Poďme stvoriť biohriadku!
Maximálny úžitok a minimum nákladov a námahy v úžitkovej záhrade? Toto nie je predloha k science-fiction. Ak sa rozhodneme pre biohriadku, môžeme na nej niekoľko rokov pestovať kvalitnú zeleninu či bylinky – bez chémie a veľkého úsilia.
Galéria
Biohriadka – kompost, ktorý zdravo rodí
Biohriadka je dlhodobo rodiaci kompost (môže mať tvar podobný hrobli) – široký a vysoký tak, aby sme ho mohli ľahšie obrábať aj bez nadmerného zohýbania.
Na vytvorenie biohriadky okrem záhradných odpadov nepotrebujeme nijaké ďalšie stavebné materiály – nákladovou zložkou je len naša robota, ktorú si koniec koncov vyžaduje aj tvorba bežného kompostu. V biozáhone využijeme všetok organický odpad zo záhrady: lístie, zvyšky bezsemennej buriny, skosenú trávu, trsy tráv, kuchynský odpad zo zeleniny či konáre získané pri predjarnom reze stromov. Skompostovať môžeme aj starý mokrý papier s nefarebnou tlačou.
Pri zakladaní biohriadky nikdy nepoužívame ťažko rozložiteľné agátové a smolné ihličnaté drevo, iba ak na vytvorenie nízkej ohrady proti zosúvaniu pôdy. Dôležité je, aby miesto, na ktorom ju zakladáme, bolo slnečné. Dĺžka hriadky nie je obmedzená, ale musí byť orientovaná v smere sever – juh.
| Ako si založiť biohriadku (v tvare hroble) 1. krok Vytvorenie ryhy Vo vyznačenom priestore rýľom vyhĺbime do zeme ryhu (hlbokú 20 až 25 cm a širokú 160 cm). Trávnaté trsy odložíme bokom. Ak máme v záhrade hrabošov, dno a boky ryhy vyložíme drôteným pletivom. Všetky postupne vrstvené materiály v biohriadke musíme po ich uložení utlačiť a zavlažiť. Do každej vrstvy môžeme pridať aj živočíšny hnoj alebo vyzretý kompost – tak očkujeme kompostovanú hmotu humusotvornými mikroorganizmami. 2. krok Jadro biohriadky Drevný odpad nasekáme na drobnejšie kúsky a v strede ryhy z neho vytvoríme akési jadro biohriadky (vysoké 25 cm a široké 50 až 60 cm). Medzery medzi konármi vyplníme pilinami zmiešanými s rohovinovou múčkou obsahujúcou dusíkaté látky, ktoré urýchľujú rozklad a humifikáciu dreva (podobný účinok má aj zvierací hnoj), prípadne ich môžeme zasypať aj kompostom alebo záhradnou pôdou. V tejto vrstve sa uplatní aj slama, mokrý papier, lepenka, organické textílie či perie. 3. krok Ukladanie ďalších vrstiev Po založení jadra nasleduje: ▶ vrstva z trsov trávy uložených koreňmi hore alebo vrstva zeminy z vykopanej ryhy (10 až 15 cm), ▶ vrstva lístia a bezsemennej buriny (20 až 25 cm), môžeme do nej primiešať aj drevný popol, ▶ vrstva hrubého kompostu (15 cm), ▶ poslednou je pestovateľská vrstva (20 cm) dobrej záhradnej zeminy obohatená aspoň 20 % vyzretého kompostu. 4. krok Zavlažovanie Navrchu dokončenej biohriadky urobíme pozdĺžny zavlažovací žliabok. Hriadku môžeme zavlažovať aj tak, že do vrchnej časti bočných stien uložíme pozdĺžne dierované plastové drenážne rúrky vyvedené na koncoch biohriadky tak, aby sa do nich dala napúšťať odstáta závlahová voda. 5. krok Dokončenie a starostlivosť Na uľahčenie prístupu môžeme okraje hriadky obložiť nášľapnými dlaždicami. Biohriadku dobre zavlažíme, prekryjeme čiernou fóliou a necháme týždeň uľahnúť. Osádzame ju rastlinami podľa vonkajších klimatických podmienok, predplodiny vysievame aj skôr, výsadbu teplomilných rastlín robíme až po jarných mrazíkoch. Po jesennom zbere úrody môžeme na vyčistenú hriadku navrstviť kompost (10 cm), prípadne ju môžeme mulčovať skosenou trávou a na zimu prekryť čiernou fóliou. Životnosť takejto hriadky je približne šesť rokov. |
Výsadba
Pri výbere rastlín vhodných na biohradku sa riadime ich nárokmi na živiny. Prihliadame aj na to, aby sa vzájomne pozitívne ovplyvňovali, dokonca sa chránili. V prvom roku je pôda na živiny najbohatšia, preto do nej vysádzame plodovú zeleninu (rajčiaky, papriku, uhorky, tekvice, baklažány, cukiny, kapustoviny). Priesady pestujeme doma, v skleníku či parenisku, aby sme urýchlili začiatok zberu úrody a zároveň ju aj predĺžili, týka sa to najmä plodovej zeleniny, ktorej priesady vysádzame až po jarných mrazíkoch. Dovtedy môžeme hriadku využiť na pestovanie predplodín s krátkym vegetačným obdobím, ako sú reďkovka, šalát či jarná cibuľka štupľovka.
Starostlivosť
V prvom roku po založení biohriadky je pôda najbohatšia na živiny a dusík, preto do nej nevysádzame zeleninu, ktorá vo zvýšenej miere prijíma dusík (špenát, šalát, červenú repu, reďkovky, mangold). Konzumáciou týchto plodín by sme mohli prijímať viac nevhodných dusičnanov ako vitamínov.
Zavlažovanie
Rastliny na biohriadke majú veľkú spotrebu vody. Navyše, aj z povrchu pôdy sa intenzívne odparuje vlhkosť. Preto je dôležité dbať na včasné a správne zavlažovanie odstátou vodou (nie studenou – spôsobuje rastlinám rastový šok), a to najmä podmokom, napríklad drenážnymi rúrkami. Takéto zavlažovanie je efektívnejšie – zabraňuje tvorbe prísušku i splavovaniu pôdy z kopcovitej hriadky, a keďže nezmáča povrch rastlín, zároveň blokuje šírenie hubových chorôb.
Mulčovanie
Na zníženie prácnosti, na potlačenie rastu burín a zabránenie odparovaniu pôdnej vlhkosti je vhodné počas roka pôdu medzi vysadenými rastlinami nastielať (mulčovať) pokosenou trávou, ktorá sa ešte nesemení. Tú treba na jeseň zapracovať do pôdy ako humusotvorný materiál. Môžeme použiť aj čiernu fóliu.
Mulčovanie chráni povrch pôdy pred vznikom nebezpečného prísušku, ktorý veľmi zle prijíma závlahovú vodu a pôdu udusí (znemožní výmenu plynov medzi pôdou a ovzduším). Nastieľaním sa udržuje povrch pôdy v poréznom stave a nesplavuje sa pri intenzívnom daždi. Nikdy nepoužívame kôru ani slamu – pri svojom rozklade by odoberali živiny z pestovateľskej vrstvy pôdy a ochudobnili by rastliny.
Dôležité je, aby sme po zbere úrody na uvoľnené miesto vysadili ďalšie rastliny – tak efektívne využijeme priestor, zatienime pôdu a zabránime jej zbytočnému presychaniu.
Ochrana proti škodcom
Ak sa, nebodaj, vyskytne na biohriadke dajaký škodca, môžeme ho odstrániť mechanicky (otrhaním poškodených listov) alebo ak ide o rozsiahle poškodenie, preventívne odstránime celé rastliny, aby sme zabránili nežiaducemu šíreniu. Ďalšou možnosťou sú biologické metódy, napríklad lepivé farebné lapacie doštičky proti voškám, skočkám, moliciam či postrek rastlinnými výluhmi.
| Výhody biohriadky ▶ Využíva usmernený rozklad, humifikáciu záhradného organického odpadu na dopestovanie biozeleniny a súčasne vytvára kvalitný kompost. ▶ Spodné vyhrievanie hriadky rozkladným teplom organických zvyškov a jej preslnený povrch umožňuje skoršie vysievanie semien a vysádzanie priesad (o jeden až dva týždne), vďaka čomu sa predĺži vegetácia rastlín a zvýši sa veľkosť a kvalita úrody. ▶ Skoršie dozrievanie a zber úrody z jarnej výsadby dovoľuje v danom vegetačnom roku využiť uvoľnený priestor na dopestovanie ďalšej zeleniny. ▶ Stabilizuje tepelné klimatické výkyvy a zároveň zlepšuje pestovateľské nároky, najmä teplomilných rastlín (väčšia šanca dopestovať úrodu aj v chladnejších oblastiach); hriadky možno na jar a jeseň prekryť fóliou na jednoduchej konštrukcii alebo netkanou textíliou položenou priamo na záhon. ▶ Svahovitý terén biohriadky (v tvare polkruhovej hroble) zabezpečuje väčší prísun svetla i vzduchu k rastlinám – to má pozitívny vplyv na kvalitu úrody. Navyše, vzdušnejšia mikroklíma je dobrou prevenciou proti hubovým chorobám. ▶ Hrobľovitý, kopcovitý tvar zväčší plochu hriadky na dvojnásobok. ▶ Výrazne znižuje pestovateľskú náročnosť a prácnosť. Navyše, vďaka vyvýšenému tvaru sa nemusíme k nej zohýbať ako k bežnému záhonu – väčšinu prác môžeme robiť postojačky a nezaťažovať chrbticu. ▶ Ak každoročne doplníme povrchovú vrstvu kompostom, biohriadka vydrží naplno rodiť aj viac ako päť či šesť rokov. |
–>
Môže sa vám zísť
Rýľoveda
Nie je rýľ ako rýľ. List (rýľová násada) by mal byť z kalenej ocele alebo z ušľachtilej nehrdzavejúcej ocele – pôda sa naň tak veľmi nelepí. Ak plánujeme ťažšie záhradné práce, ako napríklad spracovávanie pôdy či vysádzanie drevín, zaobstarajme si špicatý rýľ. Iste poslúži aj v prípade, že máme v záhrade kamenistú pôdu. Ľahšie rýle s tenšou násadou a menším listom sú praktické pri presádzaní trsov trvaliek a záhradných prácach, ktoré si nevyžadujú priveľkú námahu. V záhrade so sypkou pôdou zasa oceníme záhradný rýľ s rovnou čepeľou. Je vhodný aj na zapracovanie kompostu do záhonov. Na manipuláciu s kompostom však môžeme využiť aj kompostové vidly.
Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: Daniel Košťál, thinkstock.com, Gardena, www.fiskars-online.sk
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.
Komentáre