Základy rozmnožovania rastlín

zaklady rozmnozovania rastlin

Najväčšiu radosť máme z rastlín, ktoré si vypestujeme sami. Naše pestovanie je však podmienené schopnosťou rozmnožovania, ktorá je daná rastlinám. Poznáme generatívne a vegetatívne rozmnožovanie rastlín.

Generatívne rozmnožovanie semenami

Je to pohlavný, najrozšírenejší a prirodzený spôsob rozmnožovania. Umožňuje rôzne genetické kombinácie, čím vznikajú rozdielne rastliny. Táto variabilita je v záhradníctve nevýhodná, ak chceme, aby si pestované rastliny uchovali určité vlastnosti. Jednotlivé rastliny rozmnožované semenami reagujú veľmi rozdielne. Len výnimočne môžeme semená siať tak, ako sme ich pozbierali.

Semená by sme mali zberať z rastlín hneď po dozretí a uskladňovať na suchom, tmavom a vzdušnom mieste. Určité semená sú životaschopné iba veľmi krátky čas, iné sa môžu uskladňovať veľmi dlho pri nízkych teplotách bez straty životaschopnosti. Pred vybraním semien by sa mali dužinaté plody namočiť do vody, aby dužina zmäkla. Plody niektorých kôstkovín a bobuľovín treba stratifikovať.

Stratifikácia
Jej cieľom je rozrušiť osemenie a umožniť príjem vody, čím sa urýchli klíčenie. Na stratifikáciu sa využíva vlhký piesok alebo piesočnatá rašelina.

Semená zmiešame so substrátom, naplníme ním nádobu a uložíme ju do pivnice alebo pareniska na 4 až 12 týždňov, kým semená nezačnú klíčiť. Hneď ako začnú klíčiť, vysejeme ich.

Čo sú hybridy F1
Hybridy F1 vznikajú pri usmerňovanom krížení dvoch starostlivo udržiavaných geneticky čistých línií rovnakého druhu. Na získanie takéhoto osiva treba použiť komplexnú šľachtiteľskú techniku, a preto je omnoho drahšie. Vznikajú semená s vyššou životaschopnosťou než ich rodičia.
Vegetatívne rozmnožovanie

V praxi sa veľmi často používa vegetatívne rozmnožovanie. Pri ňom sa používajú rozličné časti rastlín, ktoré sú schopné zakoreniť v krátkom čase. Získajú sa tak jedince, ktoré majú rovnaké vlastnosti, ako mali materské rastliny.
Rastliny sa rozmnožujú delením trsov, kopcovaním a potápaním, odrezkami, vrúbľovaním a očkovaním, meristémovými kultúrami.

Delením trsov

Trs materskej rastliny rozdelíme rýľom alebo pílkou na niekoľko častí tak, aby každá časť mala korene aj nadzemnú časť. Tento spôsob rozmnožovania môžeme použiť pri niektorých trvalkách či drobnom ovocí. Delením môžeme rozmnožovať aj rastliny zo zásobnými orgánmi – cibule, hľúzy, podzemky.

Kopcovanie

Používa sa hlavne pri kríkoch, ktoré na báze drevnatejú a nemajú žiadne prírastky. Na jar zahrnieme dolnú časť rastliny zeminou, čím podporíme tvorbu koreňov na nových výhonkoch. Zakorenené výhonky na jeseň po odhrnutí pôdy uvoľníme a odrežeme od materskej rastliny.

Potápanie

Stonku prikryjeme pôdou, pričom je spojená s materskou rastlinou. Keď sa stonka zakorení, na jeseň ju oddelíme od materskej rastliny a pestujeme.

Pri jednoduchom potápaní jednotlivé výhonky ohneme do vykopaných jarčekov, priháčkujeme ich a zasypeme zeminou tak, aby vrcholčeky smerovali nad pôdu. Potopené výhonky sa podľa druhu za 1 až 2 roky zakorenia.
 
Hadovité potápanie sa využíva pri popínavých drevinách s dlhými výhonkami, tak­že vzniká viac samostatných výhonkov.

Na štepenie stromov budeme potrebovať

Štepársky vosk alebo štepársky balzam,cena od 3,30 €Ostrý štepársky nôž,cena 6 €Štepársku pásku, cena 1,89 €

Odrezkami
Koreňové odrezky režeme na jeseň pri vykopávaní rastliny. Majú byť hrubé ako ceruzky a dlhé 8 až 10 cm. V debničkách s piesočnato-humusovou pôdou ich uložíme do pareniska alebo pivnice.

Drevnaté odrezky režeme po opadaní listov od polovice novembra do januára v stave vegetačného pokoja. Odrezky režeme dlhé 12 až 15 cm, mali by mať najmenej 2 páry očiek. Najlepšie sa uchovávajú v chladnej miestnosti. Do jari vytvoria kalus (hojivé pletivo), ktorý podporí rýchlejšie zakorenenie. Pred vlastným vysádzaním použijeme rastový stimulátor. Odrezky napicháme do pôdy mierne šikmo, nad povrchom má vyčnievať iba najvyššie položené očko. Takto rozmnožujeme okrasné kríky ako drieň, lieska, trojpuk, zlatý dážď, vtáčí zob, zemolez, ríbezle, kalinu, vrbu a mnoho ďalších drevín.

Bylinné odrezky sa odoberajú na jar, keď nové výhonky na materskej rastline sú takmer úplne vyvinuté a začínajú tvrdnúť. Získavajú sa z vrcholov výhonkov – vrcholové odrezky, ale aj z mladých bazálnych častí – bazálne alebo stonkové odrezky. Pri ihličnanoch získavame vrcholové odrezky odštipnutím aj s pätkou. Najlepšie sa zakoreňujú v uzavretom priestore zakryté sklom alebo fóliou vo vlhkom prostredí.

Príprava odrezka
Odrezok má byť 8 až 15 cm dlhý. Zo spodnej časti odstránime listy a ponechané skrátime na polovicu, aby zostala menšia odparovacia plocha. Na zakoreňovanie používame piesok alebo perlit s rašelinou. Ak sa odrezky zakorenili, môžeme ich individuálne vysadiť. Takto rozmnožujeme opadavé dreviny – zlatý dážď, trojpuk, vždyzelené dreviny – cezmínu, krušpán, vresy, ihličnany, ale aj egreše.

Vrúbľovanie
Je to nepriame vegetatívne rozmnožovanie, pri ktorom spájame časť vybranej odrody – očko, vrúbeľ – s vhodným podpníkom. Vrúbľujeme do boku alebo do rázštepu, na koziu nôžku, kopuláciou či plátkovaním. Očkovanie jednotlivých druhov robíme v najvhodnejšom období, keď sú vyzreté očká a je plná miazga. Používame zdravé, vyzreté a kvalitné podpníky, očká a vrúble. Rez na vrúbľoch i očkách musí byť hladký a rezné plochy čisté. Pri spôsoboch, kde sa zatiera štepárskym voskom, vosk rozotrieme po celom obvode rezných plôch i na povrchu vrúbľa. Pri vrúbľovaní treba dávať pozor, aby sa kambiálne vrstvy (sliznaté rastlinné pletivo vo vývoji) podpníka a vrúbľa kryli aspoň z jednej strany, a tak umožnili prúdenie miazgy a rýchle zrastenie. Po zaočkovaní alebo vrúbľovaní je dôležité pevné uviazanie.


Vrúbľovanie do bokuNaštepenie do rázštepu


      Postup pri vrúbľovaní

Rezané plochy vrúbľa a podpníka musia byť navzájom prispôsobené.Vrúbľovanie – anglická kopulácia
Na naštepené miesto nanesieme vosk a celé ho obviažeme páskou, aby štep nevyschol.Vrúble naštepené na podpníku
 


Očkovanie

Je to prenesenie očka, ktoré sa vkladá do zárezu na podpníku – Forkertovo očkovanie alebo do T-zárezu. Zvláštna forma očkovania je nikolovanie. Používa sa pri drevinách so zlou afinitou (zrastanie púčika s podpníkom).

Meristémovými kultúrami
Tento spôsob rozmnožovania sa uskutočňuje kultiváciou v laboratóriách v skúmavkách. Zakladá sa kultúra buď apikálnej bunky, alebo iného delivého pletiva, prípadne celého púčika. Uplatňuje sa pri rýchlom rozmnožovaní určitých ovocných a okrasných drevín.
Rozmnožovanie rastlín je krásna práca, ale musíme rátať s tým, že nie vždy a všetko sa nám okamžite dokonale podarí. S pribúdajúcimi skúsenosťami dosiahneme lepšie a lepšie výsledky. 

Text: Ing. Katarína Kettmannová
Foto a kresby: Vladimír Markovič – záhradkárske potreby, Kittfort, Madal Bal, thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.
–>

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste



Komentáre

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.