Výborné tipy, ako v záhrade ušetriť čas a peniaze

Výborné tipy, ako v záhrade ušetriť čas a peniaze

Lenivosť je vraj hybnou silou pokroku. Aby sme si uľahčili pestovateľské práce v našej záhrade, nášmu „kvázileňošeniu“ môže výrazne pomôcť samotná príroda. Treba len skopírovať princípy jej fungovania.

Aby sme to však mohli urobiť, musíme najprv spoznať a pochopiť prírodné princípy, ako aj vedieť ich vhodne uplatniť v záhrade. Ako teda realizovať možnosť nášho budúceho, ale rozumného leňošenia či relaxovania v krásnej záhrade núkajúcej nás chutnou úrodou, a to všetko s vynaložením iba minimálnej námahy?

kvalita pôdy

       Foto: thinkstock.com

Úprava kvality pôdy

Cieľ: Minimalizovať budúcu námahu spojenú s obrábaním pôdy.
Realizácia: Pôdu treba zbaviť starých, chorých a neplodných drevín. Zdravé, no nepotrebné dreviny možno spracovať v záhradnom drviči a štiepky použiť na založenie biohriadky, skompostovať ich alebo využiť ako mulč. Rast burín minimalizujeme dlhodobým prikrytím pôdy čiernou fóliou (je to však neproduktívne) alebo ich môžeme potlačiť, zadusiť hustým výsevom ďatelinovín (viacročne pestovaných na kŕmenie) či rastlín určených na zelené hnojenie (ktoré, mimochodom, skvalitňujú štruktúru pôdy a zvyšujú obsah humusu a dusíkatých látok v nej). Kyslosť pôdy môžeme upraviť na požadovanú hodnotu pridaním prírodných hnojív (mletý vápenec, dolomit, rašelina, vhodné horniny), obohateného kompostu či kompostovaného hnoja. Tie je najlepšie zapraviť do pôdy na jeseň.

Obrábanie a okopávanie

Cieľ: Uľahčiť si a zefektívniť obrábanie pôdy medzi vysadenými rastlinami.
Vstupné podmienky: Pred výsadbou musí byť pôda odburinená, jej štruktúra upravená a doplnená živinami.
Realizácia: Vzchádzanie výsevov možno urýchliť miernym utlačením pôdy nad vysiatymi semenami, jemnou závlahou a ich prekrytím perforovanou fóliou až do času klíčenia. Aby rastliny mali dobré pôdne podmienky počas celej vegetácie, treba pravidelne odstraňovať buriny medzi vysiatymi riadkami (ručné či mechanické vytrhávanie bude vždy časovo náročné). Po prvom okopaní je vhodné medziradie mulčovať organickým materiálom a po zbere mulč zapraviť do pôdy ako humusotvorné hnojivo. Výsledkom bude podstatné zníženie námahy aj časovej náročnosti pri obrábaní a ošetrovaní pôdy medzi rastlinami a zároveň zlepšíme agrotechnické podmienky pestovania, a to prakticky bez investícií.

kompost

        Obohatený kompost či kompostovaný hnoj je najlepšie zapraviť do pôdy na jeseň. Foto: thinkstock.com

Prírodné indikátory

Prírodné rastliny sa množia najmä samovýsevom, najlepšie sa uchytia tam, kde im vyhovujú dané podmienky. Toto môžeme využiť na rýchlu identifikáciu kvality záhradnej pôdy už pri jej prvej obhliadke. (Samozrejme, pri dôslednom zlepšovaní pôdy je vhodné dať si urobiť analytický rozbor pôdy.) Podľa toho, aké prírodné rastliny (buriny) na pozemku rastú, môžeme usúdiť, či je pôda vlhká, suchá, hutná alebo kyprá, či má dostatok humusu atď.
Napríklad na vlhkej až podmáčanej pôde rastú praslička roľná, iskerník plazivý, podbeľ liečivý či mäta roľná; na kamenistej zasa kosáčik obyčajný, bocianik rozpukovitý a zvonenka zrkadlovka; prevzdušnená a dostatočne vlhká pôda je zarastená hluchavkou fialovou, nezábudkou roľnou; na nevhodne zhutnenej pôde rastú pichliač roľný, praslička roľná, skorocel väčší či púpava lekárska; na pôde s nedostatkom živín sa často objavuje rumanček pravý, tomka voňavá, praslička roľná či alchemilka obyčajná a podobne.

Výsadbový materiál

Cieľ: Minimalizovať nemalé finančné náklady a zaistiť si istotu odrodovej pravosti a dobrý zdravotný stav výsadbového materiálu.
Realizácia: Potrebné informácie o vlastnostiach druhov a odrôd, ktoré si chceme sami namnožiť, získame z vlastného pozorovania a doplníme informáciami z knižných pomológií. Na množenie je vhodné vybudovať si parenisko, fóliovník či skleník. Na štepenie a očkovanie drevín si treba vopred pripraviť podpníky – nakúpiť ich alebo si ich vypestovať výsevom vhodných semien či rezkovaním, prípadne z vlastných matečníkov typových podpníkov. Toto samozásobovanie výsadbovým materiálom je síce práca navyše, ale ušetríme nemalé prostriedky za nákup drevín pri zakladaní či rekonštrukcii záhrady, rovnako aj pri priesadách zelenín, bylín a okrasných rastlín.

Odborník radí
Mulčovaním zabránime tvorbe pôdneho prísušku, v pôde sa dlhšie udrží vlhkosť, zvýši sa jej teplota, čím sa urýchli zrenie a zvýši úroda zeleniny. Navyše, mulč potlačuje rast burín a obohacuje pôdu o humusotvorné látky.

skleník

         Pareniská, fóliovníky a skleníky treba situovať na slnečné miesto. Foto: thinkstock.com

Rez ovocných drevín

Cieľ: Minimalizovať potrebu rezu ovocných drevín jednak na úspory práce a času, ale aj z ekologického hľadiska (presun energie drevín z nadbytočnej tvorby dreva na zvýšenú tvorbu plodov).
Vstupné podmienky: Vytypovať si vhodné druhy, odrody a podpníky.
Realizačné kroky: Vyberáme druhy alebo odrody, ktoré rastú a plodia prakticky bez potreby pravidelného rezu alebo potrebujú len výchovný rez (lieska, drieň, trnka, šípky, baza čierna, jarabina, citrónik trojlistý, niektoré odrody čerešní, mišpule, orechy, gaštany, čučoriedka kamčatská, niektoré stĺpovité odrody ovocných drevín).
Nápomocné sú aj spôsoby výsadby, ktoré umožnia minimalizovať rez (pásové, stenové samonosné a s oporou či stĺpovité výsadby), ako aj spôsob tvarovania, ktorý minimalizuje potrebu rezu. V praxi to znamená uprednostniť vyväzovanie konárov pred intenzívnym rezom. Pozor, vybrané odrody však musia tolerovať mierny výchovný rez, minimálne presvetľovanie a na konci plodných rokov aj zmladzovací rez!

jablká
         Foto: thinkstock.com

Hnojivá a hnojenie

Cieľ: Znížiť finančné náklady a zaistiť si vlastné ekologicky čisté hnojivá.
Realizácia: Pravidelne zlepšovať zloženie a štruktúru pôdy, zvyšovať obsah humusu a v primeranom množstve aj obsah rastlinného dusíka (ďateliny, strukoviny). Na toto poslúži, ako sme už spomínali, zelené hnojenie ďatelinovinami alebo obilno-strukovinovými zmeskami. V rámci ekologického prístupu k záhradníčeniu je vhodné na tvorbu výživného organického hnojiva – kompostu alebo vermikompostu – využívať aj odpad. Kompostovacie ohrady si založíme v záhrade na odľahlom, vlhšom a tienistom mieste, prípadne môžeme využívať zakúpené rýchlokompostéry.
Rast aj plodnosť pestovaných rastlín stimulujeme pomocou iných rastlín vhodných na prípravu hnojivých a stimulačných záparov, odvarov, zákvasov, ktorými rastliny zavlažujeme alebo postrekujeme.

Ochrana drevín

Ciele: Minimalizovať pracovné aj časové zaťaženie spojené s klasickou preventívnou a akútnou ochranou chemickými prípravkami, ako aj náklady na chemickú ochranu.
Vstupné podmienky: Nevyhnutný je dôsledný výber vysadených druhov a odrôd drevín maximálne odolných proti väčšine škodlivých činiteľov vyskytujúcich sa v danej lokalite. Veľmi dôležité je zohľadniť najmä pôdne, klimatické aj ošetrovateľské požiadavky pestovaných rastlín.
Realizácia: Vhodné podmienky na osídlenie záhrady prirodzenými živočíšnymi ochrancami rastlín (najmä proti škodlivému hmyzu) vytvoríme tak, že odstránime alebo v čo najväčšej miere potlačíme používanie chemických prostriedkov, herbicídov a minimalizujeme hnojenie chemickými hnojivami. Nepoužívame hlučné a plašiace mechanizmy. Vtákom a netopierom vytvoríme priestor na hniezdenie, napríklad v živých plotoch a nerušených zákutiach, vhodne umiestnime búdky a napájadlá. V zime vtáky prikrmujeme. Pre záhradný ekosystém je prínosné vytvoriť podmienky aj na hniezdenie ježkov, jašteríc či čmeliakov (napríklad vybudovaním hmyzieho hotela). Rastliny neprehnojujeme dusíkom – jeho nadbytok totiž znižuje ich prirodzenú odolnosť proti chorobám a láka škodcov (preto rastliny prihnojujeme dusíkom len v zriedenej forme – obohateným kompostom na jar, rastlinnými zákvasmi počas vegetácie, v druhej polovici vegetácie dreviny neprihnojujeme dusíkom vôbec, aby sme neznížili ich odolnosť proti zimným mrazom). Marhule a broskyne nerežeme mimo vegetácie, tak by sme totiž vytvorili podmienky na ich infikovanie glejotokom. Odolnosť drevín zvyšuje dostatok draslíka (aj pomocou drevného popola) a stopových prvkov.


        Foto: thinkstock.com

Zelenina

Cieľ: Jednoduchšie a zdravšie pestovanie zeleniny.
Vstupné podmienky: Pôda musí byť zbavená vytrvalých burín. Takisto treba upraviť jej zloženie podľa požiadaviek pestovaných rastlín, musí byť dobre zásobená humusom a živinami, maximálne oslnená a chránená pred vetrom.
Realizácia: Lacnejšie a zdravšie odrody si dopestujeme v skleníku či parenisku alebo v byte za oblokom z kvalitných semien. Teplotu pôdy možno zvýšiť spodným pôdnym biovyhrievaním, teda rozkladom organického materiálu (kompost, lístie, hnoj) pod pestovateľskou vrstvou substrátu. Rastliny možno pestovať priamo na komposte, na kopčekovej biohriadke, v klasickom parenisku, prípadne v parenisku inštalovanom vo fóliovníku alebo skleníku. Tieto kryté pestovateľské zariadenia by mali byť umiestnené na oslnenom mieste. Dobrú úrodu zeleniny zabezpečí primerané hnojenie pôdy obohateným kompostom (bez rizika zvýšeného obsahu dusičnanov).
Prácnosť s ošetrovaním pestovaných zelenín a bylín možno znížiť tak, že pôdu pred výsevom či výsadbou bohato zásobíme humusom (podľa požiadaviek rastlín) a budeme mulčovať medziradie zelenín organickým materiálom (vytrhaná bezsemenná jedno- či dvojročná burina, kompost, pokosená tráva, sekaná slama). Mulč znižuje straty pôdnej vlhkosti, zvyšuje teplotu a mikrobiálnu aktivitu pôdy a znižuje prácnosť spojenú s okopávaním pôdy. Aby sme sa nemuseli často zohýbať, vhodné je vybudovať si vyvýšené záhony. Takisto je vhodnejšia zmiešaná výsadba zelenín, bylín a kvetov, pri ktorej sa susediace rastliny navzájom chránia.

záhrada
         Mulč a vyvýšené záhony znižujú prácnosť pri starostlivosti o záhradu. Foto: thinkstock.com

Závlaha

Cieľ: Zaistiť rastlinám dostatok potrebnej, najmä pôdnej, vlahy podľa ich individuálnych nárokov.
Vstupné podmienky: Kvalita pôdy, jej sacia a akumulačná schopnosť (závisí od ílových minerálov a obsahu humusu), ale aj schopnosť pôdy vodu uvoľňovať je pre rastliny rozhodujúca. Všetko záleží na úprave pôdy ešte pred výsadbou rastlín.
Realizácia: Väčšine (aj kyslomilných) rastlín vyhovuje nezamorená povrchová aj dažďová voda. Studničnú vodu je dobré pred závlahou prevzdušniť a oslniť. Pri závlahách, najmä teplomilných rastlín v krytých pestovateľských priestoroch, je často rozhodujúca teplota závlahovej vody. Vhodné je uskladňovať ju a prehrievať vo vonkajších vyššie postavených nádržiach na slnku a v závetrí. V prípade teplomilných rastlín pestovaných v krytých priestoroch sa odporúča dať sudy dovnútra týchto priestorov, kde sa voda ohreje. Zavlažovanie si možno zjednodušiť a zautomatizovať využitím spádovej závlahy z vyššie položených nádrží s rozvodom po záhrade.

Dobrá rada
Namiesto trávnika vysaďte pod stromy ako podrast vhodné druhy nízkych pôdopokryvných rastlín, ktoré znesú šliapanie a netreba ich kosiť.

Rekonštrukcia záhrady

Dobré je pripraviť si podrobný projekt dlhodobej realizácie rozdelený na časové realizačné etapy. Postupujeme napríklad takto: Záhradu si rozdelíme na niekoľko blokov. V nich si činnosti organizujeme tak, aby neboli naraz naplánované práce vyžadujúce si enormný čas aj námahu. Tieto činnosti v blokoch si rozdelíme ešte na etapy, napríklad 1. blok by nás mal zaťažiť najviac, ale s rozumnou intenzitou, 2. blok by mal byť už podstatne menej náročný a 3. blok by nás nemal v danom čase zaťažiť vôbec alebo len menej náročným zberom úrody.

Konkrétny príklad:

• 1. blok záhrady
vyčistíme, prekopeme a husto vysejeme ďateliny na potlačenie burín a obohatenie pôdy
• 2. blok záhrady
vysejeme a pestujeme zeleninu na pôde, ktorú sme predtým upravili ako v 1. bloku
• 3. blok záhrady
zberáme napríklad jahody, pretože táto plocha už prešla viacerými etapami potrebných úprav a výsadbou

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s,r.o.

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Komentáre

  1. kde sa dá zohnať tá štiepka na dreviny v prvom odseku? pozerala som tu http://www.ibo.sk/shop-zahradna-technika/119/ ale našla som iba štiepačky. To je asi niečo iné?

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.