Záhradkár v zime

zahradkar v zime

Zasnežená záhrada má určite neopakovateľné čaro, ale okrem nadchýnania sa môžeme snehovú pokrývku využiť aj výsostne pragmaticky: vyšliapeme si cestičky, a tým si vyznačíme záhony, môžeme si zo snehu vymodelovať naplánované terasy a prevýšenia, prípadne si dokonca vytypujeme miesto na umiestnenie kompostoviska či kompostéra.

Kam s ním
Správnu polohu kompostoviska si totiž musíme dopredu dobre premyslieť, lebo obvykle nevyzerá vábne a občas ani nevonia. Preto ho treba umiestniť mimo dohľad a „dočuch“. Zároveň by však nemalo byť príliš „zastrčené“, teda príliš ďaleko od domu, z ktorého sa nosia suroviny (donášková vzdialenosť). Umiestňujeme ho preto niekam do ľahko prístupného kúta, kde však musí byť dostatočný priestor (aby sa tam dalo manipulovať s náradím). Spevnený podklad pracovného miesta (nie kompostoviska) oceníme najmä v daždivom počasí.

Kompostovisko by sme mali postaviť tak, aby nič neobmedzovalo proces rozkladu. Nie v dosahu priameho slnka alebo silného vetra, kde materiál rýchlo vysychá a nepracuje. Nevhodné je aj prílišné zamokrenie, preto treba zabezpečiť drenáž na odvod dažďovej vody. Kompost prikrývame počas dlhotrvajúcich dažďov poklopom alebo trvalo polopriepustnou (difúznou) fóliou, ktorá prepúšťa vzduch, ale nie vodu (napríklad strešné fólie Jutafol, Dachfol, Corotop, Bramac Isotex a pod.). Dobre sa osvedčilo tienenie listami stromov alebo krov. Túto funkciu výborne splní aj zasadená tekvica, ktorá svojimi veľkými listami na jednej strane bráni prístupu dažďa a na druhej chráni materiál pred vysúšaním slnečnými lúčmi.

A nakoniec, pri umiestňovaní  kompostoviska (kompostéra) nesmieme zabúdať ani na susedov, ktorým by mohlo z rôznych dôvodov prekážať. Hoci pri dodržaní správneho postupu kompostovania je táto obava prakticky zbytočná.



Zimná ochrana stromčekov

I keď v zimnom období prichystáme pre zver z okolia dostatok krmiva, nezabránime, aby neobhrýzali kôru stromov. Pred týmto nežiaducim javom musíme chrániť najmä mladé stromčeky. Použiť môžeme pletivo, drevené žŕdky, obal z čečiny a slamy alebo plastovej fólie.

V predjarnom období natierame kmene stromov vápnom, aby ich nezohrievali slnečné lúče. Denné rozmŕzanie a nočné opätovné zamŕzanie by mohlo kôru kmeňa veľmi poškodiť.

Čo nás čaká na jar
Každý poriadny záhradkár si na jeseň po zbere celej úrody ošetrí i pôdu v záhrade. Dá sa to urobiť do príchodu mrazov, kým pôda celkom nezamrzne. Kto však túto prácu nestihne do príchodu zimy, čaká ho na jar po rozmrznutí pôdy a jej dostatočnom obschnutí. Hoci je rýľovanie pre niektorých záhradkárov práca nevďačná, mali by sme ju vykonať aspoň týždeň pred vysádzaním či siatím, aby sa zem uľahla.

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Na uľahčenie práce potrebujeme nielen dobré náradie, ale i praktické oblečenie a obuv. V ťažkom obleku sa rýchlo spotíme a unavíme. Vhodná obuv sú pevné šnurovacie topánky. (Nie gumené čižmy alebo dokonca tenisky!)

Pevne nasadená a dobre opracovaná násada rýľa alebo rýľovacích vidiel zasa zabráni vzniku nepríjemných pľuzgierov na našich dlaniach.

Pred začatím rýľovania si vytýčime priestor, ktorý chceme porýľovať. Neklaďme si úlohu, ktorú nie sme schopní zvládnuť. Zbytočne sa unavíme a znechutíme si ďalšiu prácu.

Zeminu z prvej brázdy uložíme na kôpku mimo vytýčeného priestoru. Rýľ staviame čo najkolmejšie. Hĺbka prevracanej zeme by mala byť 20 – 25 cm. Ak odkrajujeme tenšie pláty zeminy, menej sa narobíme a kvalita prevracania zeminy je lepšia.
Pôdu rýľovanú v druhom rade prevrátene ukladáme do prvej prázdnej brázdy.Tak pokračujeme i v ďalších radoch. Poslednú brázdu potom zaplníme zeminou odloženou z prvého porýľovaného riadku.

Text a obrázky: Jozef Pobjecký
Zdroj: časopis Urob si sám

Komentáre

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.