Chutné rajčiny aj bez skleníka? Pomôžu vám k tomu lacné klimatizačné bunky

Nie každý má možnosť vybudovať si skleník, preto mnohým isto príde vhod lacný systém klimatizačných buniek, vďaka ktorému možno dopestovať chutnú teplomilnú zeleninu aj v severnejších oblastiach Slovenska.

Galéria

V našich podmienkach je rajčina jednoročná rastlina s bohatým koreňovým systémom. Kvety sú samoopelivé, na dobré opelenie však potrebujú pohyb – potriasanie rastlinou, aby sa peľ striasol na bliznu. To pri výsadbe na záhone zaisťuje vietor alebo čmeliaky, v skleníku je lepšie rastlinami potriasať.

Rajčiny sú svetlomilné, teda dĺžka a intenzita osvetlenia silno ovplyvňuje nielen ich rast a plodnosť, ale i chuť. Pri nedostatku svetla sú rastliny slabé, vytiahnuté.

Správna závlaha

Rajčiny sú najnáročnejšie na závlahu po výsadbe, v čase pred kvetom a počas narastania plodov, čo je vo vonkajších podmienkach od mája do augusta. V závislosti od počasia sa ich týždenná spotreba vody pohybuje okolo 25 až 30 mm (1 mm = 1 liter na m2), ale v horúcich a suchých obdobiach to môže byť aj dvakrát toľko. Rajčiny nesmieme šokovať závlahou studenou vodou, najlepšia je okysličená, slnkom prežiarená voda zo suda či nádrže s teplotou, akú má pôda. Zásadne ich nepolievame na listy!

Čím ich „kŕmiť“

Rajčinám vyhovujú prekyprené teplejšie pôdy bohaté na humus a živiny. V ťažkých, studených a mokrých pôdach bez dostatku vzduchu im sčernejú korene, trpia koreňovými chorobami a hynú.

V osevnom postupe ich zaraďujeme do druhej trati, teda po plodinách hnojených hnojom alebo bohato kompostom, ako sú kapustoviny, repa, uhorky, pór, ďatelina či skorý šalát. Nikdy ich nesadíme hneď po ľuľkovitých rastlinách (zemiaky, paprika, baklažán), hrozí totiž riziko prenosu chorôb a únava pôdy, ale až s odstupom 3 či 4 rokov. Zaistenie dobrej výživy môžeme realizovať priemyselnými hnojivami alebo, čo je lepšie, nimi obohateným kompostom. Pomer živín by mal byť 1,2 N : 1,0 P2O5 : 1,4 K2O.
Rajčiny sú náročnejšie na dusík v čase od začiatku rastu až do kvitnutia a nalievania plodov. Prehnojenie dusíkom má za následok bujný rast vegetatívnych orgánov na úkor kvitnutia a tvorby plodov. Fosfor je dôležitý, ale ani pri ňom by sme nemali prekročiť jeho optimálnu dávku, lebo jeho nadbytok zhoršuje chuť i šťavnatosť plodov. Na draslík sú ale rajčiny veľmi náročné a od jeho dobrých dávok závisí najmä chuť rajčín. Uprednostňujeme však síranové formy, lebo chlór rajčiny neznášajú. Dôležitý je aj vápnik, ale ním musíme hnojiť už predplodiny, lebo rajčiny sú citlivé na priame hnojenie vápnikom.

Materiál na klimatizačné bunky

Klimatizačné bunky sú relatívne malé priestory chránené polyetylénovou fóliou a vekom, do ktorých na jar vysadíme rajčinové priesady. Skladajú sa z niekoľkých ľahko rozložiteľných (a uskladniteľných) dielov:

• 4 plastové rúrky dlhé 100 cm; v ich spodnej polovici, v časti, ktorá bude zapichnutá v pôde, vytvoríme niekoľko otvorov, ktorými budú zavlažované korene rajčín; rúrky zapichneme 25 cm hlboko do zeme tak, aby vytvorili štvorec so stranou dlhou 50 cm;

• zdvojený „rukávec“ z priehľadnej fólie široký 85 cm (fólia hrubá 0,1 mm); ak nezoženieme fóliu vo forme rukávca, tak si pás fólie s rozmermi 85 × 200 cm (+ 15 cm na preloženie a zažehlenie na koncoch) cez novinový papier spojíme zažehlením a tak vytvoríme rukávec, ten zhora navlečieme na rúrky tak, aby ich obopínal a fólia bola napnutá a tvorila uzavretý pestovateľský priestor;

• strechu tvorí plastové veko s kolmými bočnými stenami vysokými asi 5 cm; v rohoch sú otvory, do ktorých vlepíme asi 5 cm dlhé rúrky s takým priemerom, aby sa dali vsunúť do nosných rúrok zapichnutých do zeme, tak sa zároveň spevní celá konštrukcia; cez otvory v rúrkach na veku môže tiecť závlaha či hnojivo;

• na upevnenie horného okraja fólie a na zaistenie pred skĺznutím použijeme na nosné rúrky gumovú niť;

• aby sme mali vyrastené rajčiny o čo priväzovať, zaobstaráme si 4 drôty dlhé 2,5 m s priemerom 5 mm, tie potom sčasti zasunieme do otvorov v rohoch; môžeme použiť aj lieskové či bambusové prúty.

Osvedčené vysoké odrody rajčín
• so strednou veľkosťou plodov (okolo 100 g), červenoplodé: ’Start F1‘, ’Tipo F1‘, ’Torino F1‘, ’Toro F1‘,.’Parto F1‘, ’Domino F1‘
• veľkoplodé (500 g), mäsité, s menším obsahom semien (šalátové): ’Brutus‘, ’Beefmaster‘, ’VFN F1‘, ’Homestead‘
• väčšou odrodou (okolo 250 g) srdcovitého tvaru je ’Herodes‘
• drobnejšie, tzv. čerešňové plody (cherry) majú odrody ’Cherrola F1‘ (červenoplodá), ’Goldkrone‘ (žltoplodá)
• koktejlové odrody, červenoplodé sú ’Bejbino F1‘, ’Tastier F1‘

Ako osadiť klimatizačné bunky

Musíme vybrať záhradnú plochu, ktorá je celý deň naplno oslnená. Pôdu odburiníme a dodáme jej živiny, ktoré si rajčiny vyžadujú. Priesady zásadne vysádzame len do teplej pôdy, ktorá má v hĺbke 10 cm aspoň 10 °C a neočakávajú sa žiadne silné mrazy (u nás v teplých oblastiach to môže byť už aj medzi 10. a 20. aprílom). Vysádzame kontajnerované sadenice vysokých rajčinových odrôd, ktoré dosiahli výšku 25 až 30 cm a majú už aspoň jeden kvetný vijan s rozkvitnutými kvetmi a druhý vijan s nakvitajúcimi kvetmi. Pred výsadbou vylomíme bočné zálistky na priesade a sadenice vysadíme do pôdy šikmo, hlbšie a „na vodu“ (do jamky pred vysadením nalejeme vodu a necháme ju vsiaknuť). Výsadbu podľa potreby zalejeme.

Aj keď sú klimatizačné bunky určené hlavne na pestovanie vysokých rajčín, v tvrdších podhorských podmienkach ich môžeme využiť aj na pestovanie nižších typov rajčín, ktoré prakticky z bunky nevyrastú a bunka im poslúži ako miniatúrny fóliovník s tým, že pri vyšších teplotách vrch fólie trochu zhrnieme dolu na vyvetranie.

Na vytvorenie buniek namiesto rúrok môžeme použiť aj pletivo, ktoré obmotáte fóliou.

Ošetrovanie vysokých rajčín v klimatizačných bunkách

– Priestor klimatizačnej bunky sa počas slnečného žiarenia cez fóliu silne zahrieva a tak sa vytvára vhodná mikroklíma. Fólia sa zvykne i zarosiť, toto zarosenie však nesmie trvať dlho, lebo sa tým podporuje rozvoj hubových chorôb. Preto musíme bunky vetrať – občas poodhrnieme zhora okraj fólie, ktorú fixujeme gumičkou.

– Vetraním a potrasením rastlín sa uvoľní peľ a opelia sa kvety.

– Raz za týždeň vylamujeme zálistky a pestujeme rajčiny len na jeden výhon; ak sú zálistky väčšie, môžeme si z nich namnožiť ďalšie rajčiny v množiarni v dobrom substráte a použiť ich do ďalších klimatizačných buniek.

– Keď rajčiny dorastú až k veku, tak ich vyvedieme „von“ cez otvory získané čiastočným zhrnutím fólie zvrchu bunky a výhony vyviažeme k oporným drôtom. Toto robíme každé dva týždne zároveň s vylamovaním zálistkov (nie strihaním, aby sme nožnicami neroznášali prípadné virózy).

– Rajčiny prihnojujeme každé 2 týždne zriedeným roztokom rastlinného zákvasu alebo špeciálnym bezbalastným hnojivom rozpustným vo vode určeným na rajčiny. Používame len veľmi zriedené roztoky, aby sme nespálili korene rastlín.

– Rajčiny v bunkách zavlažujeme cez otvory vo veku.

– Klasicky koncom augusta môžeme vrcholce rajčín zaštipnúť, aby už ďalej nerástli a všetku silu dali do kvalitného dozrievania nasadených plodov.

– Pred príchodom jesenných mrazov vyberieme z pôdy celé rastliny aj s koreňmi, uložíme ich na suché a pred mrazmi chránené miesto. Tak väčšina zelených plodov nachádzajúcich sa na nich ešte postupne dozrie.

– Priemerná úroda z každej bunky, samozrejme, závisí od výkonnosti danej odrody, ale zvyčajne to býva okolo 25 kg rajčín.

Dobrá rada

Rajčinové priesady saďte hlbšie a šikmo, aby sa im vytvoril bohatý koreňový systém, ktorý im umožní aj bohatšie rodiť.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: archív autora, Ing. Hana Szabóová, isifa/Shutterstock
Redakčná úprava: Martina Deríková, časopis Urob si sám 5/2016