný rez). Kalendárny termín nie je presný, záleží od  priebehu počasia v danom roku keď rez robíme.

Letný rez pri štíhlom vretene jabloní
Tento rez robíme od 4. roku po výsadbe. Môžeme ho rozdeliť na jednotlivé časti:

• doplnkový letný rez – júnový rez obyčajne obmedzujeme na odstránenie zahusťujúcich letorastov, takzvaných „vlkov“, vyrastajúcich zo starého dreva vo vnútri koruny.
• základný letný rez – robíme od polovice augusta do začiatku septembra. Skoršie skracovanie letorastov sa neodporúča. Pokiaľ prebytočný letorast vyrastá nad plodom, zreže sa asi 10 cm nad plodom. Pokiaľ letorast nevyrastá nad plodom, odstraňuje sa celý až po prvý rodivý výhonok alebo na pätku (konárikový krúžok). Ďalej odstraňujeme prednostne letorasty kolmé, ktoré nedávajú záruku tvorby kvetných púčikov pre nasledujúcu úrodu. Vplyvom týchto zákrokov živiny už nejdú do prebytočných letorastov, ale do plodov, ktoré sú lepšie vyživované. Tým sa zväčšuje ich veľkosť a lepšie vyfarbujú. 

Letný rez pri černiciach
Zvlášť dôležitý je letný rez černice. Popínavé odrody často tvoria asi od polovice júna predčasné bočné výhony na rastúcich mladých výhonoch. Tieto bočné výhony je treba v auguste skrátiť na jeden až tri silné púčiky (štyri až päť listov). Ak púčiky v tom istom roku ešte raz vypučia, skrátime ich nasledujúci rok na jar na jedno až tri očká (púčiky). V rámci letného rezu odrežeme tesne pri zemi všetky prebytočné výhony. Na rastline by nemalo zostať viac ako štyri až šesť silných prútov. Pre vzpriamene rastúce odrody sa hodia rovnaké konštrukcie a systémy pestovania ako pre maliny. Na jar je výhodné odstrániť špičky mladých prútov, keď sú dlhé 1,5 až 2 m. Podporí sa tak tvorba bočných výhonov. Bočné výhony sa ošetrujú rovnako, ako v prípade popínavej černice.

Text: Ing. Eva Šidová, PhD.
Foto: archív vydavateľstva
Zdroj: Časopis Urob si sám