Ochrana uhoriek proti hubovým chorobám

Keďže v krytých priestoroch ochránime porasty uhoriek pred vonkajšími meteorologickými javmi, očakávame aj vyrovnanejšiu a väčšiu úrodu. Nezabúdajme ale, že priaznivé podmienky zabezpečíme nielen rastlinám, ale aj škodcom a chorobám. 

Galéria

Niektoré škodce, ktoré v bežných vonkajších podmienkach nespôsobujú významné škody, sú v krytých priestoroch nezvládnuteľné. Hlavná príčina zlyhávania ochrany v krytých priestoroch spočíva vo vysokej rezistencii chemických postrekov. Riešenie svet hľadá v užitočných organizmoch a predátoroch.

• Na začiatku pestovania uhoriek spôsobuje najväčšie výpadky padanie klíčnych rastlín, ktoré od vyklíčenia do vytvorenia 2 až 3 pravých listov vytvára v porastoch ohniská odumierajúcich rastlín.

SYMPTÓMY CHOROBY

– Koreňový krčok uhoriek je na spočiatku vodnatý, neskoršie sčernie a oslabne.
– V mieste napadnutia pletivá odumierajú a rastlina padá.
– Niekedy choroba pôsobí už na klíčiace semená, ktoré vplyvom infekcie vôbec nevzídu.
– Padanie klíčnych rastlín sa šíri infikovanou pôdou, zo zvyškov napadnutých rastlín, ktoré sú nositeľmi choroby. Pôvodcom sú spóry parazitujúcich húb v pôde.
– Jednou z možností prevencie je vysievanie do kvalitných substrátov a v druhej fáze aplikovanie biologického prípravku Filder, ktorý neobsahuje žiadnu chemickú zložku.
– Účinná je Trichoderma asperellum – žije v symbióze s našimi plodinami a využíva energiu zo škodlivých pôdnych húb. Okrem toho huba vyvoláva v rastlinách obranné reakcie proti napadnutiu hubovými chorobami, ale hlavne pôsobí stimulačne na rast koreňov i nadzemných častí. Podporuje tiež kvitnutie, predlžuje vegetačné obdobie, a tým zvyšuje úrodu.
– Biologický prípravok je určený na preventívnu aplikáciu, teda ešte pred objavením sa patogénnych húb. Môže nám pomôcť pri morení osiva suchou cestou. Po vyklíčení zalievame v 10- až14-dňových intervaloch, po vysadení na stanovište stačí zaliať raz za mesiac.

NAJČASTEJŠIE ŠKODCE

Horúce suché slnečné dni sú ideálne na premnoženie roztočcov. V skleníku a vo fóliovníku dokážu uhorky zničiť veľmi rýchlo. Preto je nevyhnutné neustále sledovať porasty, aby sme škodcu včas spozorovali. Malé roztočce si nevšimneme, až kým nespôsobia nápadnejšie poškodenie rastlín. Najprv sú to malé žlté škvrny na listoch, neskoršie akoby hrubou múkou posypané listy, v kritickom štádiu sú už celé rastliny potiahnuté pavučinou a vidieť aj pohybujúce sa roztočce. Pri vysokých teplotách a nízkej vzdušnej vlhkosti sa roztočce za krátke obdobie explozívne namnožia a rozšíria sa do celého skleníka či fóliovníka.

OCHRANA

Ako preventívna ochrana proti roztočcom pôsobí dravý roztoč SPICAL Neoseiulus californicus. Po napadnutí je najefektívnejšou ochranou SPIDEX Phytoseiulus persimilis (meria asi 0,5 mm). Dokáže udržať kontrolu nad roztočcami aj nad 70 % relatívnej vlhkosti. Keď uvidíme prvé roztočce na uhorkách, musíme opakovane (2- až 3-krát v 7-dňových intervaloch podľa vážnosti a veľkosti napadnutia) nasadiť na 1 m² 10 kusov dravých roztočov.

MOLICA SKLENÍKOVÁ

Ďalším vážnym škodcom na uhorkách je molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum). V prípade molice musíme bezpodmienečne sledovať jej prvý výskyt, preto včas – už pri vysadení priesad – vyvesíme nad rastliny žlté lepiace dosky. Hneď ako sa objavia prvé molice prilepené na doskách, nasadíme moličiara skleníkového ENSTRIP Encarsia formosa (asi 0,6 mm veľký), ktorý parazituje na larvách molice. Na 1 m2 treba nasadiť 9 kusov moličiara. Pri moličiarovi je veľmi dôležité opakovanie, preto jeho nasadenie opakujeme 3- až 5-krát v týždňových intervaloch podľa výskytu molíc. Asi 14 dní po nasadení parazitovaná larva molice (pupárium) stmavne. Po ďalších 10 dňoch sa liahnu dospelé jedince moličiara. Jedna samička moličiara nakladie až 300 vajíčok. Mladé larvy molíc slúžia moličiarom aj ako potrava. Ako korekciu môžeme použiť dravé roztoče SWIRSKI-MITE Amblyseius swirskii – ich aplikáciu odporúčame na začiatku výskytu molíc, prípadne strapiek. Tieto dravé roztoče kolonizujú listy a nepustia tam škodce. Opakujeme to v mesačných intervaloch.

VOŠKY

Na uhorkách sa často objavujú aj zelené alebo čierne vošky. Prítomnosť vošiek sa zisťuje žltými lepovými doskami. Bezpečnú ochranu pred voškami môžeme zveriť do rúk voškárika APHIPAR Aphidius colemani. Proti voškám zemiakovým (s dlhšími tykadlami a nohami) používame ERVIPAR Aphidius ervi. Voškáriky dosahujú dĺžku 2 mm, samičky kladú svoje vajíčka jednotlivo do vošiek. Vo vnútri vošky, ktorá je parazitáciou znehybnená, prebieha celý vývoj larvy a kukly osičky. Parazitované vošky sú typicky mumifikované, ich farba sa mení na béžovú. Jedna samička zničí okolo 300 vošiek.

STRAPKY

V poslednom období sú najvážnejším problémom strapky, ktoré veľmi rýchlo získali rezistenciu proti chemickým postrekom. Ich výskyt zistíme pomocou modrých lepových dosiek, ktoré sa vyvesujú včas – teda hneď nad práve zasadené planty. Nemusíme čakať, kým zistíme prítomnosť strapiek, v krytých priestoroch na klíčiace planty okamžite nasadíme predátora SWIRSKI-MITE Amblyseius swirskii. Tento dravý roztoč meria 0,5 mm a má mliečnobielu farbu. Vyciciava larvy strapiek a molíc, ale napáda aj roztoče. Je schopný živiť sa aj peľom, čo je dôležité v období nedostatku potravy. Používať ho môžeme teda aj preventívne – oveľa skôr, ako sa objavia prvé strapky. Vývoj jednej generácie trvá v závislosti od teploty a potravy 6 až 10 dní. Dbajme na to, aby sme predátory nasadili hneď na začiatku sezóny, keď sa strapky neobjavujú masovo. Na 1 m2 nasadíme 100 kusov Amblyseius swirskii. Na zaistenie dobrej účinnosti opakujeme v 2-týždňových intervaloch, až kým nedosiahneme rovnováhu.

POZOR!

Užitočné organizmy sú veľmi spoľahlivým pomocníkom, len im treba dať šancu a dopriať trochu času.

OCHRANA UHORIEK PROTI HUBOVÝM CHOROBÁM

Záhradkári zvyknú pestovať uhorky dvojakým spôsobom: priamo v záhone alebo pod fóliou či sklom. Od roku 1984 vo všetkých pestovateľských oblastiach bojujeme s nebezpečnou a niekedy až kalamitnou hubovou chorobou plesňou uhorkovou (Perenoplazmopara cubensis). Okrem tejto huby sa na uhorkách vyskytujú aj ďalšie škodlivé plesne, ktoré môžu významným spôsobom ovplyvniť efekt pestovania. Ak ide o pleseň, doterajšie skúsenosti ukazujú, že treba mať rozličný prístup k ochrane poľných a skleníkových (fóliovníkových) kultúr. Ochrana uhoriek proti tejto plesni je jednoduchšia v krytých priestoroch, keďže tam možno cielenými pestovateľskými opatreniami takmer vylúčiť nebezpečenstvo infekcie spôsobenej touto hubou. Výtrusy plesne sú schopné napadnúť porast iba vtedy, ak sú listy určitý čas navlhčené. Suchý list sa nemôže nakaziť, ani keby na ňom bolo napadaných množstvo výtrusov. Práve z tohto dôvodu je preventívna ochrana založená na výlučnom spodnom polievaní rastlín a takej regulácii teploty v skleníku či fóliovníku, ktorá nedovolí (najmä nad ránom) vyzrážanie rosy na povrchu uhorkových listov. Ak sa nám to podarí dosiahnuť, vyhrali sme najdôležitejšiu fázu boja s plesňou.

Oveľa zložitejšia je ochrana poľných uhoriek, ktoré sú bežne zvlhčované dažďom alebo rosou. Stupeň ohrozenia plesňou závisí od frekvencie dažďov, ako aj od ich výdatnosti. V suchších rokoch prichádza pleseň neskoro a často v bezvýznamnej miere, zatiaľ čo v rokoch s výdatnými zrážkami (predovšetkým v júni a júli) treba rátať so silným až kalamitným výskytom tejto huby. S týmito podmienkami súvisí aj možnosť ochrany. Prvoradým a hlavným spôsobom je preventívna ochrana založená na polievaní rastlín zhora – akoby umývanie listov skoro ráno okolo 5. hodiny, aby sme odstránili spóry húb z listov. V ranných hodinách letných mesiacov sa listy rýchlo usušia, takže zárodky nemajú priestor vyklíčiť. Ale keď je zrážková činnosť intenzívna a listy sú neustále mokré, je nutné rýchlo zasiahnuť ochranou ešte pred nástupom choroby.

OCHRANA

Základným postrekom je CuproTonic, ktorý obsahuje najmenej meďnatých častíc a zároveň sa najrýchlejšie dostane práve do chorých buniek rastlín. Pri výbere prípravku treba pamätať aj na silu infekčného tlaku. Ak je veľmi silný, treba použiť Chitopron 30 g/10 l s CuproTonikom 0,4 %, prípadne sa oplatí miešať s BorOil 0,4 %. Keď je menší tlak, použijeme Imunofol 0,3 % s CuproTonikom 0,4 % a aj v tomto prípade sa oplatí miešať s BorOil 0,4 %. Pri trvajúcom infekčnom tlaku treba robiť postreky asi v 4-dňových intervaloch, pri suchšom počasí raz za 10 dní alebo až pred nebezpečenstvom dažďa.

Sclerotinia sclerotiorum

MÚČNATKA

Ďalšou z hubových chorôb uhoriek je múčnatka (Erysiphe polyphaga) a biela sklerocíniová hniloba, ktorú vyvoláva huba Sclerotinia sclerotiorum. S múčnatkou sa stretávame aj pri poľných uhorkách, väčšinou až v maximálnej rodivosti porastu, pri fóliovníkových často už pri začiatku zberu. Zo začiatku sa objavia na hornej strane listov okrúhle biele pavučinové škvrny. Škvrny rýchlo pribúdajú, čo vedie k brzdeniu normálneho rastu a vývoja listov a často aj stoniek. Nedostatočný vývoj a znížená funkcia listov bývajú potom príčinou zlého vývoja plodov a rapídneho zníženia úrody. Múčnatka obyčajne napáda jednotlivé mimoriadne náchylne rastliny a až neskôr sa rozširuje do ďalšieho porastu. Jej výskyt býva podporovaný nedostatkom pôdnej a vzdušnej vlhkosti, preto jedným z dôležitých preventívnych opatrení (podľa možnosti) hlavne v záhone je pravidelné výdatné ranné zalievanie rastlín. Pri ochrane posilnením imunity s listovými hnojivami sú osvedčené postreky PowrOf-K 0,8 % vždy miešané s BorOil 0,4 % alebo sírnatými fungicídmi, ako je napr. 0,5 % Sulikol. Nezabúdajme ale, že porast musí byť pred postrekom dobre poliaty a neošetrovať vtedy, keď svieti slnko, alebo ak sú teploty vzduchu vyššie ako 25°C. Ošetrenie opakujeme podľa potreby, asi v 5- až 7-dňových intervaloch.

Čo sa týka bielej hniloby, väčší problém spôsobuje v skleníkoch a vo fóliovníkoch ako vonku. Je schopná nakaziť stonky uhoriek alebo aj končeky plodov v hociktorej fáze vývoja. Pri infekcii stoniek dochádza k zvädnutiu a odumretiu celej rastliny. Huba sa objavuje vo forme čiernych tvrdých hľúzok čiže sklerócií, ktoré sú v skutočnosti trvácim podhubím, z ktorého za priaznivých podmienok vyrastajú mikroskopické lievikovité plodničky, vytvárajúce v sebe výtrusy schopné infekcie. Tie sú roznášané vzdušnými prúdmi a sú schopné nakaziť najmä mechanicky poškodené tkanivá rastlín. Často vidíme infekcie aj na nepoškodených rastlinách.

Výskyt bielej hniloby býva podporovaný nadmernou vlhkosťou a nesprávnym osevným postupom. Častejšie pestovanie uhoriek po sebe alebo po paprike zvyšuje nebezpečenstvo jej výskytu.

OCHRANA

Zásadnými opatrením je zapracovanie mikrobiálneho prípravku Fielder do pôdy už pri sadení ktorý je určený na dezinfekciu pôdy proti patogénnym hubám, eventuálne aj dobrý osevný postup, primerané zavlažovanie, použitie Novaferm Multi a skorá a dôsledná likvidácia napadnutých rastlín, aby na pôde nezostali napadnuté zvyšky rastlín, ktoré sú závažným zdrojom infekcií.

      Pseudomonas lachrymans

BAKTÉRIOVÁ ŠKVRNITOSŤ UHORIEK

Úspešnému pestovaniu uhoriek často zabraňuje aj nepríjemná choroba – baktériová škvrnitosť. Pôvodcom choroby je baktéria Pseudomonas lachrymans. Na svoj vývoj táto baktéria potrebuje vlhko a teplo. Optimálne životné podmienky sú pri vysokej vlhkosti vzduchu a teplote okolo 24 – 28 °C. Malé percento zrážok pri vysokých teplotách obmedzuje jej vývoj a rozšírenie. Príznaky vzniknutej choroby vidíme na listoch v podobe priesvitných hranatých škvŕn medzi listovou žilnatinou. Napadnuté pletivo škvŕn rýchlo zasychá a vypadáva. Na škvrnách najmä pri vysokej vzdušnej vlhkosti (ráno, po daždi či po závlahe) sa tvoria kvapôčky (akoby slzičky) belavej tekutiny – slizu –, ktoré sú plné baktérií. Kvapôčky rýchlo zasychajú a zanechávajú biely povlak. Najviac sú napádané mladé listy. Zriedkavejšie sa tieto škvrny tvoria na stonkách alebo listových stopkách, ktoré sa potom lámu. Postihnuté môžu byť i kvety, ktoré opadávajú. Choroba na plodoch vyvoláva drobné okrúhle mäkké škvrny vodnatého vzhľadu. I na plodoch sa vytvárajú typické slzičky s baktériami. Po zaschnutí ostáva stred škvŕn kriedovobiely. Často sa na takýchto plodoch usadí hnilobná mikroflóra, ktorá dopomôže k ich zahnívaniu. Semeno z chorých plodov je napadnuté baktériami nielen na povrchu, ale i vo vnútri. Prenáša sa vodou (zmývanie dažďom, závlahou), mechanicky (rukami pri práci) alebo hmyzom.

OCHRANA

Proti bakterióze sa počas vegetácie používa CuproTonic miešaný Chitopron. Pozor, kultivary rýchlených uhoriek sú citlivé na meďnaté prípravky a zároveň porasty uhoriek nakladačiek sa majú ošetrovať len do začiatku tvorby plodov. Preto sa odporúča nielen preventívne, ale aj kuratívne používať CuproTonic, prípravok, ktorý má len 5,3 % medi a 1 % zinku.

Text: Ing. Zoltán Tamašek
Foto: autor, isifa/Shutterstock

ZDROJ PR článok spoločnosti bioTomal s.r.o.