Praktické informácie o sadení, pestovaní, hnojení, postreku a starostlivosti o ovocie a zeleninu. Všetko o strihaní a štepení ovocných kríkov a stromov.
V ovocnom sade sa snažíme zabezpečiť úrodu kvalitných plodov. Niektoré odrody jabloní riedia nadmernú násadu plodov v takzvanom júnovom opade. Ak sa tak nestalo, môžeme násadu regulovať aj sami. Prednostne odstraňujeme plody deformované, drobné alebo napadnuté škodcami. Pre dosiahnutie kvalitnej úrody ponechávame po jednom plode v ružici.
Bylinky môžeme pestovať v záhradke (samostatná bylinková záhradka), vo forme skalky, v bylinkovej špirále alebo v špeciálnych črepníkoch. Väčšina z nich vyžaduje veľa slnka, nie sú však náročné na pôdu – vyhovuje im ľahšia pôda. Bylinky môžu byť jednoročné, dvojročné i trvalky s vytrvalými podzemnými časťami. Používame ich v rôznych formách na priamy boj s ľudskými neduhmi. Rastliny, ktoré pestujeme v bylinkovej záhrade, vytvárajú jemnými farebnými odtieňmi a aromatickou vôňou pokojnú atmosféru a súčasne sú pre gazdinú bohatou zásobárňou najrozličnejších korenín.
Každý strom má určitý pud sebazáchrany, ktorý ho vedie k tomu, aby po sebe zachoval potomstvo. Nerodí len plody pre záhradkára – ovocinára, ale hlavne na tvorbu semena.
Na kvalitu kosenia má vplyv najmä použité žacie zariadenie. Na kosenie nízkych trávnikov do 6 do 7 cm sú vhodné kosačky s rotujúcimi 2 alebo 4 nožmi, ktoré trávu odrežú. Výhodné sú kosačky s tzv. turbo systémom, ktorý kosenú trávu zdvíha prúdom vzduchu, čím sa zabezpečí kvalitnejší a rovnomerný rez a zároveň transport skosenej trávy do zberného koša. Nože kosačiek musia byť dokonale ostré, inak trávu nerežú, ale trhajú a tá potom na koncoch žltne. Nožovými kosačkami kosíme len suchú trávu.
Hlavným cieľom záhradkára je dopestovať čo najväčšiu úrodu veľmi skorých zemiakov, to znamená už začiatkom júna. Skoré zemiaky využívajú jarnú vlahu, menej ich napádajú choroby a škodcovia a na trhu sú ešte cenovo náročné.
Apríl je mesiac výsadby predpestovaných kvetov a zeleniny. Hĺbka výsadby ovplyvňuje ich ďalší rast. Väčšinu druhov vysádzame do takej hĺbky, v akej boli predpestované. Plytkú výsadbu vyžaduje hlávkový šalát a zeler. Hlbšie vysadený šalát často nevytvorí hlávku, pretože srdiečko nie je nad úrovňou pôdy. Hlboko vysadený zeler zle rastie, má malé a deformované buľvy. Naopak, hlbšiu výsadbu vyžaduje pór, ktorý vytvorí dlhšiu bielu konzumnú časť. Hlbšie vysádzame aj rajčiaky, najmä vysoké odrody.
Pri zdravej výžive uprednostňujeme zeleniny bez chemického ošetrenia alebo s minimálnym použitím chémie. Jednou z možností je pestovanie druhov rezistentných alebo tolerantným k jednotlivým chorobám. Rezistentné odrody choroby nenapádajú a aj pri značnom výskyte sú poškodené len veľmi málo. Tretí a zároveň posledný diel našej jarnej série.
V našich klimatických podmienkach musíme značnú časť zeleninových druhov, najmä teplomilných, pestovať z priesad a do záhrady na voľné záhony ich vysádzať v máji, po uplynutí nebezpečenstva jarných mrazov. Medzi teplomilné zeleniny patria plodové zeleniny (paprika, rajčiaky, uhorky, melóny, tekvice), zeler aj cukrová kukurica. Pokračovanie nášho jarného seriálu.
V našich klimatických podmienkach musíme značnú časť zeleninových druhov, najmä teplomilných, pestovať z priesad a do záhrady na voľné záhony ich vysádzať v máji, po uplynutí nebezpečenstva jarných mrazov. Medzi teplomilné zeleniny patria plodové zeleniny (paprika, rajčiaky, uhorky, melóny, tekvice), zeler aj cukrová kukurica.
Možno si už dávnejšie kladiete otázku, či sa ešte oplatí pestovať vlastnú zeleninu a ovocie. A možno premýšľate nad tým, či by pohľad z terasy predsa len nebol príjemnejší na trávnik a pestrý kvetinový záhon než na niekoľko hriadok so zeleninou. Tak či onak, klasické zeleninové hriadky oddelené úzkymi chodníkmi už dávno vyšli z módy. Preto však ešte nemusíte vyhnať zo svojej záhrady všetko chutné a zdravé.
Skôr ako budeme na jar vysievať semená, ktoré sme v predchádzajúcej sezóne získali z vlastnej úrody alebo sme ich v minulom roku nevysiali, mali by sme vyskúšať ich klíčivosť.
Kvaka patrí do čeľade kapustovitých (Brassicaceae). Je to dvojročná rastlina, ktorá v prvom roku vytvára koreňovú buľvu bielej až fialkastej farby. Vegetačné obdobie od vysiatia po vývin buľvy je 20 týždňov.
Kde sa diskutuje