Ako pestovať doma exotické ovocie

image 19145 25 v1

Ak chceme doma pestovať exotické ovocie, v prvom rade si musíme zistiť, z akých klimatických podmienok rastliny pochádzajú a aké majú nároky na svetlo a teplo. Na začiatok je lepšie vybrať si ľahšie pestovateľné rastliny.

Iná chuť

Tí, ktorí precestovali kus sveta a jedli tropické ovocie v jeho materskej krajine, iste potvrdia, že chuť plodov dozretých pod horúcim slnkom priamo na strome je neporovnateľná s ponukou na pultoch našich obchodov. Na účely zámorskej dopravy sa totiž ovocie musí „podtrhnúť“ ešte nedozreté, aby bez úhony prežilo nielen prepravu, ale aj skladovanie a manipuláciu. Navyše, niektoré druhy ovocia sú aj chemicky ošetrené, to sa týka najmä citrusov.

Svetlo

Je najdôležitejšou energetickou výživou rastlín. Neznamená to však, že každá potrebuje plné slnko. Mnohé z tropických rastlín totiž vo svojej domovine rastú v polotieni pod vyššími rastlinami a my musíme pri ich umiestnení v byte zohľadniť aj to. Samozrejme, naše letné slnko je predsa len trochu slabšie ako to „tropické“.

Teplo

V prírode sa teplo viaže na slnečný svit. V byte ho môžeme aj doplniť, čo je v našich klimatických podmienkach v tomto prípade určitou výhodou. Každá rastlina je svojou domovinou naprogramovaná na iný optimálny priebeh ročných teplôt, pri ktorých jej enzýmy produkujú potrebné stavebné a živné látky, prípadne teplôt, pri ktorých má vegetačný pokoj. Samozrejme, letnenie rastlín na balkóne, terase či v záhrade im významne prospeje a nám sčasti uľahčí letné ošetrovanie. 

Pôda

Kyslosť (pH) pôdy môžeme ovplyvniť aj tvrdosťou závlahovej vody alebo hnojivom. Treba dbať aj na štruktúru pôdy, teda či má byť ťažšia – ílovejšia, alebo ľahšia – piesčitejšia. Podstatné je aj to, či je rastlina náročná na vyšší obsah humusu. Mnohým exotickým rastlinám však vyhovuje aj klasický substrát, ktorý používame pri väčšine bytových rastlín. Pred použitím je dobré ho vydezinfikovať teplom.

Zavlažovanie

Závlaha by mala byť pravidelná a v optimálnej dávke. Preliatie vytlačí vzduch z okolia koreňov, tie prestanú dýchať a doslova sa utopia. Navyše, rýchlo sa odplavia aj živiny a rastliny hladujú. Závlahová voda môže byť mäkká, napríklad dažďová či snehová, vodovodná (aj prevarená). V odporučených periódach môžeme závlahu zameniť aj za prihnojovanie veľmi zriedenými roztokmi špeciálnych bezbalastných hnojív.

Rosenie

Niektoré rastliny si vyžadujú vyššiu vzdušnú vlhkosť, preto budú vďačné za občasné orosenie povrchu svojich listov mäkkou vlažnou vodou, niekedy aj s použitím hnojivých sprejov. Listy je najlepšie rosiť ráno, keď nie sú ešte oslnené, pri citlivejších rastlinách nikdy nerosíme večer (dlhodobá vlhkosť listov totiž môže podporiť rozvoj hubových chorôb). Vodu nestriekame ani do kvetov. Vlhkosť ovzdušia v miestnosti môžeme zvýšiť aj rôznymi technickými odparovačmi či fontánkami.

Hnojenie a prihnojovanie

• základné hnojenie
dobre zložený pestovateľský substrát, ktorý je primerane zásobený živinami, je najlepším štartom pre pestované rastliny
• na mladé a presádzané rastliny
je nevhodný substrát prehnojený aktívnymi čistými hnojivami, ktoré mladé korienky alebo korienky poškodené pri presádzaní nepodporujú v raste, práve naopak – popália ich, preto je vhodnejšie vopred pridať do základného substrátu kompost obohatený zriedenými živinami, z ktorého si korienky môžu odoberať potrebné množstvo postupne
• v nádobách na obmedzený objem substrátu
je vhodnejšie rastliny pravidelne prihnojovať v časových periódach podľa ich rastovej aktivity (v lete častejšie, v čase vegetačného pokoja málo alebo vôbec nie); prihnojuje sa veľmi zriedenými roztokmi vždy na vopred mierne zavlaženú a skyprenú pôdu (tak nehrozí predávkovanie ani popálenie rastlín ako pri práškovom prihnojovaní na suchú pôdu)
• občas môžeme prihnojovať
aj tak, že odoberieme niekoľkocentimetrovú vrstvu vrchnej pôdy (pozor na korene) a doplníme ju obohateným kompostom
• po určitom čase sa pôda vyčerpá
v obmedzenom priestore nádoby, takže ju musíme nutne vymeniť; rastliny presádzame zvyčajne pred začiatkom novej rastovej aktivity, najlepšie, keď na rastline nie sú zrejúce plody alebo keď nekvitne; pri celoročne kvitnúcich a plodiacich rastlinách je na túto činnosť vhodná jar

Ako ich chrániť

Aj napriek vhodným pestovateľským podmienkam sa občas vyskytne problém v podobe choroby alebo škodcu. Môžeme im predchádzať aj tak, že rastliny nebudeme prehnojovať, najmä dusíkom (spôsobuje nadmerný rast, zlé vyzrievanie pletív, čo je živnou pôdou pre choroby). Hnojivá obsahujúce draslík, fosfor, vápnik, horčík a stopové prvky využívame v žiaducom pomere a koncentrácii. Takisto je dôležité udržiavať optimálne pH substrátu. Nové rastliny sú potenciálne nosiče chorôb a škodcov, preto skôr než ich dáme k ostatným rastlinám, ich na niekoľko týždňov umiestnime do karantény do oddelenej miestnosti.

Keď choroba vypukne

Ak sa už choroba alebo škodca vyskytnú, napadnutú rastlinu izolujeme od ostatných. Choré časti hneď odstránime a spálime. Cicajúce škodce skúsime rozmliaždiť alebo spláchnuť prúdom vlažnej vody. Môžeme vyskúšať aj postrek slabým roztokom mazľavého mydla. Ak je napadnutie väčšieho rozsahu, použijeme dostupné biologické postrekové prípravky. Rastliny postrekujeme mimo obývacej miestnosti.

Banánovník ovocný (Musa sapientum)

V prírode banány dorastajú do výšky 10 m, existujú však aj trpasličie odrody, napríklad Musa cavendishi, ktoré len zriedka presiahnu výšku 2 m, pričom ponúknu úrodu až 10 kg. Okrem ovocných banánov existujú aj tzv. zeleninové banány (plantainy) s vysokým obsahom škrobu. V mnohých oblastiach sú zeleninové banány základnou potravinou, ktorá nahrádza naše zemiaky a chlieb.


Pestovanie

V bytových podmienkach sa kvety objavujú po dvoch až troch rokoch. Naše banánovníky plodia aj bez opelenia, teda partenokarpicky. Po odkvete môžeme prvé plody zberať o 60 až 120 dní, v chladnejších oblastiach až o šesť či osem mesiacov. Skúsení pestovatelia po rozvinutí kvetu jeho spodnú samčiu časť odrežú, aby zbytočne rastlinu neoberala o živiny. Tejto teplomilnej rastline sa najlepšie darí pri teplotách od 25 do 30 °C. Banánovník si vyžaduje výživnú a priepustnú pôdu s dobrou drenážou a pH 7. Mala by obsahovať veľa humusu, rašelinu a piesok. V lete prihnojujeme roztokmi raz za dva týždne. Z banánovníka sa veľkými listami pri vyššej teplote odparuje veľa vody, tú musíme pravidelne dopĺňať. Substrát by však nemal byť premokrený ani preschnutý. Banánovník je síce svetlomilný, ale neznáša priame slnko, v byte ho umiestnime blízko obloka, ale vždy za záclonu. Vnútri ho obyčajne vysádzame na jar.

Zber a skladovanie
Banány nechávame dozrieť na rastline, úplne však zmäknú až po zbere, keď sú niekoľko dní odležané. Neskladujeme ich pri inom ovocí, ak ho chceme dlhšie uchovať. Banány totiž „vydychujú“ veľa etylénu, ktorý urýchľuje zrenie ostatného ovocia.

Veľké, rozložité listy banánovníka majú rôzne využitie

Množenie
Nové rastliny si môžeme namnožiť z odnoží vyrastajúcich z koreňového krčka starších rastlín. Opatrne odhrnieme zeminu, odnož od materskej rastliny aj s koreňmi odrežeme, rezné plochy zasypeme práškovým dreveným uhlím a jemne, aby sme krehké korene odnože nepoškodili, ju zasadíme do živného substrátu. Nádobu s rastlinou udržujeme pri teplote 25 až 30 °C (môžeme ju položiť na dosku nad radiátor). Aby sme podporili zakoreňovanie, môžeme na vysadenú odnož navliecť väčšie dierované igelitové vrecko. Keď rastlina vytvorí osem až desať listov, presadíme ju do väčšej nádoby. Banánovník v prvých dvoch rokoch rýchlo rastie, preto ho treba častejšie presádzať.

Využitie
Energetická hodnota banánu je asi 100 kcal na 100 g. Vysoký obsah draslíka, horčíka, vitamínov B a vlákniny a prakticky žiaden sodík robí banány priam ideálnym ovocím pri srdcovocievnych ochoreniach, črevných ťažkostiach a celiakii.

Dobrá rada
Ak chcete urýchliť dozrievanie nezrelého ovocia, pridajte k nemu do igelitového vrecka dobre zrelý banán, ten zrenie urýchli.

Granátové jablko (Punica granatum)

Patrí medzi najstaršie ovocie – je známe asi 5 000 rokov. Vraj aj Mohamed nabádal veriacich, aby jedli granátové jablká, lebo ich zbavia jednej z najhorších ľudských vlastností – závisti. Gréci v nich videli symbol plodnosti, lásky a šťastia, preto ich hádzali pod nohy novomanželom, aby im zaistili plodný a šťastný život. K Rimanom sa granátové jablko dostalo z púnskej oblasti Kartága, preto ho nazývali púnskym jablkom, čo sa premietlo aj do jeho vedeckého názvu. Granátové jablko obsahuje stovky zŕn obalených chutnou dužinou. Keď plod dozrie a preschne, praskne a do okolia doslova vystrelí množstvo semien ako granátové črepiny.


Pestovanie

Klasický granátovník je opadavý ker alebo strom dorastajúci do výšky 5 m a dožívajúci sa viac ako 100 rokov. Do bytu je vhodná jeho nízka forma Punica granatum nana dorastajúca len do výšky 60 cm. Plody po odkvete dozrejú o šesť mesiacov. Sú menšie ako plody klasických granátovníkov, majú priemer len 4 cm.
Granátovník nana znáša pokles teplôt až na –5 °C, zatiaľ čo jeho veľký brat až –15 °C. Dobre mu robí letnenie na balkóne. Ročné prírastky sú len 5 až 10 cm. Potrebuje svetlé, slnečné a chránené miesto. Má rád suchšie, teplejšie prostredie, znáša aj vyššie teploty a je nenáročný na vlahu. Pri dozrievaní plodov neznáša dážď, vlhko a chlad – vtedy totiž plody praskajú.

Na zeminu nie je náročný, ale vhodnejšia je ľahká, výživná, dobre drenážovaná a neutrálna alebo len slabo zásaditá pôda. Presádzame ho každé dva až štyri roky. Dá sa pestovať aj ako bonsaj, lebo dobre znáša rez. Na jar, keď nasadzuje kvety, by mala byť závlaha bohatšia. V lete ho stačí zaliať dvakrát do týždňa. Od začiatku septembra treba zavlažovanie obmedziť, tak podporíme dozrievanie plodov. V období vegetačného pokoja závlahu silne zredukujeme. Prihnojujeme opatrne po celé vegetačné obdobie – raz za mesiac ho treba zavlažiť slabým hnojivým roztokom.

Dobrá rada
Šťavu z granátového jablka získame odstredením alebo si ju jednoducho vytlačíme: plody trochu nahrejeme, tlakom dlane ich povaľkáme na stole, odrežeme vrchný kalich aj s kúskom šupky a šťavu vytlačíme do pohára.

Zber a skladovanie
Plod je zrelý, ak pri poklope vydáva dutý zvuk. Zrelé plody môžeme skladovať aj niekoľko mesiacov pri teplote 0 °C a vysokej vzdušnej vlhkosti.


Množenie

Granátovník množíme semenom. Semenáčiky zakvitnú o dva roky, väčšinou však nemajú rovnaké vlastnosti ako materská rastlina. Preto je lepšie množiť granátovník v predjarí drevnými odrezkami alebo odkopkami výmladkov od materskej rastliny.

Využitie
Napriek množstvu semien skrytých pod kožovitou šupkou sa dá z 1 kg plodov získať až 0,7 l vynikajúcej šťavy, z ktorej sa pripravujú grenadína a víno, ale aj sirupy či džemy. Výborný čaj sa dá pripraviť z jeho listov. Z minerálov obsahuje najmä draslík, meď, železo, ale len stopy sodíka, a preto sa hodí najmä pre ľudí s hypertenziou a obličkovými problémami. Granátové jablko prečisťuje organizmus, pomáha pri Crohnovej chorobe a upokojuje podráždený a zapálený žalúdok. Prítomná meď uľahčuje vstrebávanie železa, čo pomáha pri anémii.

Ananás(Ananas comosus)

Ďalšou rastlinou, ktorá doplní malú zbierku bytových exotov, je ananás. Okrasný si môžeme zakúpiť v kvetinárstve, jeho plodnú formu si relatívne jednoducho vypestujeme z plodov zakúpených na konzum. Ananás pochádza z Južnej a Strednej Ameriky. Jeho meno má korene v indiánskom názve nana. Až na druhý koniec sveta, teda do Indie, ho v roku 1583 doviezli vo forme výhonkov Portugalci. Jeho plody zakrátko získali takú obľubu, že sa jeho pestovanie rýchlo rozšírilo vo všetkých tropických krajinách sveta. V Anglicku ho pestovali v skleníkoch – ananásovníkoch.


Pestovanie

Na úspešné pestovanie ananásov je dôležité použiť substrát s pH 4,6 až 6,2 zložený zo zmesi rašeliny, kompostu a piesku v pomere 3 : 1 : 1. Na dobrý rast, vyfarbenie a „vychutenie“ plodu je nevyhnutné slnko, i keď nie priamo úpal. Priemerná teplota prostredia by mala byť 25 °C, pri prezimovaní 14 až 18 °C. Ananás zalievame mäkkou vodou jeden- až dvakrát do týždňa, medzi zálievkami je dobré nechať rastliny trochu preschnúť. V zime zalievame opatrne, maximálne raz za týždeň i menej. Rastlinu v lete postrekujeme mäkkou vodu dvakrát do týždňa. Kvapalné hnojivo v silne zriedenej koncentrácii pridávame do zálievkovej vody v čase tvorby plodov raz do týždňa. Listy utierame vlhkou handričkou v rukaviciach (pozor na tŕne).

Množenie
Hoci je ananás trvalou rastlinou, po prvom odplodení a odrezaní plodu ho síce môžeme pestovať ďalej, ale ďalší plod už bude podstatne menší. Pre nás je výhodné dopestovať si novú rastlinu z dcérskych roziet vyrastených na materskej rastline alebo z vrcholovej rozety. Rozeta musí mať zdravé listové srdiečko. Pevne ju chytíme do dlane a točením vykrútime z plodu. Zostatky dužiny z nej odrežeme, reznú ­plochu zasypeme práškovým dreveným uhlím a postavíme ju voľne do otvoru skleného pohára bez vody na dva až štyri týždne. Rozetu umiestnime na suché, nie príliš teplé a zatienené miesto. Po čase sa na reznej ploche vytvoria základy korienkov vo forme malých hrbolčekov. Vtedy rozetu zasadíme do zmesi rašeliny a piesku asi do hĺbky 2 cm, mierne zalejeme a prekryjeme predierkovanou priesvitnou fóliou. O tri mesiace rastlinu presadíme a potom zasa až o rok, ak na nej už nie je plod.

Dobrá rada
Zrelé plody ananásu nikdy neskladujeme v chladničke. Pri teplote do 12 °C a vysokej vzdušnej vlhkosti vydržia aj niekoľko týždňov.

Využitie
Najlepším dezertom po obede je čerstvý ananás. Obsahuje proteolytický enzým bromelín, ktorý pomáha tráviť bielkoviny. To by mali využívať ľudia, ktorí majú oslabený žalúdok, majú nedostatok žalúdočných štiav alebo majú spadnutý žalúdok s obmedzenou schopnosťou vyprázdňovania. Takisto je výborným doplnkom pri diéte, samozrejme len čerstvý.

na chuť i zdravie


Na chuť i zdravie

Zrelý banán nakrájajme na kolieska, dužinu ananásu na menšie kúsky a všetko zalejme šťavou z granátového jablka. Šalát môžeme posypať strúhanými orechmi. Takto ľahko si pripravíme zdravú maškrtu, ktorá pomôže, keď nás prepadne cukrový amok.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Komentáre

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.