Najchutnejšia jarná zelenina: Ako si vypestujete vlastnú špargľu?

Najchutnejšia jarná zelenina: Ako si vypestujete vlastnú špargľu?

Chutná a zdravá vo všetkých troch základných podobách: biela, zelená, fialová. Každá z týchto podôb sa odlišuje spôsobom pestovania. Ako si túto vzácnu dobrotu dopestovať vo vlastnej záhrade?

Svieža a nabitá zdravím

Zelenina, ktorá symbolizuje jarné obdobie je nabitá zdravím. Obsahuje bielkoviny, zdravé sacharidy, vápnik, vlákninu, draslík, železo, horčík, fosfor, sodík, zinok, meď, mangán, selén, vitamín A, B, C, E, K, kyselinu pantoténovú, kyselinu listovú, kyselinu glutámová, betakarotén, luteín, flavonoidy a silice. Pri tom všetkom má málo kalórií, podporuje imunitu, pôsobí protizápalovo, proti rakovine, močopudne, podporuje trávenie. Má zásaditý charakter. Pomáha obličkám i pečeni v ich detoxikačnej činnosti. Normalizuje hladinu cukru v krvi.

Biela, zelená, fialová?

V prvom rade si treba uvedomiť, že špargľa je len jedna. Ak vyrastá pod fóliou, bude biela, ak rastie na záhrade či poli bez fólie, vyrastie zelená a takú ju treba hneď aj zberať. Fialová špargľa je vlastne biela, ktorá je vystavená na dlhšiu dobu svetlu – buď slnku alebo žiarivkám v obchode. Na pestovaní špargle je skvelé to, že je trvácnou rastlinou a na jednom stanovišti ju môžeme pestovať 8 až 12 rokov. Možno neviete, že dekoratívne listy špargle sa používajú na zdobenie kytíc.

Samčia a samičia

Táto chutná zelenina patrí k dvojdomým rastlinám. Znamená to, že môže byť buď samčia alebo samičia. Podľa Magdalény Valšíkovej-Frey, profesorky na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre zaoberajúcej sa zeleninárstvom, sú na pestovanie výhodnejšie samčie, pretože viac odnožujú. Kvitnú obyčajne koncom júla. Rýchlosť rastu mladých jedlých výhonkov je ovplyvnená teplotou. Pri teplote 11 až 12 °C rastú pomalšie ako pri teplote napríklad 25 °C.

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Ako pestovať špargľu

Špargľa má najradšej hlboké hlinito-pieskové pôdy s neutrálnym pH, dostatkom humusu a priepustnou spodinou. Je neuveriteľné, že korene prenikajú až do hĺbky 6 metrov. Nemali by ste ju pestovať na veterných miestach. V apríli vysejte semiačka špargle do pripravenej pôdy do hĺbky 3 a ž 4 cm. Rastliny vzchádzajú asi v polovici mája.

„Keď dosiahnu výšku 10 centimetrov, vyjednotíme ich na vzdialenosť 10 až 15 centimetrov. Počas vegetácie okopávame a chránime pred chorobami a škodcami. Koncom júla hnojíme medzi riadkami liadkovou formou dusíkatých hnojív v dávke 100 gramov na meter štvorcový. Na zimu nadzemné časti zrežeme a odstránime, aby sme zabránili rozmnožovaniu chorôb a škodcov. Potom ich zakryjeme slamou alebo kukuričným kôrovím. Na jar odkryjeme pôdu a medzi riadkami skypríme. Najkvalitnejšiu zelenú špargľu dosiahneme, ak priesady vysadíme plytšie a rastliny neprihŕňame. Narastú zelené stonky, ktoré zberáme mladé, keď dosiahnu dĺžku 15 až 20 centimetrov. Zelená špargľa obsahuje viac vitamínov a minerálnych látok. Výhonky denne režeme tesne pri povrchu pôdy,“ spresňuje ďalší postup Magdaléna Valšíková-Frey vo svojej knihe.

Sabína Zavarská
Zdroj: Magdaléna Valšíková-Frey: ROK V ZELENINOVEJ ZÁHRADE + BIOLOGICKÁ OCHRANA
Foto: shutterstock.com

Komentáre

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.