Prečo pestovať priesady?

preco pestovat priesady

Možno ich pestovať na malom prípravnom záhone v skleníku či parenisku, ba dokonca v miskách alebo menších nádobách na parapete v byte. Pestovanie priesad má niekoľko výhod, a to nielen pre milovníkov úžitkovej záhrady.

Prečo priesady

Priesady nám umožňujú efektívne pestovať úžitkové aj okrasné rastliny. Predĺžením vegetácie o čas predpestovania priesad v predjarnom období v tepelne aj svetelne optimalizovaných podmienkach v skleníku či byte získame podstatný časový náskok, pri niektorých rastlinách až 2,5 mesiaca. O tento čas urýchlime termín prvého zberu (napríklad zeleru a plodových zelenín) a zároveň predĺžime plodonosný časový fond rastlín, čím podstatne zvýšime ich celkový výnos.



Zakoreňovače sú praktické, ale rovnako dobre poslúžia aj tégliky z jogurtov a smotany.

Nemalou výhodou vlastných priesad je, že sme si istí ich odrodovou pravosťou, dobrým zdravotným stavom a vyššou kvalitou. Navyše, toto riešenie prináša aj ekonomickú úsporu – kupované priesady sú neraz menej kvalitné a drahé.

Skúška klíčivosti

Na plochý tanier položíme servítku, ktorú sme predtým navlhčili vo vode, a rozložíme na ňu 50 semien (aby sa nám lepšie počítalo). Tanier so semenami vsunieme do priesvitného plastového vrecúška, v ktorom ich necháme naklíčiť pri izbovej teplote 20 až 30 °C (šalátu postačí 15 °C, nie však na slnku). Tekvicovité zeleniny a cibuľa majú pri klíčení radšej tmu. Približne o 8 dní vyklíči šalát, uhorky a hrach; o 10 až 14 dní tekvice, paprika, hlúbová a cibuľová zelenina; o 21 dní zeler, mrkva a petržlen. Keď väčšina semien vyklíči, spočítame ich a vypočítame percento klíčivosti. Ak výsledok presiahne 75 %, semená možno použiť na bežný výsev, ak je však hodnota testu niečo málo nad 50 %, semená vysievame hustejšie.
Semená fazule a hrachu potrebujú na klíčenie veľa vzduchu, neznášajú hlboký výsev a chlad. Preto používame veľmi vzdušný substrát, napríklad vlhký piesok na hlbokom tanieri, do ktorého semená plytko zatlačíme.

Odborník radí
Aspoň týždeň pred presadením priesad na trvalé stanovište ich intenzívnejšie otužujte – postupne predlžujte čas vetrania, aby si zvykli na výkyvy vonkajšej teploty.

Namiesto rašelinových zakoreňovačov môžeme na výsadbu priesad použiť aj obaly na vajíčka – sú vyrobené z recyklovaného papiera, ktorý sa v pôde rozpadne.

Stimulácia klíčenia

Ak nám zostali staršie semená, vyplatí sa vyskúšať niektorú z tzv. omladzovacích alebo stimulačných metód.
Klíčivosť semien uhoriek a melónov môžeme už v prvom roku po zbere zvýšiť ich prehriatím na 58 až 60 °C počas dvoch hodín – tak sa urýchli prvý zber plodov asi o 10 dní a úroda sa zvýši až o 25 %. Pri prehrievaní starších semien hrachu na 40 až 50 °C sa po 16 hodinách zvýši ich klíčivosť zo 60 na 90 %.
Máčaním semien vo vode s teplotou 12 až 18 °C urýchlime ich klíčenie. Pomaly klíčiace semená (mrkva, petržlen, zeler, cibuľa) máčame 30 až 60 hodín v 10-násobnom množstve vody, pričom vodu meníme každých 12 hodín, medzitým semená necháme pol hodiny „dýchať“ na vzduchu. Rýchlejšie klíčiace semená tekvicovitých zelenín a hlúbovín máčame 10 až 12 hodín; hrach, fazuľu a šalát 2 až 4 hodiny; rajčiny, baklažán a papriku 25 až 40 hodín. Pri máčaní sa odplavujú najmä brzdiče klíčenia. Namočené semená necháme len trochu obschnúť a ihneď ich vysejeme do vlhkej pôdy.

Výsevný substrát

Mal by byť vododržný, vzdušný, s nižším obsahom živín (najmä dusíka) a len mierne kyslý. Vyššia koncentrácia živín je viac na škodu ako na úžitok, lebo brzdí klíčenie semien a poškodzuje jemné korienky semenáčikov. Špeciálny výsevný substrát si kúpime hotový alebo si ho namiešame z 1/3 preosiateho a dobre vyzretého kompostu, 1/3 jemnejšej rašeliny a 1/3 stredne zrnitého piesku. Hotová zmes sa však musí vydezinfikovať.
                                                  
                                                                    SPRÁVNE                                                    NESPRÁVNE       

Priesady šalátu vysádzame tak, aby klíčne lístky boli vždy nad povrchom pôdy, inak sa šalátové hlávky zle tvarujú a koreňový kŕčok môže zahnívať.

Dezinfekcia substrátu

Pôdu dezinfikujeme chemicky alebo tepelne. Pri malých záhradkárskych výsevoch je najjednoduchší tepelný spôsob dezinfekcie v kuchynskej rúre – vyhrejeme ju asi na 150 °C a substrát necháme vyhriať aspoň pol hodiny (po menších dávkach na plechu na pečenie). Takto ho zbavíme mikroorganizmov aj semien burín. Vo veľkom – v skleníkoch a fóliovníkoch – sa pôda na záhonoch preparuje pôdnou injektážou pomocou výkonných vyvíjačov pary. Chemická dezinfekcia, aj keď je účinná, nie je v biozáhradke vhodná.

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Papriku vysádzame vždy po dvoch kusoch.

Podmienky pestovania

•  svetlo nemôžeme nahradiť teplom
stáva sa to v zimných mesiacoch, keď chceme usporiť náklady za dosvetľovanie; pri nižšom prirodzenom osvetlení musíme znížiť aj teplotu, naopak, ak sa v predjarných a neskorších termínoch zvýši neúmerne teplota nad pestovateľské optimum vplyvom dlhšieho slnečného svitu, musíme ju udržať v normále zatieňovaním alebo vetraním pestovateľského priestoru

•  optimálne zavlažovanie
súvisí s teplotou a osvetlením pestovateľského priestoru; optimálna vlhkosť pôdy je 60 až 80 %; tu musíme brať do úvahy aj to, ako budeme zavlažovať rastliny na trvalom stanovišti – ak nebudú vôbec zavlažované, tak aj priesadu pestujeme v trochu suchších podmienkach; mladé rastliny sa totiž dajú ľahšie prispôsobiť, predprogramovať na reál­ne podmienky trvalého stanovišťa

•  teplota závlahovej vody
mala by byť o 2 až 3 °C vyššia, ako je teplota pôdy; je vhodné mať sud so závlahovou vodou priamo v skleníku či fóliovníku, kde sa prehreje; v slnečné dni zavlažujeme medzi deviatou a desiatou hodinou, keď je zamračené, okolo obeda

•  prospešné je dvojnásobné prihnojovanie
počas pestovania priesad najlepšie formou hnojivej závlahy, teda 0,2-percentného roztoku živín; v malom si môžeme dovoliť používať bezzvyškové plné hnojivo s nižším obsahom dusíka, osvedčil sa aj výluh zo slepačieho trusu zriedený 1 : 10; prvýkrát prihnojujeme, keď sa objaví prvý pravý list, druhýkrát asi v polovici pestovania priesad

  sústavné odburiňovanie, kyprenie a biologická ochrana
sú súčasťou starostlivosti o priesady, a to bez ohľadu na to, či ich pestujeme na prípravnom záhone v skleníku, fóliovníku alebo parenisku

•  priesady pod polyetylénovou (PE) fóliou sú kvalitnejšie
fólia prepúšťa až 72 % UV lúčov, zatiaľ čo sklo len 46 %; na rozdiel od skla PE fólia rozptyľuje slnečné svetlo, to zintenzívňuje fotosyntézu, rast a vývoj rastlín



Pôdu na trvalom stanovišti (na záhone) niekoľko hodín pred presádzaním dobre zavlažíme.

Vysievanie

Semená vysievame do nízkych debničiek, ktoré majú na dne odtokové otvory, prípadne do iných vhodných misiek alebo do malého bytového skleníka s priesvitným vekom (vyrobíme si ho ľahko aj sami – drevenú kostru obalíme do fólie). Nádobu naplníme asi 2 cm pod horný okraj vydezinfikovaným substrátom, ktorý urovnáme a mierne utlačíme. Naň preosejeme ďalšiu vrstvu substrátu (asi 1 cm), ktorý takisto vyrovnáme. Výsevnú misku položíme do umývadla s teplou vodou – musí siahať 2 až 3 cm pod povrch substrátu. Keď substrát nasiakne, nádobu vyberieme a cez spodné otvory necháme odtiecť prebytočnú vodu. Na vyrovnaný povrch substrátu vysejeme semená – buď nariedko voľne, alebo do riadkov. Výsev prekryjeme centimetrovou vrstvou preosiateho substrátu a zavlažíme vlažnou vodou pomocou rozprašovača. Substrát zakryjeme priesvitnou fóliou alebo pijavým papierom, aby sme udržali povrchovú vlhkosť. Keď semená začnú klíčiť, kryt odstránime.
Ak pestujeme priesady na okne, na spodný ohrev môžeme využiť aj radiátor, výsevné misky však nekladieme priamo naň. –>

Priesady musia mať súdržný koreňový bal. Aby sa neporušil a priesady sa ľahšie vyklopili, trochu ich pred presádzaním zavlažíme. Pred výsadbou treba skrátiť korene rastliny takmer o jednu tretinu.

Pikírovanie

Keď vysiate semenáče dorastú do fázy klíčnych listov (napríklad pri šaláte sa vytvorí prvý pravý list, pri zeleri tri pravé listy), rastlinky treba rozsadiť – pikírovať na takú vzdialenosť, aby mali dostatok svetla a priestoru na ďalší vývoj. Pred pikírovaním pôdu na záhone upravíme a výsadbové črepníky či zakoreňovače naplníme kvalitnou zeminou, ktorú strasením trochu zhutníme. Časť semenáčikov z výsevnej debničky opatrne podoberieme lopatkou, rastlinky držíme za klíčny lístok. Korienky priesady skrátime asi o tretinu, vložíme ju do jamky až po klíčne lístky a šikmým zapichnutím kolíka vedľa jamky a jeho pritlačením zboku ju v pôde upevníme. Vysadené rastlinky ihneď zalejeme a za slnečného počasia aj zatienime.

Dobrá rada
Uhorky, melóny a tekvice nepikírujte – sú citlivé na poškodzovanie koreňov. Semená vysievajte priamo do črepníkov alebo zakoreňovačov a potom ich už rovno vysádzajte aj s nenarušeným koreňovým balom na trvalé stanovište.


Rajčiny vysádzame podstatne hlbšie, ako boli pestované (kolíkové k vopred zatlčenému kolu), a šikmo do pôdy.

Osvedčeným pomocníkom pri vysádzaní drobnejších semien je pásik papiera preložený na polovicu.

Záhon pripravený na výsadbu uhoriek

Vysádzanie

Pri vysádzaní priesad na trvalé stanovište je cieľom minimalizovať šok, ktorý môže zabrzdiť a na určitý čas aj pozastaviť rast a vývoj priesad. Ako teda sadenice správne pripraviť na presadenie? Priesady pred výsadbou otužujeme vetraním (7 až 10 dní), na parenisku môžeme odokryť okná, aby si rastlinky postupne zvykali na priame slnečné žiarenie. Toto je jedno z najdôležitejších protišokových opatrení. Na dobrý a rýchly štart na trvalom stanovišti asi týždeň pred presadením rastlinky zavlažíme zriedeným roztokom bezbalastného hnojiva.

Nároky zeleninových priesad na pestovateľské podmienky

Druh zeleninyOptimálna teplota vzduchu v rastových fázach °C
klíčenie1.pravý list
uhorky a tekvicovité zeleniny25 – 3218 – 25
paprika   22 – 30   15 – 22
rajčiny    20 – 25    15 – 20
zeler18 – 2514 – 18
šalát hlávkový   16 – 22   10 – 16
hlúboviny13 – 20  8 – 13

Teplota pôdy by mala byť minimálne 10 °C. Dôležitá je aj hĺbka výsadby. Tá sa môže pri jednotlivých zeleninách odlišovať, napríklad črepníkované priesady hlúbovín sadíme tak, aby aj po uľahnutí pôdy bol vrch ich koreňového balu vo výške okolitej pôdy; priesady zeleru sadíme plytko, aby spodný koniec stoniek bolo vidieť nad povrchom pôdy – inak sa nevytvorí poriadna buľva zeleru a často vybehne do kvetu. Priesady po vysadení dobre zavlažíme, najlepšie odstátou a na slnku zohriatou vodou.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: archív autora, thinkstock.com
Redakčná úprava: Martina Deríková
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.

Komentáre

  1. inwestor says:

    Súdruh ing. najprv tvrdí, že „papriku vysádzame vždy po dvoch kusoch“ a potom ponúka ilustráciu, kde sa paprika vysádza po jednom kuse. Zjavne teda so svojím názorom nesúhlasí.

    1. so svojím názorom súhlasí, do fólie po jednom a do voľnej pôdy po dvoch priesadách , len toľko k tomuto problému 🙂

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.