Začíname s vysievaním: Február je správnym časom na prvé výsevy

Kým sa záhrady zazelenajú a rozkvitnú, ešte nejaký ten čas ubehne. Počas zimy však máme dostatok času a príležitosť dôkladne si všetko naplánovať a vyhnúť sa tak aj rôznym chybám. Popri plánovaní a chystaní však nezabudnime, že už teraz je čas na prvé výsevy. 

Galéria

Počas zimy je obvykle v predaji široká ponuka rôznych osív. V stojanoch s pestrofarebnými vrecúškami nájdete z okrasných rastlín osivá letničiek, trvaliek, okrasných tráv, dvojročiek, dokonca drevín a izboviek. Pestrá paleta nás láka bezhlavo nakupovať. Vyberme si však hlavne to, čo budeme stíhať pestovať, čomu vieme poskytnúť v záhrade ideálne podmienky a čo nebude príliš náročné. Treba myslieť aj na to, že v záhrade lepšie vynikne menej druhov, nie celá zbierka rôznych kvetín.

Foto: isifa/Shutterstock

ZAČÍNAME NÁKUPNÝM ZOZNAMOM…

• Je vhodné vybrať sa do predajne so zoznamom. Je to cesta, ako predísť zbytočným nákupom. Hoci farebné obrázky rastlín na vrecúškach pôsobia neraz lákavo, nie vždy zodpovedajú realite. Vyplatí sa teda siahať po osvedčených druhoch a kultivaroch okrasných rastlín a na špeciality sa sústrediť, ak máme dostatok času a aj správne podmienky na predpestovanie – napríklad skleník – a ak je záhradkárčenie pre nás vášňou.

• Priestor je ďalšia nevyhnutnosť. Pre väčšinu letničiek, ktoré sa vysievajú začiatkom roka (obdobie predpestovania je dlhšie), je skleník ideálnou voľbou. Z okenných parapetov sa až také kvalitné sadenice získať nedajú, resp. určite nie všetko, čo by sme chceli. V prípade letničiek, ktoré sa vysievajú neskôr, postačí aj parenisko, prípadne voľný záhon.

Dobrá rada

Výber a nákup osív zbytočne neodkladajte. Čím skôr sa vyberiete, tým väčší bude výber. Nezabudnite, že klíčivosť osív je obmedzená, preto si údaj o čase klíčivosti vždy preverte na zadnej strane vrecúška.

Foto: isifa/Shutterstock

ČÍM ZAČAŤ?

Letničkami, ktoré potrebujú na predpestovanie dlhší čas. Skoro, často ešte koncom januára a začiatkom februára, treba vysiať osivo muškátov, begónií či petúnií a lobeliek. Postupne (až do polovice marca) sa môžeme pustiť aj do výsevov šalvií, plameníkov, rudbekie, fialy sivej, papuliek, gazánií, agerátov, netýkaviek, okrasného tabaku, železníkov, aksamietnic, popínavej kobey či tunbergie. Niekedy (hlavne pri drahších a vzácnejších osivách) sa môžeme stretnúť s ich obaľovaním. Určite je nákup takéhoto osiva dobrou voľbou, o čom sa napokon presvedčíme počas celého obdobia predpestovania.

Približne v druhej polovici marca až začiatkom apríla už môžeme vysievať aj do parenísk – cínie, astrovky, titónie, krasuľky, slamihovky, piesočnice, jednoročné georgíny či limonky. Neskôr si na voľný a dôkladne pripravený záhon môžeme vysiať nechtíky, okrasné slnečnice, láskavec, jednoročné okrasné trávy, černušku, nechtík, rezedu a ďalšie druhy. V tomto prípade ide o rastliny, ktoré zle znášajú presádzanie. Dvojročné rastliny (sirôtky, nezábudky, sedmokrásky, cheiranty a pod.) budeme vysievať až koncom mája a začiatkom júna. Osivá je však vhodné nakúpiť v predstihu.

Foto: isifa/Shutterstock

SPRÁVNE NAČASOVANIE

Do výsevu trvaliek a okrasných tráv sa smelo môžeme pustiť aj počas jarných mesiacov. Môžeme na to využiť parenisko. Z predpestovania získame kvalitné a obvykle bohato kvitnúce sadenice, ktoré majú pred rastlinami, ktoré vysievame priamo na záhony, výrazný náskok. Vždy je, samozrejme, potrebné výsev správne načasovať, nemá zmysel dobiehať už zmeškané. Ak je odporúčaný termín výsevu február, vysievať niekedy v polovici a ku koncu marca už nemá význam.

Do výsevných misiek a izbových miniparenísk vysievame osivo naširoko priamo z vrecúšok, nie však veľmi nahusto, v parenisku a na záhone do riadkov. Nikdy si výsevy nezabudnime označiť. Po vzídení rastlín bude potrebné prepikírovať ich, aby dostatočne spevneli. Preto treba mať poruke nielen substráty, ale aj malé (napríklad plastové) zakoreňovače.

Foto: isifa/Shutterstock

PODMIENKY

Výsevy musia mať k dispozícii hlavne dostatok svetla, ideálne z viacerých strán. Sadenice budú potom pevné, životaschopné a odolné proti chorobám. Ak majú rastliny nedostatok svetla, sú vytiahnuté, slabé, lámu sa a padajú. Je potrebná aj stála teplota okolo 22 °C a vyššia vzdušná vlhkosť, čo ideálne zabezpečia rôzne sklené alebo plastové poklopy. Výsevy je vhodné priebežne zavlažovať jemným prúdom vody, prihnojovanie zatiaľ nie je potrebné. Prvé základné živiny sú obvykle obsiahnuté vo výsevných substrátoch. Priestor, kde letničky predpestúvame, je však nevyhnutné vetrať. Najlepšie napoludnie v dňoch, keď je slnečno a nemrzne.

Odborník radí

Pri výseve jednotlivých okrasných rastlín si overte, či osivo klíči na svetle alebo v tme. Podľa toho ho buď len pritlačíte k substrátu, alebo zasypete tenkou vrstvou. Drobné osivo obvykle klíči na svetle, väčšie v tme.

Foto: isifa/Shutterstock

ČO VYSÁDZAME

Koncom zimy a začiatkom jari sa môžeme pustiť do výsadby opadavých kvitnúcich krov a okrasných stromov. Rovnako si môžeme založiť živý plot z opadavých listnáčov. V marci už môžeme vysádzať aj ruže a tiež trvalky s koreňovým balom i bez neho aj okrasné trávy či skalničky. Vždyzelené dreviny, listnáče aj ihličnany bude lepšie vysádzať s kompaktným koreňovým balom v apríli až začiatkom mája. Predpestované kvitnúce cibuľoviny s koreňovým balom si môžeme do záhrady vysadiť počas skorých jarných mesiacov.

Foto: isifa/Shutterstock

dobré rady

SUBSTRÁT, NÁDOBY

Kvalitný výsevný substrát je na získanie pevných a zdravých sadeníc nevyhnutnosť. Šetriť sa rozhodne nevypláca. Substrát by mal byť sterilný, mal by mať jemnú štruktúru bez cudzorodých prímesí a obsahovať základné živiny i stopové prvky. Trendové a praktické sú supresívne substráty. Sú drahšie, ale prinášajú pestovateľom viaceré podstatné výhody.

ČO SÚ SUPRESÍVNE SUBSTRÁTY?

Obsahujú huby, ktoré aktívne potláčajú pôvodcu významných hubových ochorení vrátane fytopatogénnych húb rodov Fusarium, Pythium, Sclerotinia a Rhizoctonia. Tieto fytopatogénne huby spôsobujú padanie a odumieranie klíčiacich a vzchádzajúcich rastlín, a preto používanie výsevného substrátu, obohateného o antagonistický organizmus, predstavuje významný preventívny prvok v ochrane sadeníc a sadby pred uvedenými druhmi škodlivých organizmov. Supresívny výsevný substrát môže byť obohatený aj o špeciálne huby, ktoré predstavujú účinnú prevenciu poškodenia škodcami napadajúcimi klíčiace a vzchádzajúce rastliny.

Foto: isifa/Shutterstock

VÝSEVNÉ NÁDOBY

Ďalšou nevyhnutnosťou sú výsevné nádoby. Nie je vhodné používať klasické črepníky, volíme ich len v krajných prípadoch. Najlepšie sú čisté a dezinfikované výsevné misky, ktoré nám umožnia vysiať dostatok osiva. Klíčiace rastliny v nich majú dostatok miesta a v rámci jednej misky môžeme vysiať aj viacero druhov. Samozrejme, vždy si všetko treba označiť. Vysievať (najmä väčšie osivá) môžeme aj do rašelinových zakoreňovačov, ktoré sa pripravujú tak, že sa nechajú nasiaknuť vlahou. Ak nemáme k dispozícii klasický skleník, vysievať môžeme aj do praktických miniskleníkov, ktoré umiestnime na okenné parapety. V ponuke je množstvo druhov (menšie, väčšie…), väčšinou sú ich súčasťou aj priehľadné kryty, ktoré pomôžu udržať potrebnú

Text: Daniel Košťál
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám 2/2018