Šťavnatý vinič: Podľa čoho si vybrať tie správne odrody

Od leta až do jesene si môžete pochutnávať na sladkom hrozne z vlastnej úrody, prípadne si môžete vyrobiť vlastné víno. Poradíme vám, podľa čoho si vybrať správne odrody.

Galéria

Základná otázka, ktorú si položíte pri výbere odrôd viniča, je, či vám stačí dopestovať si krásne strapce na stôl, alebo chcete vyrábať aj vlastný mušt či vlastné víno. Podľa toho vyberáte buď z odrôd stolových na priamy konzum, alebo z muštových na výrobu vína. V oboch kategóriách ďalej nájdete biele, ružové a červené odrody.

Stolové sú šľachtené pre väčšie bobule a vyrovnanú sladkokyslú chuť. V porovnaní s muštovými obsahujú viac slizovitých látok. Tie, dá sa povedať, môžu za to, že bobuľa pod zubami pekne chrupne.

Muštové odrody majú zvyčajne skôr menšie bobule, ktoré sú veľmi šťavnaté, aby sa z nich vylisovalo čo najväčšie množstvo šťavy. Táto šťava má vyššiu cukornatosť ako šťava zo stolových odrôd. Sú to práve cukry, ktoré sa procesom kvasenia premieňajú na alkohol. Čo sa týka výroby vlastného muštu, sú, paradoxne, vhodnejšie stolové odrody, a to pre vyváženejší obsah cukru a kyselín.

Vlastné víno si možno vyrobiť aj zo stolového hrozna, má to však dva menšie háčiky. Podmienkou je nechať zomleté hrozná jeden deň pred lisovaním odstáť, aby sa rozložili spomínané slizovité látky, a pridať väčšie množstvo cukru v porovnaní s muštovými odrodami. Samozrejme, platí, že aj muštové odrody možno priamo konzumovať.

Zaujímavú skupinu predstavujú novošľachtence, z ktorých veľkú časť tvoria takzvané rezistentné odrody, známe aj ako PIWI (z nemeckého pilzwiderstandsfähige Rebsorten). Sú odolné proti dvom základným chorobám viniča, a to peronospóre a múčnatke. Ak vám stačí zopár koreňov viniča, alebo túžite po vlastnom biovíne, rozhodne siahnite po niektorej z nich. Klasické odrodové vína, ako je napríklad veltlín, muškát, müller a iné, takúto odolnosť nemajú, a tak musíte počítať s každoročným a na čas náročným bojom s obomi spomenutými chorobami, či už chemickou, biologickou alebo kombinovanou cestou.

Vinič, rastlina nielen do južných polôh

Okrem južnejších polôh Slovenska, kde sa vinič bežne pestuje, sa dá vysádzať aj v stredných polohách pri splnení dvoch podmienok. Prvou je nájsť mu dobré stanovište chránené pred silnými mrazmi a vetrom. Vinič je totiž citlivý na pokles teplôt pod približne −20°C. Druhou je vyberať spomedzi skorých a stredne skorých odrôd. Neskoré totiž nemusia v týchto regiónoch dozrieť.

Prednosťou viniča v súvislosti s pôdou je jeho nenáročnosť. Aj preto sa v minulosti dostal na úpätia svahov, dokonca na skalnaté podložia či „zlé“ pôdy. Rovina s kvalitnou pôdou bola totiž vyhradená na pestovanie náročnejších základných potravín. Navyše, táto liana korení aj v hĺbke 20 metrov, odkiaľ je schopná čerpať vodu aj živiny.

Ako sadiť vinič?

Voľnokorenné sadenice

Sadia sa na jar v priebehu marca až apríla a potom na jeseň, približne od polovice septembra do konca októbra. Kúpiť sa dajú predovšetkým zjari v ovocných škôlkach alebo záhradných centrách so sortimentom ovocia. Pri kúpe si zistite , či je sadenica zavoskovaná. Znamená to, že rez na ušľachtilej časti je chránený pred vysychaním vrstvou vosku alebo parafínu. Pred samotným sadením vykopte primerane veľkú jamu, v prípade zlých pôd môžete na jej dno dať vrstvu preosiateho kompostu na lepšie zakorenenie. Do jám nalejte vodu a vložte sadenicu tak, aby miesto štepenia bolo približne 5 cm nad terénom. Jamu zahrňte a výdatne zavlažte. Ak sadenica nie je zavoskovaná, pokračujte ďalším krokom, a to nakopcovaním celej sadenice. Celý výpestok zakryte pôdou, ktorá ho chráni pred vyschnutím. Až zhruba v júni kopček pôdy opatrne rozhrňte rukami.

Kontajnerované sadenice

Zakorenené rastliny môžete z kvetináča sadiť takmer celoročne s výnimkou mrazov, a ak nemáte závlahu, aj počas suchého leta. Postupujte podobne ako pri sadení voľnokorenných sadeníc – vykopte jamu a zavlažte ju. Kvetináč so sadenicou deň pred výsadbou trochu zalejte, aby bola pôda mierne vlhká. Kvetináčom trochu pobúchajte a snažte sa vybrať celý koreňový bal aj s pôdou tak, aby sa nerozpadol. Vložte ho do jamy, zasypte pôdou a následne zalejte.

Redakcia radí

Ak zvažujete hrozno, mušt či víno neskôr aj predávať, i keď v malom, vyberajte zásadne z odrôd povolených Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym (ÚKSUP). Na jeho stránkach nájdete zoznam viac ako 70 povolených odrôd.

9 muštových odrôd vhodných na výrobu vína

RULANDSKÉ ŠEDÉ

Popis odrody: Dozrieva koncom septembra až v polovici októbra. Vyhovujú jej teplé južné svahy. Je odolná proti zimným mrazom a stredne odolná proti hubovým chorobám. Plody majú vysokú cukornatosť – vyšší obsah alkoholu dodáva vínu ohnivosť.

Víno: Býva zlatožltej farby a medovosladkastej vône s jemným pomarančom.

BIANCA

Popis odrody: Táto PIWI odroda je vhodná aj do okrajových vinohradníckych oblastí, pretože je odolná proti zimným a jarným mrazom. Dozrieva približne v prvej polovici septembra a je vysoko úrodná. Vyžaduje rýchle spracovanie a kvasenie pri nižších teplotách.

Víno: Neutrálne ľahké víno s mierne ovocným buketom podobným odrode Chrupka.

MERLOT

Popis odrody: Stará neskorá odroda vhodná do veľmi teplých a svahovitých lokalít. Zbiera sa neraz až v októbri. Je pomerne citlivá na múčnatku a peronospóru, vyžaduje si opakované priame aj nepriame zásahy.

Víno: Typická je sladkastá vôňa čiernych čerešní alebo kompótu, ktorú dopĺňa vôňa sliviek a fíg.

RIZLING RITUÁL

Popis odrody: Nová slovenská odroda zo šľachtiteľskej dielne Korpásovcov. Postačuje bežná preventívna ochrana. Stredne veľké strapce so šťavnatou dužinou dozrievajú koncom septembra. Poskytuje lahodné vína s vyšším obsahom kyselín.

Víno: Žltkasto medovej farby s krásnou kvetovou vôňou, vnem vína je až tramínový.

ZALA GYÖNGYE

Popis odrody: Ide o PIWI odrodu so stredne veľkými strapcami a s aromatickými plodmi, dozrieva v prvej polovici septembra. Okrem výroby vína je hrozno vhodné aj ako stolové. Vydrží mrazy do −24 °C.

Víno: Odroda je univerzálna, vhodná na výrobu muštu i vína, ale aj ako stolová.

HOSSA

Popis odrody: Nová slovenská odroda pomenovaná po známom hokejistovi vznikla krížením odrody Sauvignon a Irsai Oliver, ktorá nemá také husté olistenie. Zberá sa začiatkom septembra.

Víno: Mladé víno je v muškátových až broskyňových tónoch, vyzrievaním dominujú sauvignonové arómy.

SYRAH

Popis odrody: Bobule majú tvar čierneho korenia. Odroda vyniká odolnosťou proti oxidácii a vyhovuje jej granitová pôda. Sú z nej výborné vína vhodné na uskladnenie. Dozrieva v druhej tretine septembra.

Víno: Má tmavú a veľmi intenzívnu farbu. Má plnú a robustnú chuť, ktorá si vyžaduje, aby niekoľko rokov zrela vo fľašiach.

DEVÍN

Popis odrody: Je prvá uznaná slovenská muštová, veľmi úrodná a kvalitná odroda. Zo všetkých u nás pestovaných odrôd dosahuje najvyššiu cukornatosť aromatických muštov. Dozrieva a zberá sa v prvej polovici októbra.

Víno: Má slamovožltú farbu s decentnou vôňou, chuti dominujú korenisté tóny tramínu a muškátov.

NITRA

Popis odrody: Nová slovenská odroda modrého muštového viniča, ktorej prednosťami sú vysoká úrodnosť, odolnosť proti suchu a nenáročnosť na pôdu. Dozrieva koncom septembra až začiatkom októbra.

Víno: Z pohľadu kvality treba nechať dozrievať víno v drevených sudoch.

Text: Ing. Monika Králová, Marian Bočko
Foto: shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám