Šalát špargľový získava pozornosť slovenských pestovateľov. Čím je výnimočný, ako ho vypestovať a použiť v kuchyni?

Keď sa povie špargľový šalát, predstavíme si šalát zo zelenej alebo bielej špargle. Tentokrát však máme na mysli úplne iný šalát – listovú rastlinu, ktorá vytvára hrubé chutné stonky a z nich vyrastajú veľké listy. Možne ste sa s touto listovou zeleninou stretli aj pod názvom celtuce či wosun. Postupne získava pozornosť pestovateľov aj u nás.

Listy špargľového šalátu majú podobný vzhľad i chuť ako rímsky šalát (aj sú príbuzní). Ešte zaujímavejšie ako listy, sú stonky tejto rastliny. Vyrastajú v strede a pri dozrievaní hrubnú. Zrelé dosahujú dĺžku 25 až 40 cm a používajú sa ako alternatíva ku špargli alebo zeleru do surových šalátov, ale aj v dusenej, parenej či v praženej forme (sú súčasťou niektorých ázijských jedál).

Ako pestovať listový špargľový šalát

Semená vyklíčia za 7 až 10 dní. Vysejte ich v oblasti plného slnka alebo čiastočného tieňa. Výsev sa robí od februára do júla a potom na začiatku jesene, ale teplota pôdy by nemala byť nižšia či vyššia ako 4 až 23 °C. V rovnakom období môžete vysádzať predpestované sadenice. Osivo zasejte 6 mm hlboko, 5 cm od seba a neskôr prerieďte na 30 cm od seba, v radoch 45 cm od seba. Po výsadbe je vhodné nainštalovať na hriadky ochranu proti škodcom. Šalát zasadený skoro na jar práve v tomto období dozrieva, takže, ak váhate, či ho pestovať alebo nie, zožeňte si od pestovateľov zrelú stonku a listy a ochutnajte.

Špargľovému šalátu sa najlepšie darí pri teplote vzduchu 7 až 24 °C. Pred teplotami nižšími ako 4 °C
a vyššími ako 29 °C rastliny chráňte. Potrebujú vlhkú, dobre odvodnenú, piesčitú pôdu. Zalievajte tak, aby bola pôda rovnomerne vlhká, ale vyhýbajte sa zmáčaniu lístia. Najviac vody šalát potrebuje počas fázy vývoja stonky. Hnojte iba pri výsadbe hnojivom 5–10–10. Okolo rastlín rozprestrite mulč.

Úrody sa dočkáte približne 65 až 90 dní o výsadby. Zber začnite pri výške 13 až 20 cm, najskôr odstráňte vonkajšie listy a ponechajte stredový rastový púčik, aby vyklíčil ďalšie listy; vyhýbajte sa nadmernému zbavovaniu listov. Stonku odrežte 5 cm nad pôdou, keď je vysoká 10 až 15 cm.
Celtuce môžete pestovať v riadkoch spolu s mrkvou, uhorkami, reďkovkami a jahodami.

Ako chutia stonky a listy

Listy špargľového šalátu sú mäkké, poddajné a blízko výrazného stredného rebra mierne zvrásnené. Vrchné listy majú jemnú chuť, listy, ktoré rastú pozdĺž stonky sú tvrdšie a horkasté, pri zbere sa často odstraňujú. Hrubé svetlozelené stonky majú vláknitú vonkajšiu vrstvu a vo vnútri je vodnatá, jemná a priesvitná zeleno-biela dužina. V čerstvom stave sú stonky chrumkavé, šťavnaté a majú chuť podobnú stonkovému zeleru, no so silnejším zemitým tónom. Po uvarení má stonka orieškovú, chuť s tónmi bok choyu a vodného gaštanu.

Pod akými názvami sa ešte skrýva špargľový šalát a čo obsahuje?

Špargľový šalát, botanicky klasifikovaný ako Lactuca sativa var augustana, patrí do čeľade Asteraceae. Tiež známy ako čínsky šalát, celtuce, zelerový šalát alebo stonkový šalát. V krajine pôvodu – v Číne – je známy ako wosun. Špargľový šalát je výborným zdrojom vlákniny, draslíka, mangánu a vitamínov A, B9 a C. Obsahuje tiež malé množstvo železa, horčíka a niektorých esenciálnych aminokyselín.

Ako skladovať a použiť špargľový šalát

Čerstvý aj so stonkou v chladnom a suchom prostredí vydrží po dobu 2 týždňov. Odstránené listy zo stonky môžete skladovať v chladničke položené na papierových utierkach v zásuvke na zeleninu niekoľko dní. Listy sa konzumujú surové alebo nakladané (kimchi) podobne ako kyslá kapusta. Nakrájané stonky s orieškovou chuťou môžete použiť surové, grilované či opražené, ale tiež fungujú ako prísada na ochutenie omáčok, polievok a dusených pokrmov, podobne ako zeler. Ak chcete stonky použiť surové, treba ich olúpať, vonkajšia šupka je vláknitá, tvrdá a horká. Môžete ich nakrájať na plátky či na rezance.

Jemné lístky na vrchu stoniek sa dusia, opekajú alebo pridávajú do polievok a cestovín. Špargľový šalát sa dobre kombinuje s čili, jarnou cibuľkou, cesnakom, zázvorom, sójovou omáčkou, sezamovým olejom, olivovým olejom, sečuanským korením, citrónom, hubami, bravčovým mäsom, tofu, hydinou, paradajkami, avokádom, uhorkou a vlašskými orechmi.

Sabína Zavarská
Zdroj: en.garden-landscape.com, grownbyyou.com
Foto: istock.com